Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-100-2010.pdf
PDF · 118.42 KB
No categories available
19Co/100/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu N., s.r.o., IČO: 43 987 087. P. H. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Jaroslavom Kaiferom, advokátom, Rastislavova 68, 040 01 Košice proti žalovanému T. P., spol. s.r.o., IČO: 36 463 515, ul. XX. P. XXXX/X, XXX XX L., zast. JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom, ul. 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.761,18 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/63/2009-245 zo dňa 28.05.2010 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v časti o zamietnutí žaloby čo do zaplatenia 1.659,69 € s príslušenstvom.
Z r u š u j e rozsudok v časti o zamietnutí žaloby čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo sumy 101,49 € za čas od 09.02.2009 do 19.08.2009 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.761,18 € s prísl. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako vlastník nehnuteľností, zapísanej na LV č. 9229, v k. ú. L. prenajímal žalovanému nebytový priestor o výmere 62 m2. Dňom 31.07.2008 došlo ku skončeniu nájmu a žalovaný mal povinnosť vypratať nebytový priestor v dohodnutom termíne do 03.08.2008. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, predmetný nebytový priestor vypratal až po určenom termíne, a to dňa 09.08.2008. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške 1.659,69 €, ktorú tento zaplatil ako zmluvnú pokutu novému nájomcovi v zmysle článku VII. bod 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.07.2008 uzavretej s novým nájomcom, a to spoločnosťou Y., s.r.o. U.. Žalovaná suma pozostáva aj zo sumy 101,49 € ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovanému za užívanie nebytového priestoru aj po skončení nájmu bez zmluvy, či iného právneho dôvodu, a to za obdobie od 04.08.2008 do 09.08.2008. Žalobca žiadal k istinám aj úrok z omeškania, a to vo výške 14,25% ročne zo sumy 1.659,69 € od 10.09.2008 do zaplatenia a zo sumy 101,49 € od 09.08.2008 do zaplatenia. Taktiež žiadal náhradu trov konania.
Žalovaný pred súdom prvého stupňa tvrdil, že žalobca nepreukázal vznik škody vo výške 1.659,69 €. Tiež uviedol, že žalobca technicky znemožnil žalovanému fyzicky vypratať nebytový priestor a umožnil mu vstup do nebytového priestoru až 08.08.2008.
Po čiastočnom zastavení konania súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 08.07.2009 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.761,19 € a úrok z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo
sumy 1.659,70 € od 09.02.2009 do zaplatenia a zo sumy 101,49 € od 09.02.2009 do zaplatenia. Tiež mu priznal náhradu trov konania. Uvedený rozsudok bol v dôsledku odvolania uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/23/2009 zo dňa 15.12.2009 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Po opätovnom čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 1.659,70 € s úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 1.659,70 € od 09.02.2009 až do zaplatenia a zo sumy 101,49 € od 09.02.2009 do 19.08.2009.
Prvostupňový súd po opätovnom vykonaní dokazovania a jeho doplnení citujúc ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, 2 písm. a/, § 261 ods. 6, § 373, § 374 ods. 1, 2 a 3, § 376 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 a § 720 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov skonštatoval, že predmetom konania zostala po opakovaných späťvzatiach a zmenách žaloby suma 1.659,70 € s prísl. uplatňovaná žalobcom ako náhrada škody vzniknutá zaplatením tejto sumy spoločnosti Y., s.r.o., U. ako zmluvnej pokuty z dôvodu neodovzdania predmetu nájmu tejto spoločnosti ako novému nájomcovi do dvoch dní od vzniku nájmu, ako aj úrok z omeškania zo zaplatenej sumy bezdôvodného obohatenia.
Nárok na náhrada škody súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody s poukazom na ust. § 373 a nasledujúce v súlade s § 261 ods. 1 a 6, ako aj vzhľadom na ust. § 1 ods. 1 a 2, ako aj § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka z dôvodu, že sa jedná o podnikateľov zapísaných v obchodnom registri. Žaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá z dvoch dôvodov. Prvým je absolútna neplatnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.07.2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Y., s.r.o. a druhým je nepreukázanie naplnenia zákonom vyžadovaných podmienok pre náhradu škody podľa § 373 a § 376 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa vyhodnotil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.07.2008 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Y., s.r.o., U. ako nájomcom za absolútne neplatnú z dôvodu, že v tejto zmluve chýba podstatná náležitosť, ktorou je účel nájmu, ktorý musí byť dohodnutý určito a zrozumiteľne. Keďže v uvedenej zmluve je ako účel nájmu uvedené to, že sa bude nebytový priestor užívať na podnikateľské účely, čo s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 4 (v texte napadnutého rozsudku na strane 13 je nesprávne uvedený odsek 5 namiesto odseku 4) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov č. 116/1990 Zb., preto túto zmluvu považoval za absolútne neplatnú. V zmluve chýba totiž podstatná náležitosť, ktorou je účel nájmu, ktorý musí byť dohodnutý určito a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu je neplatné aj dojednanie o zmluvnej pokute. Účel nájmu sa súdu prvého stupňa nepodarilo zistiť ani výsluchom žalobcu. Keďže vymedzený účel nájmu je neurčitý, nebolo z neho možné objektívne určiť, na čo sa budú nebytové priestory prenajímať. Podnikateľský účel nie je ani predmetom činnosti spoločnosti Y., s.r.o., U. ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Ak by sa pripustil rozširujúci výklad na dojednaný účel nájmu, že podnikateľským účelom je predmet činnosti spoločnosti, čo v prípade, ak by došlo k rozšíreniu alebo zúženiu jeho predmetu činnosti. Ide teda o absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy pre neurčitosť dojednania podstatnej náležitosti- účelu nájmu. Skonštatoval, že žalobcovi nič nebráni, aby si zaplatenú zmluvnú pokutu vymáhal od spoločnosti Y., s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia.
Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je aj zistenie, že petlica bola osadená žalobcom na dvere nebytových priestorov už dňa 06.08.2008, čím bol znemožnený žalovanému prístup do predajne vrátane jej vysťahovania. Keďže dohoda o zmluvnej pokute v nájomnej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou Y., s.r.o. bola dojednaná tak, že ak žalobca neodovzdá predajňu do troch dní od vzniku nájmu, t. j. do 06.08.2008, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Toto zistenie má vplyv na splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, t. j. nie sú splnené všetky podmienky skutkovej podstaty náhrady škody a jednak to má vplyv na to, že boli splnené podmienky na nepriznanie náhrady škody podľa § 376 Obchodného zákonníka. Tým, že žalobca osadil petlicu sám už 06.08.2008 spôsobil, že nastalo porušenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného- nevypratanie v dojednanej dobe a vzniku škody- zaplatením zmluvnej pokuty 50.000,-Sk, t. j., že objektívnou hlavnou príčinou už nebolo meškanie žalovaného nevyprataním, ale aj konanie spoluzavinenia žalobcu- osadením petlice znemožnil vypratanie. Žalobca tak nepreukázal
výlučnú a jedinú príčinu- omeškanie žalovaného s vyprataním a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi omeškaním s vyprataním a vznikom škody. Do tohto príčinného vzťahu vstúpil sám namontovaním petlice 06.08.2008 a znemožnením vstupu do predajne, vrátane jej vypratania. Zo strany žalobcu teda neboli splnené a preukázané všetky predpoklady na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Žalobca nebol oprávnený dňa 06.08.2008 osadiť petlicu, hoci bol vlastníkom predajne. Jeho konanie je neprípustná svojpomoc, lebo v uvedený deň nemal žalovaný žiadnu podlžnosť voči nemu, čo sa týka nájomného. Žalobca teda nemá ako poškodená strana nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Vznik majetkovej ujmy si žalobca spôsobil sám vlastným konaním dňa 06.08.2008, kedy namontoval petlicu na vchod do nebytových priestorov, čím znemožnil žalovanému vypratanie predmetného nebytového priestoru.
Súd prvého stupňa rovnako zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia 101,49 € od 09.02.2009 až do 19.08.2009, lebo až do ukončenia sporu účastníci nevedeli presne určiť výšku bezdôvodného obohatenia, a teda žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania s jeho plnením.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 914,70 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor a za odvolanie, t. j. 2x po 105,55 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 703,60 €.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, b/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa alebo rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Súdu prvého stupňa vytýkal to, že pri svojom prvom rozhodnutí nezistil absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., ktorú uzavrel so spoločnosťou Y., s.r.o. z čoho odvodzoval nekompetentnosť vo veci konajúceho a rozhodujúceho sudcu, spočívajúcu v neschopnosti zaručenia základných zásad pre rozhodovanie súdu v danej veci, neschopnosť vyhodnotiť rovnaké dôkazy, resp. dôkaznú situáciu bez akýchkoľvek nových dôkazov, resp. zmeny dôkaznej situácie rovnako. Vo veci teda rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený.
Poukázal tiež na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé na základe akej právnej normy konajúci súd vyslovil neplatnosť Zmluvy o nájme, či to bolo v zmysle § 37 OZ alebo § 3 ods. 5 zákona č. 116/1990 Zb. (ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona ani neexistuje). Je preto predmetný rozsudok nepreskúmateľný a pochopenie dôvodov, ktoré viedli k vysloveniu neplatnosti Zmluvy o nájme je sťažené.
S poukazom na ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka platného v rozhodnom čase skonštatoval, že či nejaké ustanovenie je určité alebo neurčité, alebo zrozumiteľné alebo nezrozumiteľné možno vykladať iba v prípade, ak by nebolo možné jeho zmysel vyvodiť z uvedeného ustanovenia. Účel nájmu na podnikateľské účely medzi účastníkmi zmluvy nikdy nebol sporný a je ho treba vykladať tak, že je ním predmet činnosti nájomcu uvedený v predmete činnosti podnikateľa, na ktorý má oprávnenie a ktorý zodpovedá povahe predmetu nájmu. Teda účel nájmu bol vymedzený určito a zrozumiteľne. Ak by pripustil, že by mohlo ísť o relatívnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu, ale keďže nedošlo k dovolaniu sa neplatnosti od spôsobilého subjektu, súd ani nemohol dospieť k názoru o neplatnosti Zmluvy o nájme podľa § 37 OZ.
V odvolaní bolo tiež namietané súdom prvého stupňa konštatované nepreukázanie naplnenia zákonných požiadaviek na náhradu škody podľa § 373 a § 376 Obchodného zákonníka. Vyslovil nesúhlas so závermi súdu, že objektívnou hlavnou príčinnou vzniku škody už nebolo omeškanie žalovaného s vyprataním, ale aj konanie spoluzavinenia žalobcu- osadením petlice a tým znemožnenie vypratania. V tejto súvislosti poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté skončenie nájmu k 31.07.2008 s tým, že žalovaný najneskôr do troch dní, t. j. do 03.08.2008 odovzdá nebytové priestory žalobcovi. Aj svedeckou výpoveďou pána Y. bolo preukázané, že prevádzka bola žalovaným otvorená
aj 04.08.2008, pričom žalovaný mal oprávnenie užívať nebytový priestor iba do 31.7.2008, teda do skončenia nájmu. Od uvedeného dňa žalovaný nebol oprávnený užívať predmetný nebytový priestor. Takto žalovaný porušil svoju povinnosť odovzdať nebytový priestor do troch dní odo dňa skončenia nájmu, t. j. do 03.08.2008. Osadenie petlice žalobcom dňa 07.08.2008 bolo okrem iného aj z dôvodu, aby žalovanému zabránil vykonávanie prevádzkovania podnikateľskej činnosti v predmetnom nebytovom priestore, ktoré mu skončilo dňa 31.07.2008. O odstránenie petlice požiadal žalovaný až listom zo 07.08.2008, kedy ju žalobca aj osadil v ten istý deň, pričom táto bola osadená iba niekoľko hodín. Žalovaný však ani po odstránení petlice dňa 07.08.2008 ani dňa 08.08.2008 nesprístupnil nebytový priestor. Nie je preto možné zdôvodniť, že žalobca nejakým spôsobom spoluzavinil, že nebytové priestory nebolo možné odovzdať spoločnosti Y., s.r.o., lebo žalovaný neodovzdal tieto priestory ani v deň odstránenia petlice ani nasledujúci deň a ani nemal záujem odovzdať predmet nájmu minimálne v dňoch 05.08.2008 a 06.08.2008 a nasledujúcich. Aj keby žalobca osadil petlicu 06.08.2008, bolo preukázané nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného odovzdať predmetný nebytový priestor dňa 06.08.2008. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek zodpovednosti za neodovzdanie priestoru spoločnosti Y., s.r.o. zo strany žalobcu. Bol preukázaný príčinný vzťah medzi vznikom škody, teda zaplatením zmluvnej pokuty žalobcom vo výške 50.000,-Sk a porušením povinnosti vyplývajúcej z obchodno-právneho záväzku, teda neodovzdanie nebytových priestorov žalobcovi. S poukazom na ust. § 376 Obchodného zákonníka je možné nepriznať nárok na náhradu škody poškodenému ale iba v prípade, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené konaním poškodenej strany. Uvedené ustanovenie predpokladá, že porušenie povinnosti ani nemohlo nastať, lebo porušenie povinnosti (neodovzdanie nebytového priestoru dňa 03.08.2008) bolo spôsobené konaním poškodeného už v čase porušenia záväzku žalovaného osadením petlice 07.08.2008 alebo aj dňa 06.08.2008. Žalovaný totiž porušil svoju povinnosť odovzdať nebytové priestory už dňa 03.08.2008. Osadením petlice štyri, resp. tri dni neskôr, ako porušením povinnosti zo strany žalovaného nemohla byť porušená príčinná súvislosť následným konaním poškodeného. V skutočnosti teda nedošlo k žiadnemu konaniu poškodeného zabraňujúcemu reálnemu konaniu povinnej strany v splnení jej povinnosti s odovzdaním predmetu prenájmu. Súd prvého stupňa si preto nesprávne vyložil ust. § 376 Obchodného zákonníka a nesprávne ho aplikoval na prejednávanú vec. Dňa 06.08.2008 totiž žalovaný nemal v záujem vypratať nebytový priestor (zaslanie listu dňa 05.08.2008) s oznámením, že odovzdá priestory dňa 11.8.2008. Na konanie žalovaného treba prihliadať aj v zmysle ust § 3 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 265 Obchodného zákonníka. Neodovzdanie predmetu nájmu po skončení nájmu je treba chápať ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Žiadna okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného nenastala s poukazom na ust. § 373 a § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka ani v prípade osadenia petlice dňa 06.08.2008 žalobcom. Je potrebné konštatovať, že zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bolo v omeškaní s plnením svojej povinnosti. Neexistujú teda predpoklady spoluzavinenia zo strany žalobcu.
Ďalšia odvolacia námietka sa týkala nepriznania úroku z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 101,49 € od 09.02.2009 do 19.08.2009 s poukazom na to, že výšku bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol v žalobnom návrhu a túto výšku žalovaný aj zaplatil. Žalobca mal v tejto časti plný úspech a prvostupňový súd v rozpore so zákonom mu nepriznal úroky z omeškania a ani náhradu trov konania týkajúcu sa tejto časti sporu, keďže konaním žalovaného došlo v časti o 101,49 € k zastaveniu konania.
Odvolateľ vyslovil svoju požiadavku vylúčiť z predmetnej právnej veci sudcov, ktorí boli členmi senátu v pôvodnom odvolacom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. k. 17Co/23/09 zo dňa 15.12.2009. Právny názor odvolacieho súdu o použití Občianskeho zákonníka na predmetnú vec nie je v súlade s právnymi predpismi SR a Obchodným zákonníkom, preto pôvodný senát nie je spôsobilý pre rozhodnutie danej veci v súlade s právnym poriadkom SR bez neexistencie hrozby porušenia základných práv a slobôd účastníkov konania najmä ohľadne zásad spravodlivého súdneho procesu a práva na súdnu ochranu účastníkov konania.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok vzhľadom na to, že ho považujú za vecne i formálne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania vo výške 88,74 €. Konštatoval, že sám žalobca na pojednávaní dňa 28.05.2010 do zápisnice potvrdil, že vstup
do prenajatých priestorov zablokoval už 06.08.2008. Žalovaný po skončení nájmu, teda po 31.07.2008 neprevádzkoval svoju činnosť v predmetných priestoroch. K uvedenému dňu žalovaný nemal voči žalobcovi žiaden záväzok splatný. Žalovaný listom z 05.08.2008, keďže nestihol celkom vyťahovať svoju prevádzku do 03.08.2008, sa neúspešne snažil so žalobcom spojiť. Žalobca ma okrem iného od 04.08.2008 do 07.08.2008 odpojiť média, aby žalovaný mohol odpojiť svoje zariadenia v nebytovom priestore. Žalovaný podstatnú časť prevádzky, t. j. všetok tovar vysťahoval už do 03.08.2008. Spoločnosť Y., s.r.o. U. nemala skutočný záujem na prenajatie predmetného nebytového priestoru, lebo ich správanie tomu nenasvedčovalo. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné, záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. A niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení zmien a doplnkov).
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri (§ 2 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona).
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti boli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373 cit. Obchodného zákonníka).
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná (§ 376 Obchodného zákonníka).
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekov 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom (§ 261 ods. 1, 5 a 6 Obchodného zákonníka).
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon (§ 720 zákona č. 40/1963 Zb. OZ, ďalej len Občiansky zákonník).
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná (§ 3 ods. 1, 2, 3 prvá veta, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).
Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci správne aplikoval príslušnú právnu normu. Na záveroch súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Y., s.r.o. dňa 11.07.2008. V článku II. uvedenej zmluvy ako účel nájmu bolo uvedené: „podnikateľské účely“. Takto vymedzený účel nájmu na podnikateľské účely nemôže zodpovedať konkrétnemu účelu nájmu, na ktorý má nebytový priestor slúžiť. Správne preto súd prvého stupňa vyhodnotil uvedenú nájomnú zmluvu za neplatnú vzhľadom na to, že neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je účel nájmu, ktorý sa vyžaduje pre platné uzavretie nájomnej zmluvy. Podrobne účel nájmu, konkretizovaný v zmluve ako na „podnikateľské účely“ zhodnotil súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku, na ktorý odvolací súd poukazuje.
Vzhľadom na to, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou Y., s.r.o. bola správne vyhodnotená za neplatnú, je neplatné aj ustanovenie o zmluvnej pokute uvedené v tejto zmluve. Keďže žalobca nemal povinnosť zaplatiť spoločnosti Y., s.r.o. zmluvnú pokutu podľa neplatnej Zmluvy o nájme, nemohla mu vzniknúť škody, ktorú si uplatnil v predmetnom konaní voči žalovanému. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, bolo nadbytočné zaoberať sa okolnosťami rozhodnými pre priznanie nároku na náhradu škody.
Napriek vyššie uvedenému je potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že petlica bola žalobcom osadená 06.08.2008, teda v deň, ktorý mal byť posledným dňom lehoty na odovzdanie nebytového priestoru spoločnosti Y., s.r.o. Je však nepochybné, že žalovaný nevypratal nebytové priestory včas, t. j. do 3 dní od ukončenia nájmu od 31.07.2008, teda do 03.08.2008 tak, ako mal. Porušil teda svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy uzavretej so žalobcom. Keďže žalovaný nevypratal nebytové priestory ani dňa 06.08.2008 a žalovaný dňa 06.08.2008 inštaloval na dverách nebytového priestoru petlicu, (čo vyplýva z vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.05.2010) znemožnil tak žalovanému vypratať nebytové priestory v uvedený deň.
K ďalším odvolacím námietkam odvolateľa je treba ešte uviesť, že sa správne v odvolaní uvádza neexistencia odseku 5 § 3 zákona č. 116/1990 Zb., na ktorý poukazuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku na strane 13. Ide o evidentnú chybu v písaní, keďže na strane 11 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je správna citácia ust. § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb.
K námietkam zaujatosti žalobcu jednak sudcu okresného súdu rozhodujúceho vo veci, ako aj senátu odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že s poukazom na ust. § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodmi na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Námietky zaujatosti boli preto vyhodnotené ako okolnosti spočívajúce v postupe sudcu, preto podľa § 15a ods. 5 O.s.p. sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada. Preto nebolo na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom prihliadnuté.
Z obchodného registra spoločnosti N., s.r.o. teda žalobcu vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca má oprávnenie prenajímať nehnuteľnosti, čo je okrem iných aj jeden z predmetu jeho činnosti, čo jednoznačne potvrdzuje správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na predmetný spor. Uvedená skutočnosť v čase prvšieho rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní nebola zisťovaná ani tvrdená. Preto, ak súd prvého stupňa v ďalšom svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, postupoval správne.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správe (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Z vyššie uvedených dôvodov preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na náhradu škody vo výške 1.659,69 € s prísl., potvrdený.
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa (§ 365 Obchodného zákonníka).
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (§ 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka).
Z doteraz vykonaného dokazovania sa dá predpokladať, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v súvislosti s užívaním nebytových priestorov patriacich žalobcovi za dobu aj po skončení nájmu. Žalobca v pôvodnej žalobe výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil sumou 3.057.50,-Sk, čo je 101,49 €. Uvedenú sumu žalovaný počas konania žalobcovi aj uhradil. Dá sa teda predpokladať, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením bezdôvodného obohatenia žalobcovi, preto nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia sa javí byť dôvodný.
Ak súd prvého stupňa zamietol žalobu aj čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 101,49 € za čas od 09.02.2009 do 19.08.2009, rozhodol tak predčasne.
Bolo preto potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11,5% ročne zo sumy 101,49 € za čas od 09.02.2009 do 19.08.2009 zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne prehodnotiť nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11,5% ročne zo 101,49 € za čas od 09.02.2009 do 19.08.2009. Po náležitom zistení výšky bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor žalobcu bude potrebné ustáliť aj prípadnú dĺžku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je treba sa zaoberať aj skutočnosťou, či žalovaný neuznal výšku bezdôvodného obohatenia žiadanú žalobcom vo výške 101,49 €, ak túto sumu počas konania žalobcovi uhradil.
Až po náležitom zistení uvedeného bude možné správne a spravodlivo rozhodnúť aj o nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania žiadaného vo výške 11,5% ročne zo 101,49 € za čas od 09.02.2009 do 19.08.2009.
O všetkých trovách, teda aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci samej, čo vyplýva z § 224 od. 3 O.s.p.
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci nebola správna. Žaloba o sumu 101,49 € bola počas konania z dôvodu jej úhrady žalovaným vzatá späť žalobcom a konanie o uvedenej sume bolo zastavené. Javí sa preto potreba uvedené vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného so zastavením konania o sumu 101,49 €. Nie je preto možné hovoriť o plnom úspechu žalovaného v predmetnom konaní, a preto nie je ani správna aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v prejednávanom prípade za uvedenej situácie na celé konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.