Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/247/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň: 1/ D. Z., bývajúcej X., 2/

D. Z., bývajúcej X., 3/ Ţ. Z., bývajúcej X., zastúpených Mgr. Viktóriou Hellenbart,

advokátkou v Lučenci, M. Rázusa 32, proti ţalovaným: 1/ MUDr. E. M., PhD.,

bývajúcej M., 2/ M. K., neznáma vlastníčka, 3/ K. K., neznáma vlastníčka, 4/ R. K., neznáma

vlastníčka, 5/ M. F., neznáma vlastníčka, 6/ A. K., neznáma vlastníčka, 7/ V. K., bývajúcej

L., 8/ Ing. M. K., bývajúcemu B., 9/ M. K., bývajúcej T., 10/ Ing. K. P., bývajúcej

H., 11/ A. Č., bývajúcej R., 12/ K. K., neznáma vlastníčka, 13/ Ľ. F., bývajúcemu R., 14/ E.

J., bývajúcej R., 15/ MUDr. S. N., bývajúcej B., 16/ P. F., bývajúcemu N., 17/ M. F.,

bývajúcemu P., 18/ MUDr. A. V., bývajúcej M., 19/ A. Š., neznáma vlastníčka, 20/ J. B.,

neznámy vlastník, 21/ A. B., neznáma vlastníčka, 22/ A. J., neznáma vlastníčka, 23/ O. J.,

neznámy vlastník, 24/ J. B., neznámy vlastník, 25/ A. B., neznáma vlastníčka, 26/ M. D.,

neznámy vlastník, 27/ M. K., bývajúcemu N., 28/ F. K., bývajúcemu N., 29/ Ing. Arch. R.

M., bývajúcej J., 30/ M. K., neznáma vlastníčka, 31/ Š. K., neznámy vlastník, 32/ F. A.,

neznámy vlastník, 33/ A. A., neznáma vlastníčka, 34/ M. K., neznáma vlastníčka, 35/ A. B.,

bývajúcej M., 36/ J. B., bývajúcemu Z., 37/ Š. B., bývajúcemu P., 38/ M. B., bývajúcej Š.,

prechodne: O., 39/ J. B., bývajúcemu P., 40/ M. L., rod. B., bývajúcej Š., 41/ F. B.,

bývajúcemu Z., 42/ A. D., neznáma vlastníčka, 43/ Mgr. M. K., bývajúcej F., 44/ V. F.,

bývajúcej M., 45/ Mgr. F. F., bývajúcemu S., 46/ L. K., bývajúcej B., ţalovaní v 2/ aţ 6/, 12/,

19/, 20/ aţ 26/, 30/ aţ 34/, 42/ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým

fondom, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 15. augusta 2011, č. k. -326 ţalobu,

ktorou sa ţalobkyne v 1. aţ v 3. rade domáhali určenia, ţe CKN parcely číslo X.

2 2

vo výmere X. mzastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. X. vo výmere X. mzastavané

2

plochy a nádvoria, CKN parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma

2

CKN parc. č. X. vo výmere X. morná pôda, vytvorené geometrickým plánom súkromného

geodeta Ľ. P., číslo G. z 19. októbra 2006, patria do dedičstva po nebohom A. I. Z., nar. X.,

zomrelom X., naposledy bývajúcom v D., alebo ţe tieto nehnuteľnosti patria do

dedičstva po I. G. Z., nar. X., ktorý zomrel X. a po R. Z., nar. X., ktorá zomrela X.,

titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním, ako nedôvodný zamietol. Súd v

odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe pri nedostatku akýchkoľvek dôkazov o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi je nutné

vychádzať zo základu, ţe medzi účastníkmi konania naďalej pretrvávajú právne vzťahy

vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Súd skúmal

naplnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním a

uviedol, ţe nemoţno konštatovať dobromyseľnosť drţby sporných nehnuteľností právnych

predchodcov ţalobkýň, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia

veci, resp. práva. Uviedol, ţe I. G. Z. a R. Z. vedeli, ţe od podielových spoluvlastníkov

odkupujú podiely z ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak ţalobkyne

netvrdili a nepreukázali, z akého právneho dôvodu sa ich právni predchodcovia začali cítiť a

povaţovať za výlučných vlastníkov konkrétnych nehnuteľností, ako vyplýva zo ţaloby, a

prečo sa nepovaţovali za podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Súd konštatoval,

ţe ţalobkyne síce preukázali faktické ovládanie veci ich právnymi predchodcami, ako aj ich

vôľu nakladať s vecou ako so svojou, tieto práva vykonávali po zákonom poţadovanú dobu,

pričom nikým neboli rušení v uţívaní týchto nehnuteľností, avšak nepreukázali dobrú vieru.

ich právnych predchodcov, ţe im takto označené nehnuteľnosti výlučne vlastnícky patria.

Navyše s prihliadnutím na výpovede ţalovanej v 1. rade a ţalovaného v 8. rade, ako aj

svedkyne JUDr. S., je moţné podľa názoru súdu prvého stupňa vylúčiť akúkoľvek dohodu

medzi právnymi predchodcami ţalobkýň a právnymi predchodcami ţalovaných v 1. a 8. rade

o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. O trovách konania

rozhodol podľa a uloţil ţalobkyniam v 1. aţ v 3. rade povinnosť nahradiť

3

trovy konania ţalovanému v 8. rade (703,24 eur) na účet jeho právneho zástupcu. Ostatní

ţalovaní si trovy konania neuplatnili.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla 2013, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (, ), ţalovaným

v 1. aţ 46. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v podrobnostiach

poukázal na napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe aj napriek nesprávne

citovaným zákonným ustanoveniam o vydrţaní, toto pochybenie nemá vplyv na vecnú

správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko zákonná úprava, ktorú mal okresný súd

správne aplikovať, obsahovala v podstate totoţné zákonné podmienky a predpoklady

pre vydrţanie, ako súčasná, okresným súdom citovaná právna úprava. Zjavne teda okresný

súd vzal do úvahy a posudzoval totoţné zákonné kritériá a podmienky nadobudnutia

vlastníctva vydrţaním, ako upravovala zákonná úprava v rozhodnej dobe. Konštatoval, ţe

ţalobkyniam sa v konaní nepodarilo produkovať také dôkazy, ktoré by relevantným

spôsobom preukazovali dobromyseľnosť ich právnych predchodcov v tom, ţe im svedčí

právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v celosti. Z výsledkov

dokazovania vyplynulo, ţe právni predchodcovia ţalobkýň mali v úmysle sa vysporiadať

s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ale je zrejmé, ţe sa

so všetkými nevysporiadali. K argumentácii ţalobkýň, ţe ich právni predchodcovia sa uţ

podľa geometrického plánu vypracovaného dňa 28.11.1956 mali cítiť výlučnými vlastníkmi

2

parcely číslo X. vo výmere X. m, rovnako ako na situačnom nákrese zo dňa 3.11.1971

vyhotovenom znalcom z odboru geodézie M. L. v sporovom konaní OS

Lučenec, č. k. je vyznačená hranica nehnuteľnosti parcely č. X. v uţívaní I. Z.

uviedol, ţe tieto územnodokumentačné listiny nemajú právnu relevanciu z hľadiska

osvedčovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú na nich zakreslené. Geodeti pri

vyhotovovaní územných plánov nemajú povinnosť si osobitne verifikovať objednávateľom

geometrického plánu tvrdené skutočnosti ohľadom vlastníctva, či len oprávnenosti uţívania

zakresľovaných nehnuteľností z hľadiska ich súladnosti s aktuálnym stavom vlastníctva,

vyplývajúcim z evidencie katastra nehnuteľností. Rovnako z hľadiska dokazovania

dobromyseľnosti v domnení právnych predchodcov ţalobkýň o vlastníctve sporných

nehnuteľností v celosti, nenasvedčuje ani skutočnosť, ţe za nehnuteľnosti platili ţalobkyne,

a doposiaľ aj platia dane z nehnuteľností. Jednak aj ţalovaná v 1. rade, ako aj ţalovaní v 8.

a 9. rade v konaní preukázali, ţe platia dane z nehnuteľností za tieto pozemky aj oni. Poukázal

na judikát R 65/1972, podľa ktorého vedomie, ţe niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel

nehnuteľnosti vylučuje, aj za predpokladu, ak uţíva nehnuteľnosť po celú dobu

výlučne sám – jeho dobromyseľnosť v tom, ţe mu vec patrí celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá

odôvodnene a preukázateľne mohla v uţívateľovi vyvolať presvedčenie, ţe sa stal vlastníkom

aj ostatných spoluvlastníckych podielov. Uviedol, ţe v tomto štádiu konania nemôţe

zohľadniť argument ţalobkýň obsiahnutý v odvolaní, ţe sa súd mal oboznámiť aj s obsahom

spisu v konaní OS Lučenec, č. k. , v ktorom ich právni predchodcovia viedli ako

vlastníci pozemku č. X. susedský spor s J. T., pretoţe v štádiu prvostupňového konania takýto

dôkazný prostriedok ţalobkyne nenavrhli, a zo zápisnice z posledného pojednávania

konaného dňa 26. júla 2011 je zrejmé, ţe okresný súd riadne poučil účastníkov konania podľa

ustanovenia Uzavrel, ţe ţalobkyne nepreukázali, ktorá právne významná

skutočnosť mala byť relevantným dôvodom na nadobudnutie presvedčenia ich právnych

predchodcov o vlastníctve sporných nehnuteľností ako celku, nie sú tak naplnené podmienky

dané zákonom na to, aby bolo moţné určiť, ţe vlastnícke právo k sporným pozemkom

vzniklo vydrţaním. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne v 1. aţ 3. rade. Navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu druhého stupňa na ďalšie konanie. Namietali

z dôvodu, ţe o senáte krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval, moţno

mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti vzhľadom na pomer k účastníkom súdneho

konania. Tento pomer vyvodzovali dovolateľky z toho, ţe dcéra ţalovaného v 8. rade JUDr.

M. S., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, je sudkyňou Krajského súdu v Banskej

Bystrici a bola ňou i v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Výsledok sporu má dosah aj na

vlastnícke práva a teda záujmy právnych nástupcov ţalovaného v 8. rade, v tomto prípade

jeho dcéry. Pokiaľ teda dcéra ţalovaného v 8. rade má taktieţ záujem na výsledku konania,

nemôţe pre jej kolegiálny, moţno aţ priateľský vzťah prejsť objektívnym testom nestrannosti

ani senát krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval. Namietali aj to, ţe v čase podania

odvolania mala JUDr. M. S. pozastavený výkon funkcie sudcu, a o podanom odvolaní sa

rozhodlo, po neprimerane dlhej dobe, aţ v čase, kedy bola opäť sudkyňou s riadnym výkonom

funkcie. Ďalej namietali, nesprávne hodnotenie dôkazov, a z toho vyplývajúce nesprávne

právne posúdenie otázky dobromyseľnosti vydrţateľov. Napadnutý rozsudok je podľa názoru

dovolateliek nepreskúmateľný, lebo neodpovedal na odvolaciu námietku, ţe na

dobromyseľnosť právnych predchodcov ţalobkýň nemá vplyv skutočnosť, ţe neoslovili/sa

nevysporiadali s právnymi predchodcami ţalovaných v 1., 8. a 9. rade. Títo za

spoluvlastníkov predmetných pozemkov v posudzovanom časovom období (podľa

geometrického plánu z roku 1956) neboli povaţovaní. Na záver dovolania uviedli, ţe otázna

je ústavná súladnosť postupu súdu podľa , kedy absolutizáciou pouţitia

tohto ustanovenia súd neprihliadne ani na dôkaz, ktorý zásadným spôsobom spochybňuje

vecnú správnosť skutkových zistení, a teda aj meritórneho rozhodnutia. Konštatovali však, ţe

sa nedomnievajú, ţe v tomto prípade k takémuto postupu súdu došlo.

Ţalovaná v 1. rade vo vyjadrení sa k dovolaniu uviedla, ţe ide podľa nej o ničím

nepodloţené obviňovanie senátu krajského súdu, lebo námietka zaujatosti nebola uplatnená uţ

v odvolaní. Poukazovala na svoje výpovede v konaní a stotoţňovala sa s právnymi názormi

uvedenými v odôvodnení rozsudkov súdov niţších stupňov.

Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) zastúpené advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň nie je prípustné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

6

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy,

ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie

uvedených rozhodnutí; prípustnosť dovolania preto z nevyplýva.

V súlade s ustanovením a so zreteľom na obsah dovolania dovolací

súd ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania ţalobkýň nevyplýva z Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobkyne existenciu procesných vád konania v zmysle aţ f/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Ţalobkyne

namietali vadu konania podľa z dôvodu kolegiálneho vzťahu dcéry

ţalovaného v 8. rade (vo veci vypovedala ako svedkyňa) so sudcami Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktorého je tieţ sudkyňou.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu

nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo

v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania podľa ust. posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak

neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať

čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania podľa rozvrhu práce

pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi

zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný

subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce

ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Podľa je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah,

so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom

účastníkov konania (kedy tento vzťah vykazuje znaky vzťahu predošlého).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné

vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti vo veci konajúceho senátu v zmysle uvedeného

ustanovenia Ţalobkyne namietajú zaujatosť senátu krajského súdu z dôvodu

vzťahu k účastníkom konania, avšak z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe tento vzťah

vyvodzujú len z tvrdeného kolegiálneho vzťahu sudcov krajského súdu k svedkyni, ktorá nie

je účastníčkou konania, ale dcérou účastníka konania (ţalovaného v 8. rade). Nejde preto

o vzťah predpokladaný v Taktieţ ani druhá námietka ţalobkýň, týkajúca

postupu sudcu v konaní nemôţe byť podľa ods. 3 toho istého paragrafu dôvodom

na vylúčenie sudcu. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka

ţalobkýň o existencii procesnej vady konania podľa nie je opodstatnená.

Ţalobkyne namietali nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, a tým jeho nepreskúmateľnosť. Nepreskúmateľnosť je v ustálenej

rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaná za vadu v zmysle

Treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo

účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,

kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotoţnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý

predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

9

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“, a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn.

).

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil, zhrnul jeho dôvody a odvolacie námietky ţalobkýň, s ktorými sa vo svojom

odôvodnení aj náleţite vysporiadal. Konštatoval správnosť záverov súdu prvého stupňa, ţe

10

v danom prípade nebola ţalobkyňami preukázaná dobromyseľnosť ich právnych predchodcov

v tom, ţe im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ako celku skutočne patrí. Aj keď

viaceré skutočnosti nasvedčujú záverom, ţe skutočne postupne od niektorých spoluvlastníkov

ich podiely neformálne odkúpili, výsledky dokazovania nasvedčujú k záveru, ţe si boli

vedomí svojho podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, a mali snahu sa

so všetkými podielovými spoluvlastníkmi vyporiadať, čo sa im však nepodarilo. Toto bol

podľa súdov prvého aj druhého stupňa hlavný dôvod pre zamietnutie ţaloby.

Dovolateľky preto nedôvodne namietajú, ţe napadnutý rozsudok neodpovedal

na odvolaciu námietku, ţe nemá vplyv na dobromyseľnosť právnych predchodcov ţalobkýň,

ţe neoslovili/sa nevysporiadali s právnymi predchodcami ţalovaných v 1., 8. a 9. rade, keďţe

títo za spoluvlastníkov predmetných pozemkov v posudzovanom časovom období (podľa

geometrického plánu z roku 1956) neboli povaţovaní. Odvolací súd vo svojom odôvodnení

jasne uviedol, ţe mal za preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobkýň sa nevysporiadali

so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, hoci to aj podľa vykonaného dokazovania mali

v úmysle. Takto sa snaţili v rokoch 1972 - 1794 vysporiadať aj s právnymi predchodcami

ţalovanej v 1. rade avšak neúspešne, čo odporuje tvrdeniu ţalobkýň o dobromyseľnosti ich

právnych predchodcov, a taktieţ ich námietke o tom, ţe právni predchodcovia ţalovaných

v 1., 8. a 9. rade neboli v posudzovanom čase za spoluvlastníkov predmetných pozemkov

povaţovaní. Taktieţ k tejto námietke uviedol, ţe geodeti pri vyhotovovaní územných plánov

nemajú povinnosť si osobitne verifikovať objednávateľom geometrického plánu tvrdené

skutočnosti ohľadom vlastníctva, či len oprávnenosti uţívania zakresľovaných nehnuteľností

z hľadiska ich súladnosti s aktuálnym stavom vlastníctva vyplývajúcim z evidencie katastra

nehnuteľností.

Z týchto dôvodov má dovolací súd za to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov

na spravodlivý súdny proces (pozri ).

K námietke dovolateliek týkajúcej sa nedostatkov pri hodnotení dôkazov, dovolací súd

uvádza, ţe táto námietka dovolateliek nie je dôvodná. V zmysle dôkazy hodnotí

súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

11

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle [pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné (viď aţ c/ )].

Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci

odvolacím súdom v napadnutom rozsudku ( ), treba uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle

(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe

(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného

oprávnenia (pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Aj za predpokladu, ţe by dovolacie námietky o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom

posúdení veci boli (prípadne) opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska

neposudzoval), dovolateľkami vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali

prípustnosť dovolania podľa , a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento mimoriadny opravný prostriedok ţalobkýň

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalovaným, ktorí mali v dovolacom konaní úspech,

proti neúspešným ţalobkyniam, náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodali

návrh na ich priznanie ( veta prvá v spojení s a

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková