Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/14/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. J., T., IČO: X.,

2/ I., nar. X., T., právne zast. JUDr. M., advokátom, P., proti žalovanému: A., a. s. S., D.S.,

IČO: X., právne zastúpenému JUDr. J., advokátom, K., o zaplatenie 106 930,14 eur

s príslušenstvom, o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, vo veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P.,

JUDr. R., JUDr. J. z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr. J.

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. sudcovia

tohto súdu JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr. J. oznámili predsedníčke súdu

svoju zaujatosť s poukazom na § 15

2

ods. 1 s tým, že žiadali, aby boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

a vyjadrili súhlas na pridelenie veci inému senátu či sudcom Krajského súdu v Prešove.

Menovaní sudcovia uviedli, že z dôvodu neustále opakovaných podaní žalobcu JUDr. J.

adresovaných rôznym inštitúciám i médiám, v ktorých opakovane na adresu sudcov

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove uvádza viacero nepravdivých,

osočujúcich a hrubo urážlivých tvrdení, ale aj z dôvodu označeným účastníkom realizovaných

opakovaných návrhov na disciplinárne či trestné stíhanie sudcov kolégia a samotného

trestného oznámenia sudcov kolégia na osobu žalobcu bolo už Najvyšším súdom Slovenskej

republiky rozhodnuté uznesením z 18. 12. 2013 sp. zn. o vylúčení sudcov

JUDr. P., JUDr. R. a JUDr. J. z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Prešove pod sp.zn. a . Následne v tej istej veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. 04. 2014 sp. zn. boli

z prejednania a rozhodovania veci vylúčení aj sudcovia JUDr. M., JUDr. M. a JUDr. I..

Keďže u člena senátu 2Cob JUDr. I. existujú dôvody prerozdelenia veci (z dôvodu zániku

výkonu funkcie sudcu), podľa bodu 2.2.1 Pravidiel prerozdeľovania vecí a tabuľkovej časti

určujúcej sudcov na zastupovanie obsiahnutých v Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove

na rok 2014 do doby plného obsadenia senátu 2Cob prichádzajú do úvahy ako konajúci

sudcovia senátu 2Cob aj sudcovia obchodnoprávneho kolégia JUDr. P., JUDr. R.

a JUDr. J.. Z uvedených dôvodov oznámili vyššie menovaní sudcovia tieto skutočnosti podľa

predsedníčke Krajského súdu v Prešove JUDr. A..

Rovnako žalobca 1/ a 2/ písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 24. 07. 2014 vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom Krajského

súdu v Prešove JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R. a JUDr. J.. Námietku odôvodnili

tým, že v prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až

do predloženia dôkazu opaku /Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) z 01. 10. 1982/ s tým, že objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností.

Judikatúra ESĽP podľa žalobcu vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia

oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Sudca môže

byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená

oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci

3

vykonával alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom,

svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho

vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho

stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach strán a verejnosti (). Žalobca ďalej uviedol, že útočná

kritika vznesená na osobu konajúceho sudcu zo strany účastníka môže vzbudiť dôvodné

a oprávnené pochybnosti v očiach účastníka konania, že by tento sudca mohol vo veci

objektívne a nestranne rozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR zo 07. 06. 2011 č. k. III. ÚS

257/2011-12). V závere vznesenej námietky zaujatosti žalobcovia poukázali na dvakrát

podané trestné oznámenia zo strany vyššie menovaných sudcov Krajského súdu v Prešove

na žalobcu 1/ JUDr. J. a na trikrát podané trestné oznámenia zo strany žalobcu 1/ na vyššie

uvedených sudcov Krajského súdu v Prešove.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (ust.

) preskúmal oznámenia o zaujatosti JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr.

R., JUDr. J. v súlade s ust. a

Podľa , ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého

súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov ( ).

Podľa ust. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

4

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade príbuzenského alebo jemu obdobného vzťahu sudcu k účastníkovi

konania, ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny) alebo k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva

v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný

- sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

5

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu,

ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti

o nestrannosti sudcu.

Práve objektívnym hodnotením sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,

resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení

subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či

možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

6

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká

obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závažných skutočnostiach.

Uvedené je vyjadrené aj v ust. , ktoré spája vylúčenie sudcov

z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj

vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, vylúčiť sudcu možno len celkom

výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu spisu je zrejmé, že sudcovia JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr.

J. podali na JUDr. I. trestné oznámenie z dôvodu výrokov, že sú podozriví, že založili

organizovanú zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami

na páchanie ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A., a. s. a minoritným akcionárom

spoločnosti A., a. s. S. a tiež za ich osočovanie, ktoré znevažujú a poškodzujú každého

zo sudcov. Najvyšší súd má za to, že intenzita týchto útokov žalobcu na menovaných sudcov

má za následok ich negatívny vzťah k žalobcovi. Tento negatívny vzťah je takej intenzity, že

možno mať pochybnosť o tom, či nedisponuje určitým vzťahom k prejednávanej veci.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že sudcovia JUDr. M., JUDr. M., JUDr.

P., JUDr. R., JUDr. J. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, nakoľko

existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania

za účasti menovaných sudcov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 25. júla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová