Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
96b/397512.102bf1.pdf
PDF · 110.5 KB
No categories available
2Ndob/14/2014
Najvyšší súd 2Ndob/14/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. J., T., IČO: X.,
2/ I., nar. X., T., právne zast. JUDr. M., advokátom, P., proti žalovanému: A., a. s. S., D.S.,
IČO: X., právne zastúpenému JUDr. J., advokátom, K., o zaplatenie 106 930,14 eur
s príslušenstvom, o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, vo veci vedenej
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2Cob/56/2014, JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P.,
JUDr. R., JUDr. J. z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr. J.
s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2Cob/56/2014 sudcovia
tohto súdu JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr. J. oznámili predsedníčke súdu
svoju zaujatosť s poukazom na § 15
ods. 1 O. s. p. s tým, že žiadali, aby boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
a vyjadrili súhlas na pridelenie veci inému senátu či sudcom Krajského súdu v Prešove.
Menovaní sudcovia uviedli, že z dôvodu neustále opakovaných podaní žalobcu JUDr. J.
adresovaných rôznym inštitúciám i médiám, v ktorých opakovane na adresu sudcov
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove uvádza viacero nepravdivých,
osočujúcich a hrubo urážlivých tvrdení, ale aj z dôvodu označeným účastníkom realizovaných
opakovaných návrhov na disciplinárne či trestné stíhanie sudcov kolégia a samotného
trestného oznámenia sudcov kolégia na osobu žalobcu bolo už Najvyšším súdom Slovenskej
republiky rozhodnuté uznesením z 18. 12. 2013 sp. zn. 5Ndob/28/2013 o vylúčení sudcov
JUDr. P., JUDr. R. a JUDr. J. z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde
v Prešove pod sp.zn. 3Cob/42/2013 a 3Cob/43/2013. Následne v tej istej veci vedenej
na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3Cob/42/2013 a 3Cob/43/2013 uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. 04. 2014 sp. zn. 5Ndob/4/2014 boli
z prejednania a rozhodovania veci vylúčení aj sudcovia JUDr. M., JUDr. M. a JUDr. I..
Keďže u člena senátu 2Cob JUDr. I. existujú dôvody prerozdelenia veci (z dôvodu zániku
výkonu funkcie sudcu), podľa bodu 2.2.1 Pravidiel prerozdeľovania vecí a tabuľkovej časti
určujúcej sudcov na zastupovanie obsiahnutých v Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove
na rok 2014 do doby plného obsadenia senátu 2Cob prichádzajú do úvahy ako konajúci
sudcovia senátu 2Cob aj sudcovia obchodnoprávneho kolégia JUDr. P., JUDr. R.
a JUDr. J.. Z uvedených dôvodov oznámili vyššie menovaní sudcovia tieto skutočnosti podľa
§ 15 ods. 1 O. s. p. predsedníčke Krajského súdu v Prešove JUDr. A..
Rovnako žalobca 1/ a 2/ písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dňa 24. 07. 2014 vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom Krajského
súdu v Prešove JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R. a JUDr. J.. Námietku odôvodnili
tým, že v prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až
do predloženia dôkazu opaku /Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) z 01. 10. 1982/ s tým, že objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností.
Judikatúra ESĽP podľa žalobcu vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia
oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Sudca môže
byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená
oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci
vykonával alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom,
svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho
vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho
stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho
nestrannosti v očiach strán a verejnosti (III. ÚS 158/08). Žalobca ďalej uviedol, že útočná
kritika vznesená na osobu konajúceho sudcu zo strany účastníka môže vzbudiť dôvodné
a oprávnené pochybnosti v očiach účastníka konania, že by tento sudca mohol vo veci
objektívne a nestranne rozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR zo 07. 06. 2011 č. k. III. ÚS
257/2011-12). V závere vznesenej námietky zaujatosti žalobcovia poukázali na dvakrát
podané trestné oznámenia zo strany vyššie menovaných sudcov Krajského súdu v Prešove
na žalobcu 1/ JUDr. J. a na trikrát podané trestné oznámenia zo strany žalobcu 1/ na vyššie
uvedených sudcov Krajského súdu v Prešove.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (ust.
§ 16 ods. 1 O. s. p.) preskúmal oznámenia o zaujatosti JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr.
R., JUDr. J. v súlade s ust. § 15 ods. 1 a 2 O. s. p.
Podľa § 15 ods. 1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený
súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého
súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov (§ 15 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade príbuzenského alebo jemu obdobného vzťahu sudcu k účastníkovi
konania, ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny) alebo k zástupcovi účastníka konania.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky)
súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola
odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov
(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí
rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných
dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.
Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva
v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný
- sudca.
Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti
býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho
funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou
a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O. s. p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O. s. p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj
pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti
sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie
nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti
(napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu,
ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti
o nestrannosti sudcu.
Práve objektívnym hodnotením sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti, že
spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných
a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,
resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či
možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka
konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha
a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému
kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká
obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne
závažných skutočnostiach.
Uvedené je vyjadrené aj v ust. § 14 ods. 1 O. s. p., ktoré spája vylúčenie sudcov
z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj
vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, vylúčiť sudcu možno len celkom
výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z obsahu spisu je zrejmé, že sudcovia JUDr. M., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. R., JUDr.
J. podali na JUDr. I. trestné oznámenie z dôvodu výrokov, že sú podozriví, že založili
organizovanú zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami
na páchanie ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A., a. s. a minoritným akcionárom
spoločnosti A., a. s. S. a tiež za ich osočovanie, ktoré znevažujú a poškodzujú každého
zo sudcov. Najvyšší súd má za to, že intenzita týchto útokov žalobcu na menovaných sudcov
má za následok ich negatívny vzťah k žalobcovi. Tento negatívny vzťah je takej intenzity, že
možno mať pochybnosť o tom, či nedisponuje určitým vzťahom k prejednávanej veci.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že sudcovia JUDr. M., JUDr. M., JUDr.
P., JUDr. R., JUDr. J. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, nakoľko
existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania
za účasti menovaných sudcov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 25. júla 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová