Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/137/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. H., bývajúceho

v Dunajskej Strede, Sv. J. č. 1173/15, podnikajúceho pod obchodným menom „J.J. proti

ţalovanej S., bývajúcej v Dunajskej Strede, Sv. J. č. 1173/15, zastúpenej Kanisová & Kanis

Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 10, o vypratanie

nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , v

konaní o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 6. novembra 2012,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 6. novembra

2012, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 14. marca 2011, č. k. -77

uloţil ţalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X. v katastrálnom území

2

D., a to parcelu č..X., zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 511 ma bufet s terasou, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“). Zároveň ju zaviazal

k povinnosti nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 469,84 eur na adresu jeho právneho

zástupcu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe medzi účastníkmi

bola 1. januára 2005 uzavretá na dobu neurčitú zmluva o nájme nehnuteľnosti (ďalej len

„zmluva“), ktorou ţalobca ako prenajímateľ prenajal ţalovanej ako nájomcovi na dočasné

uţívanie nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území D., vedenú na LV č. X. Správou

2

katastra D. ako parcela č..X., zastavané plochy vo výmere pribliţne 150 mspolu s bufetom

a s terasou na uvedenej parcele; ţalovaná bola oprávnená predmet nájmu uţívať na účely

prevádzkovania bufetu a pohostinstva; zmluvné strany sa dohodli, ţe prenajímateľ môţe

zmluvu vypovedať v prípadoch uvedených v čl. VI zmluvy s 1-mesačnou výpovednou

lehotou, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede;

2

a ţe zmluva je opatrená podpisom a pečiatkou ţalobcu a podpisom a pečiatkou ţalovanej ako

podnikateľky. Súd prvého stupňa ďalej zistil, ţe ţalobca listom z 29. mája 2009 (podaného na

pošte 30. mája 2009) vypovedal zmluvu s poukazom na o nájme

a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „“) s tým, ţe podľa

tohto zákona je výpovedná lehota trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede; ţalobca vyzval ţalovanú, aby po skončení výpovednej

lehoty odovzdala nehnuteľnosť v stave spôsobilom na ďalšie vyuţitie s prihliadnutím na

obvyklé opotrebenie; pošta oznámila, ţe zásielka bola dodaná a prevzatá adresátom

(ţalovanou) 1. júna 2009, avšak podpis na pripojenom poštovom doručovacom hárku, po jeho

porovnaní s podpisom ţalovanej na zmluve a súdnej doručenke o zaslaní ţaloby na vyjadrenie

ţalovanej, evidentne nepatrí ţalovanej, ktorú skutočnosť aj sama tvrdila. Súd prvého stupňa

tieţ zistil, ţe ţalobca listom zo 17. júla 2009 oznámil ţalovanej, ţe na výpovedi trvá

a opätovne ju vyzval, aby po uplynutí výpovednej lehoty vypratala nehnuteľnosť, pretoţe

v prvý deň nasledujúceho mesiaca sa začína na nehnuteľnosti rekonštrukcia a búracie práce

a dôjde k odpojeniu elektriny a prívodu vody. K tomuto listu bol pripojený opis výpovede

z 29. mája 2009 a plná moc pre právneho zástupcu ţalobcu. Na tento list reagovala ţalovaná

listom z 24. júla 2009 (doručeným právnemu zástupcovi ţalobcu 3. augusta 2009)

oznámením, ţe jej nebola výpoveď doručená a právny vzťah zaloţený zmluvou naďalej trvá.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 663, § 676 ods. 1 a § 677 ods. 1 a 2

, keď dospel k záveru, ţe preskúmavaný zmluvný vzťah nepodlieha

právnemu reţimu nájmu nebytových priestorov podľa osobitného

(bez bliţšie odôvodnenia). Podľa názoru súdu prvého stupňa, keď ţalovanej po doručení

výpovede najneskôr v júli 2009 začala dňom doručenia plynúť trojmesačná výpovedná lehota,

ktorá uplynula najneskôr 24. októbra 2009, ţalovaná bola povinná nehnuteľnosť vypratať.

Pretoţe tak neurobila a nehnuteľnosť naďalej uţívala bez právneho titulu, ţaloba bola podaná

dôvodne. S prihliadnutím na (ďalej len „“)

rozhodol podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého

stupňa podľa v spojení s vyhláškou č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb (ďalej len „

Z. z.“) a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania voči ţalovanej, ktorá úspech

nemala.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo 6. novembra 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, vo výroku

o náhrade trov konania ho zmenil tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov

prvostupňového konania v sume 469,84 eur k rukám advokáta ţalobcu do troch dní

a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

143,61 eur k rukám advokáta ţalobcu do troch dní. Odvolací súd dospel k záveru,

ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je potrebné povaţovať síce za vecne

správny vo výroku, avšak z iného, neţ súdom prvého stupňa uvedeného dôvodu. Podľa

názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nemôţe obstáť výpoveď z 29. mája 2009,

ktorá neobsahuje výpovedný dôvod. Ţalobu v danej veci však povaţoval za dôvodnú

na základe výpovede z 27. januára 2011, v ktorej ţalobca ako dôvod výpovede uviedol

neochotu ţalovanej sprístupniť mu predmet nájmu a neplatenie nájomného v celej dojednanej

výške po dostatočne dlhý čas presahujúci ako uviedol odvolací súd „ten uvedený v zmluve“,

pričom dôkazné bremeno pri tomto výpovednom dôvode bolo podľa názoru odvolacieho súdu

na ţalovanej, ktorá toto bremeno neuniesla, súdu nepredloţila ţiadne dôkazy, z ktorého

dôvodu výpoveď povaţoval za platnú. Odvolací súd vec právne posúdil podľa § 665 ods. 1,

, a . Rozhodnutie vo výroku o trovách

prvostupňového konania odôvodnil nesprávnou formuláciou výroku súdom prvého stupňa,

keď pri ukladaní povinnosti na peňaţné plnenie sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov

konania a nie nahradiť trovy konania a nie na adresu právneho zástupcu, ale nanajvýš k jeho

rukám, pretoţe voľba spôsobu splnenia uloţenej povinnosti je na ţalovanej ako povinnej

osobe. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

a v spojení s vyhláškou č. a úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná z dôvodu podľa

v spojení s , z dôvodu inej vady konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky navrhla rozsudok krajského súdu a rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru jej bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, keď odvolací súd povaţoval za platnú výpoveď

z 27. januára 2011, ku ktorej sa nemala moţnosť vyjadriť v rámci dokazovania, ani k právnej

stránke veci, a to ani pred súdom prvého stupňa, ktorý túto výpoveď povaţoval

za nadbytočnú, vzhľadom na podľa jeho názoru platnú výpoveď z 29. mája 2009

a ani pred odvolacím súdom, ktorý obsah druhej výpovede, na ktorej zaloţil dôvodnosť

ţaloby, posúdil čisto „akademicky“ bez vykonania dokazovania. Odôvodnenie odvolacieho

súdu o neunesení dôkazného bremena ţalovanou ohľadom druhej výpovede nemôţe

byť namieste v prípade, keď odvolací súd ţiadne dokazovanie k tejto skutočnosti

nevykonával. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd v rozpore so zásadou dvojinštančnosti

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na základe iných skutkových a právnych

dôvodov ako súd prvého stupňa, čím znemoţnil účastníkom konania uplatnenie práva

domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania skutkových tvrdení a právnych

záverov prvýkrát pouţitých aţ v konečnom rozsudku odvolacieho súdu. Keď odvolací súd

nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovení právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

bol povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení

vyjadrili. Ak tak neurobil, zaťaţil konanie vadou podľa aj z tohto

dôvodu, pretoţe jeho rozhodnutie je prekvapivé. Na záver ţalovaná zdôraznila, ţe nie

je pravdou tvrdenie odvolacieho súdu, ţe druhú výpoveď z nájmu posunula na samostatné

konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Rozsudky

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 238 ods. 1, 2 a 3

Podané dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

ţiadneho z rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach. Prípustnosť dovolania ţalovanej

preto nemoţno vyvodiť z týchto ustanovení.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v aţ g/

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne

skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s ) tým, ţe odvolací súd nečakane zaloţil svoje

rozhodnutie na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto

vadou postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

6

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Podľa § 213 ods. 4,

odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom

konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo

za podmienok ustanovených v § 205a.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať

aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci. Podľa a , ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môţe

osvojiť skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem

vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada.

Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených

v § 205a.

V preskúmavanej veci bola na pojednávaní pred súdom prvého stupňa predloţená

výpoveď z nájmu z 27. januára 2011, ku ktorej sa ţalovaná vyjadrila v tom zmysle, ţe táto

výpoveď len preukazuje skutočnosť, ţe sám ţalobca povaţuje zmluvu za platnú a ţe jej bránil

uţívať nehnuteľnosť (uvedené tvrdila i v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa). Na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa ţalovanej poukázala na to,

ţe súd prvého stupňa sa touto výpoveďou nezaoberal. Právny zástupca ţalobcu trval na tom,

ţe predmetom konania nie je nová výpoveď (ku ktorej pristúpil preto, lebo ţalovaná

mu neumoţňovala prístup do prenajatých priestorov), ale skoršia výpoveď, ktorú doručoval

ţalovanej dvakrát a ktorá je podľa jeho názoru platná. Podľa zápisnice z pojednávania,

odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením zmluvy, oboch výpovedí a zápisnice

z rokovania právnych zástupcov. V zápisnici odvolací súd uviedol, ţe účastníkom poskytol

poučenie o tom, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané z vykonaného dokazovanie (bez

bliţšieho uvedenia). Návrhy na doplnenie dokazovania predloţené neboli.

Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, ţe odvolací súd sa nad rámec

návrhov účastníkov a nad rámec odvolania ţalovanej zaoberal výpoveďou z 27. januára 2011,

danej ţalobcom ţalovanej po podaní ţaloby (ktorá skutočnosť zakladá tzv. inú vadu konania,

ktorá sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania). Napriek uvedenému konštatovaniu,

pokiaľ ide o samotné vykonanie dokazovania, odvolací súd na pojednávaní vykonal dôkaz

výpoveďou a umoţnil aj účastníkom vyjadriť sa k tomuto dôkazu, a teda im neodňal moţnosť

konať pred súdom. Nie je tak daná z tohto dôvodu vada konania podľa ,

ktorá by zakladala prípustnosť dovolania ţalovanej.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

V prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil podľa ustanovenia právneho predpisu,

ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol podľa

, a a s prihliadnutím na

podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Naproti tomu, odvolací súd svoj potvrdzujúci

rozsudok zaloţil (pozn. NS SR - nad rámec odvolania) na iných skutkových a právnych

dôvodoch. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý za platnú povaţoval výpoveď z 29. mája

2009, odvolací súd dôvodnosť ţaloby zaloţil na výpovedi z 27. januára 2011 a vec právne

posúdil podľa , , a .

Podľa musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1/ musí

ísť o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a 2/ toto ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho

predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť

právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky,

je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa k moţnej aplikácii tohto ustanovenia

vyjadrili. Za danej právnej úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné

kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkom konať pred súdom.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému

predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci

8

by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom bez toho,

aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru

a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov

konania môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov

konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné

skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom

zákonodarcu novelou od 15. októbra 2008, ako to vyplýva z dôvodovej

správy k novele bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza

sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ

nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje

právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade,

ţe mieni vec posúdiť podľa iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov,

aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením

osobitného druhu tzv. mandukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto

povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť

riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv. „predbeţného

právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z súvisí so zameraním

sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali

príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým

by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť

().

V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa, odvolací

súd zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) právnych

dôvodoch neţ súd prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal

moţnosť namietať správnosť iného právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní.

V súlade s mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k moţnému pouţitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec

posúdiť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril

procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení , ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.

Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle

9

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu navyše ani neobsahuje náleţitosti rozhodnutia v zmysle

V odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd vo výroku potvrdzuje rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ale z iných skutkových a právnych dôvodov, a teda ho v celom rozsahu

nahrádza, musí odvolací súd uviesť, čoho sa domáha ţalobca a z akých dôvodov,

ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne musí vysvetliť, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne

posúdil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako rozhodol súd prvého

stupňa a z akých skutkových a právnych dôvodov, kto a z akých dôvodov podal odvolanie,

ako sa k odvolaniu vyjadril druhý účastník a ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z iného

skutkového dôvodu (výpovede z 27. januára 2011, ktorá obsahovala výpovedné dôvody,

z ktorých dôvod spočívajúci v neplatení nájomného bol daný) a z iných právnych dôvodov.

V rozhodnutí odvolacieho súdu tak nie je uvedené, čoho sa domáhal ţalobca, z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila ţalovaná. Ohľadom skutočnosti, výpovede z nájmu

z 27. januára 2011, nie je zrejmé, kedy bola táto výpoveď doručená ţalovanej; aká bola

výpovedná lehota; kedy výpovedná lehota začala plynúť; kedy výpovedná lehota uplynula;

odkedy, za akú dobu a v akej výške ţalovaná nezaplatila nájomné; ako sa odvolací súd

vysporiadal s , s prihliadnutím na ktoré ustanovenie rozhodoval súd prvého

stupňa; ďalej je nepreskúmateľné označenie účastníkov konania v záhlaví rozhodnutia

v spojení s ich označením v zmluve a v ţalobe; nepreskúmateľné je tieţ označenie

10

nehnuteľnosti, ktorú je ţalovaná povinná vypratať – ţalobca sa domáha vypratania parcely

2

č..X., zastavaná plocha a nádvorie a bufetu s terasou vo výmere 511 m, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území D., ktoré majú byť evidované na LV č. X., zatiaľ čo predmetom zmluvy

je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území D., parcela č..X., zastavaná plocha

2

o výmere cca 150 mspolu s bufetom a terasou na parcele č..X., ktoré nehnuteľnosti by mali

byť vedené na LV č. X.. Odvolací súd vyhovel návrhu ţalobcu v zmysle petitu, pričom

z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k uvedenému

záveru. Totiţ podľa LV č. X. na č. l. 17, na tomto nie je evidovaná parcela č..X. o výmere 150

2

ma podľa LV č. X. na č. l. 16, na ktorom je evidovaná parcela č..X., táto je o výmere 511

2

m, pričom v ňom nie je uvedené, ţe by sa na tejto parcele nachádzala stavba, bufet s terasou.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či a akým spôsobom došlo

k zmene čísla LV a výmery parcely, a teda či ide o totoţnú nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa

domáha ţalobca, či a akým súpisným číslo je označený bufet s terasou, ktorého vypratania sa

tieţ domáha a na akej parcele sa nachádzajú a prečo odvolací súd neaplikoval ustanovenia

, upravujúce nájom nebytových priestorov.

Na základe vyššie uvedeného, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval jeho

rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola tieţ ţalovanej odňatá moţnosť

konať pred súdom podľa v spojení s Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd vo výroku potvrdzuje

rozhodnutie súdu niţšieho stupňa z iných skutkových a právnych dôvodov (za predpokladu

viazanosti dôvodmi odvolania), musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné

náleţitosti uvedené v , pretoţe tento súd svojim rozhodnutím nahrádza

napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne

závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov

a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým

skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval

a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným

11

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie

je odôvodnené v zmysle , ide o procesne nesprávne rozhodnutie, ktoré

je nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať

pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť

a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť

postupu.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm. f/

je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť,

pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe

byť povaţované za správne.

Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd

napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu nemohol v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z týchto dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová