Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/23/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013200876 Dátum vydania rozhodnutia: 24.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200876.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpený Mgr. Róbertom Bardačom, konateľom a advokátom advokátskej kancelárie Bardač, s.r.o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanej Obci Zádor, so sídlom Zádor č. 10, 980 42 Rimavská Seč, IČO: 649856, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. februára 2014, č. k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Uznesením z 5. februára 2014, č. k. -36, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca žalobou podanou na krajskom súde dňa 22. mája 2013 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovanej, doručeného mu 7. apríla 2013, ako aj prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovanej, doručeného mu 9. marca 2013. Obe rozhodnutia mali byť vydané v konaní podľa o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“, resp. „ZSI“).

Toto svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že konanie o poskytnutie informácií na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií nezačalo a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Uviedol, že žalovaná nemala možnosť poznať obsah žiadosti o poskytnutie informácií, teda nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom. S ohľadom na to, že neboli splnené podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy , súd žalobu žalobcu podľa ustanovenia veta prvá zastavil. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom ( , veta prvá odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom

Róbert Bardač - Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ Bardač, s. r. o., advokátskej kancelárie a žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil a vrátil krajskému súd na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na , pretože mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s poukazom na v spojení s , pretože mal za to, že krajský súd zastavením konania odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Žalobca namietal, že svoju žiadosť o poskytnutie informácií žalovanej doručil a podal zákonom stanoveným spôsobom. Uvedené by mohol žalobca preukázať konajúcemu súdu priamo nahliadnutím do danej e-mailovej schránky na pojednávaní, pričom by sa súd priamo mohol oboznámiť aj so znením podaní zaslaných daných e-mailom žalovanej, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej verzie. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, pretože žalobca nedostal žiaden priestor na to, aby v rámci dokazovania mohol preukázať existenciu rozhodnutia dostupnými dôkaznými prostriedkami. Uviedol, že zákon o slobode informácií umožňuje podanie žiadosti povinnej osobe aj akýmkoľvek technicky vykonateľným spôsobom, čo aj § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií explicitne uvádza. Ďalej namietal, že pre žalovanú je prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom technicky vykonateľným spôsobom prijatia podania, pretože z jej vlastnej činnosti správneho orgánu jej takáto povinnosť vyplýva. Žalobca zastáva názor, že hoci doručenie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom nie je explicitne uvedené v § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, v prípade žalovanej išlo o jednoznačne technicky vykonateľný spôsob doručenia žiadosti. Uvedeným spôsobom podaná žiadosť a rovnako aj podané odvolanie preto vyvolávali tie právne účinky, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Žalobca poukazoval okrem iného na nález Ústavného súdu SR z 24. júna 2008, -102. Uviedol, že nemôže byť na ťarchu žalobcu, že si žalovaná nevytvorila príslušné podmienky na prijímanie podaní. Poukázal na skutočnosť, že na prijatie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom žalovaným úplne postačuje elektronická pošta a prostriedok na overenie elektronického podpisu. Namietal, že žalovaná nemusela disponovať automatizovanou elektronickou podateľňou, pretože jej postačoval niektorý z dostupných 18 softvérových produktov, schválených Národným bezpečnostným úradom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa veta prvá a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu a je namieste odvolanie odmietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi Advokátskej kancelárii Bardač, s. r. o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. . Najvyšší súd však originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie žalobcu advokátom Advokátska kancelária Bardač, s. r. o. nedisponuje, a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť najvyšší súd v zmysle v spojení s veta prvá vyzval Advokátsku kanceláriu Bardač, s. r. o. na predloženie originálu plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní (výzva z 26. mája 2014, doručená 4. júna 2014).

V reakcii na výzvu najvyššieho súdu Advokátska kancelária Bardač, s. r. o. podaním z 18. júna 2014 oznámila, že po komunikácii so žalobcom bola poverená informovať najvyšší súd, že žalobca považuje udelenú prezidiálnu plnú moc za dostatočnú pre prejednanie veci a nevidí dôvod pre udelenie novej, alebo ďalšej plnej moci, ktorú preto aj odmietol AK Bardač, s. r. o. udeliť. Opätovne poukázala na kópiu plnomocenstva založeného v súdnom spise.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa .

Podľa ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa a nasl. sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní.

Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predložené v origináli. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. že plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.

o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa advokát môže vykonávať advokáciu ako fyzická osoba (samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, že účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi

- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa . Účastníka konania môže zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré boli založené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo právnickej osobe založenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient).

Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť ( v spojení s veta prvá ), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v , ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, založené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní.

() okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).

Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu ( ).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už oprávnené a povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. , , , , , ako aj , ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Avšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t. j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátovi Advokátska kancelária Bardač, s. r. o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá. Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (, ). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať.

Ako vyplýva z podania Advokátskej kancelárie Bardač, s. r. o., žalobca si aj napriek poučeniu zo strany odvolateľa zrejme nesprávne vyložil ustanovenie už dva roky zrušenej Inštrukcie č. 18/1964 o možnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná“. Plnomocenstvo, ktorým by preukázal oprávnenie Advokátskej kancelárie Bardač, s. r. o. podať odvolanie v tunajšej veci v mene a na účet žalobcu, nebolo doložené ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné zdôrazňovať, že pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne samostatne preukázať. Ako ďalej vyplynulo z podania Advokátskej kancelárie Bardač, s. r. o. z 18. júna 2014, žalobca si zamieňa pojmy udelenia plnomocenstva a preukázania plnomocenstva.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) Advokátskou kanceláriou Bardač, s. r. o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu v tunajšej veci. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť, že toto podala Advokátska kancelária Bardač, s. r. o. vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré: a/ bolo podané oneskorene; bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d/ nemá náležitosti podľa a ; ak boli dodržané podmienky podľa a , rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa , veta prvá , a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s veta prvá tak, že inak úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnila ( ), hoci by pre správanie žalobcu mala na ne nárok ( , ).

Najvyšší súd však, hoci nad rámec odvolacieho konania, považuje za potrebné dať do pozornosti krajského súdu, že samotný jeho rozsudok nebol bez vady. Krajský súd pred tým, než začal vo veci konať opomenul skúmať podmienky konania, t. j. v tunajšej veci existenciu predmetu súdneho prieskumu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.