Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-403-2011.pdf
PDF · 123.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/403/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkýň : v 1. rade : K. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K., E. XXX/XX, v 2. rade : K. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K., E. XXX/XX, v 3. rade : X. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K., E. XXX/XX, všetky zastúpené splnomocnenou advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Martina Rázusa 32, proti žalovaným : v 1. rade : C.. R. C. G.., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. T. XXXX/X XXX XX O., v 2. rade : C. T., neznáma vlastníčka, v 3. rade: T. T., neznáma vlastníčka, v 4. rade : O. T., neznáma vlastníčka, v 5. rade : C. V., neznáma vlastníčka, v 6. rade : S. T., neznáma vlastníčka, v 7. rade : E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. číslo XXX/XX XXX XX K., v 8. rade : W.. C. T., nar. XX. XX. XXXX J. X, XXX XX J. J., žalovaný v 8. rade zastúpený Advokátskou kanceláriou Kašuba s.r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, v 9. rade : C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX/XXX, XXX XX G. X, v 10. rade : W.. T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX X. L. Y. X, v 11. rade : S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., v 12. rade : T. T., neznáma vlastníčka, v 13. rade : P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., v 14. rade : R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., v 15. rade : C.. D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S. P. XX/XX, XXX XX K., v 16. rade : G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. C. X, XXX XX K., v 17. rade : C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX K., v 18. rade : C.. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., v 19. rade : S. E., neznáma vlastníčka, v 20. rade : I. J., neznámy vlastník, v 21. rade : S. J., neznáma vlastníčka, v 22. rade : S. I., neznáma vlastníčka, v 23. rade : M. I., neznámy vlastník, v 24. rade : I. J., neznámy vlastník, v 25. rade : S. J., neznáma vlastníčka, v 26. rade : C. K., neznámy vlastník, v 27. rade: C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX K., v 28. rade : V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/ XX, XXX XX K., v 29. rade : W.. S.. O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X, XXX XX J. XX, v 30. rade : C. T. neznáma vlastníčka, v 31. rade : E. T., neznámy vlastník, v 32. rade : V. S., neznámy vlastník, v 33. rade : S. S., neznáma vlastníčka, v 34. rade : C. T., neznáma vlastníčka, v 35. rade : S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., v 36. rade : I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX K., v 37. rade : E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX K., v 38. rade : C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X. C. č. XX/X, B., prechodne: M. č. XXX, v 39. rade : I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/ X XXX XX T. E., V. O., v 40. rade : C. B., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X. C. č. XX/X B., v 41. rade : V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX K., v 42. rade : S. K., neznáma vlastníčka, v 43. rade : C..C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., V. XXX/XX, v 44. rade : E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., C. Q. XXXX/XX, v 45. rade : C.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., D. XXXX/X, v 46. rade : B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., J. XXXX/X, žalovaní v 2./ až 6./ 12./ 19./ 20./ až 26./ 30./ až 34./ 42./ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom ulica Búdková č. 36, 811 01 Bratislava 1., žalovaní v 7./ 10./ 11./ 13./ 14./, 15./ 16./ 17./ 18./ 27./ 28./ 29./ 35./ 36./ 37/, 38./ 39./ 40./ 41./ 43./ 44./ 45./ 46./ rade zastúpení spoločným zástupcom V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/ XX, XXX XX K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, o odvolaní žalobkýň v 1. až v 3. rade zo dňa 02. 09. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 5C/53/2010-326 zo dňa 15. 08. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1. až v 46. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok okresný súd žalobu, ktorou sa žalobkyne v 1. až v 3. rade domáhali určenia, že CKN parcely číslo XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č.XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a CKN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 orná pôda, vytvorené geometrickým plánom súkromného geodeta P. G. číslo GP XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 19. 10. 2006 patria do dedičstva po neb. S. W. X., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, posledne bytom ul. E. č. XXX/XX K., alebo že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po W. N. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a po O. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, a to z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako nedôvodný zamietol. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že pri nedostatku akýchkoľvek dôkazov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi je nutné vychádzať zo základu, že medzi účastníkmi konania naďalej pretrvávajú právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Súd skúmal naplnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a uviedol, že nemožno konštatovať dobromyseľnosť držby sporných nehnuteľností právnych predchodcov žalobkýň, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že W. N. X. a O. X. vedeli, že od podielových spoluvlastníkov odkupujú podiely z ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak žalobkyne netvrdili a nepreukázali, z akého právneho dôvodu sa ich právni predchodcovia začali cítiť a považovať za výlučných vlastníkov konkrétnych parciel, ako vyplýva zo žalobného návrhu a prečo sa nepovažovali za podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Súd konštatoval, že žalobkyne síce preukázali faktické ovládanie veci ich právnymi predchodcami, ako aj ich vôľu nakladať s vecou ako so svojou, tieto práva vykonávali po zákonom požadovanú dobu, pričom nikým neboli rušení v užívaní týchto nehnuteľností, avšak nepreukázali dobrú vieru ich právnych predchodcov, že im takto označené nehnuteľnosti výlučne vlastnícky patria. Navyše s prihliadnutím na výpovede žalovanej v 1. rade a žalovaného v 8. rade, ako aj svedkyne I.. D., je možné podľa názoru súdu prvého stupňa vylúčiť akúkoľvek dohodu medzi právnymi predchodcami žalobkýň a právnymi predchodcami žalovaných v 1. a 8. rade o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu potom súd žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, keď s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) uložil žalobkyniam v 1. až v 3. rade povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 8. rade v sume 703,24 eur na účet jeho právneho zástupcu. Ostatní žalovaní si trovy konania neuplatnili.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobkyne v 1. až v 3. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Spochybnili správnosť záverov prvostupňového súdu na podklade vykonaného dokazovania a opakovane zdôrazňovali, že nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom zo dňa 19. 10. 2006 ako parcelné čísla XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X spolu o výmere XXXX m2 sú totožné s tými, ktoré boli v rovnakých hraniciach v celosti zamerané geometrickým plánom zhotoveným 28. 11. 1956 ako parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2 ako stavebná plocha, kde vo výkaze plôch k tomuto geometrickému plánu sú uvedení právni predchodcovia žalobkýň, manželia N. X. a O. X. po 1 podielov. Tento listinný dôkaz z roku 1956, ako aj vyjadrenie obce, v ktorej mali manželia X. trvalý pobyt v obci na tej istej adrese, kde bývajú žalobkyne dodnes, jednoznačne preukazuje vôľu manželov X. vlastniť nehnuteľnosť v celosti v tých istých hraniciach, ako ich poznáme dnes. Okrem toho aj svedecké výpovede všetkých vlastníkov pôvodných nehnuteľností, okrem právnych nástupcov po vlastníčke pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X C. T., ktorá podľa starého stavu výkazu plôch geometrického plánu z roku 1956 ani nespadá do novovytvorenej parcely číslo XXXX/X, spadajú tam len časti výmer z parcely č. XXXX/X (pôvodne vo vlastníctve C. T.), z parcely č. XXXX (pôvodne vo vlastníctve E. T. s manželkou) z parcely č. XXXX (pôvodne vo vlastníctve S. S. a spol.) a z parcely pôvodne vo vlastníctve P. D. s manželkou, potvrdzujú, že manželia X. sa s právnymi predchodcami vlastníkov už v minulosti riadne vysporiadali a títo vnímajú manželov ako právoplatných vlastníkov. Ďalej žalobkyne uviedli, že ako v minulosti, tak aj dnes sú geometrické plány len technické podklady k listinám o právnych úkonoch, museli preto manželia X. vykúpiť časti parciel od ostatných
vlastníkov, čo v súdnom konaní jednoznačne preukázali súhlasné výpovede právnych nástupcov po všetkých týchto vlastníkoch a preukazuje to aj listina doložená do spisu, ktorá vypovedá o odkúpení výmery XXXX m2. Žalobkyne tak argumentujú, že spolu vedeli preukázať platné odkúpenie parciel so splnením formálnych náležitostí zmluvy celkom o výmere XXXX m2, a tieto odkúpili jednoznačne za účelom ich reálneho odčlenenia a zrušenia podielového spoluvlastníctva a vytvorenia stavebnej parcely a priľahlej záhrady, pričom táto deľba je viditeľná hranicami oplotenia, ktoré sú už takmer 60 rokov nemenné. Napriek tomu sa žalobkyne domáhajú určenia vlastníctva oveľa menšej výmery, len XXXX m2 podľa súčasných presnejších meraní so zohľadnením zmien po vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov. Súd nesúhlasné stanoviská žalovaných v 1. a 8. rade prevzal do takej miery, že vôbec neprihliadal na tvrdenia žalovaných v 1., 9. a 10. rade. Taktiež žalobkyne v odvolaní uviedli, že už v priebehu konania tvrdili, že ich právni predchodcovia viedli ako vlastníci pozemku č. XXXX/ X susedský spor s I. P. v roku 1977 na Okresnom súde Lučenec, rozhodnutie však nemohli predložiť do spisu, pretože toto k dispozícii nemajú a nemá ho ani okresný súd. Súd by však nemohol rozhodovať o priebehu hraníc pozemkov, ak by nemal v tom čase za preukázané, že sa súdia medzi sebou ich vlastníci. To, že v súčasnosti došlo po vyhotovení ROEP-u k takým zmenám hraníc pozemkov, že predložený geometrický plán už do parciel č. XXX/X do dielu č. X, XXX/X do dielu X, XXX/X do dielu X a XXX/X do dielu X zahrnul aj časť parcely pani T., nie je podľa mienky žalobkýň dôvod na to, aby súd nemal za preukázané, že v čase vstupu do držby boli právni predchodcovia žalobkýň dobromyseľní v tom, že si odkúpili podiely od všetkých dotknutých vlastníkov. Napokon právni predchodcovia pani T. sa nikdy neohradzovali voči tomu, že časť ich parcely je užívaná zo strany X.. V závere odvolania žalobkyne uviedli, že zotrvávajú na názore, že k vydržaniu sporných parciel došlo ešte zo strany S. W. X. a jeho manželky O. X., ktorí mali v obci trvalý pobyt od 27. 03. 1953 a teda 10 ročná vydržacia lehota uplynula dňom 27. 03. 1963. Žalobkyne tak majú za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých následne vyvodil nesprávne právne závery a z uvedených dôvodov navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo žiadajú rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaná v 1. rade k odvolaniu len v stručnosti uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí, nemá k veci oproti svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.04.2011 viac čo dodať a na jej obsahu trvá.
Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadrili.
V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Žalobkyne v 1.až 3. rade sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným v 1.až 46. rade určenia, že CKN parcely číslo XXX/X,XXX/X ,XXX/X,XXX/X vytvorené geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XX/XX geodeta P. G. patria do dedičstva po nebohom S. W. X., alternatívne, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po W. N. X. a O. X., ktoré nehnuteľnosti v prírode predstavujú areál rodinného domu žalobkýň, dvor a záhradu pri ich rodinnom dome. Rodinný dom a jeho areál bol nadobudnutý do vlastníctva rodičov S. W. X. kúpnou zmluvou uzavretou dňa 27. 03. 1953. Na základe kúpnej zmluvy bol vykonaný zápis v pozemnoknižných vložkách č.XXXX,XXXX,XXXX k.ú. K.. V tom istom roku rodičia S. W. X., a to W. N. X. a O. X. odkúpili do svojho vlastníctva rodinný dom číslo XXX t. č. so súpisným číslom XXX na adrese ul. E. číslo XXX/XX. V tomto rodinnom dome mali nahlásený trvalý pobyt od 03. 05. 1953. Postupne prikúpili viaceré spoluvlastnícke podiely a pôdu od spoluvlastníkov. Žalobkyne v žalobe argumentovali, že ich právni predchodcovia sa už podľa geometrického plánu vypracovaného dňa 28. 11. 1956 mali stať výlučnými vlastníkmi parcely číslo XXXX/X o výmere XXXX m2. Geometrický plán však nebol realizovaný a zaznamenaný v katastri nehnuteľností, ale právni predchodcovia S. W. X. užívali pozemky v hraniciach, ako boli vyznačené na geometrickom pláne, a tak sa užívajú aj v súčasnosti. Aj situačný nákres z 03. 11. 1971 vyhotovený znalcom z odboru geodézia C. B. zobrazuje hranicu pozemkov tým istým spôsobom. Pred podaním žaloby žalobkyne oslovili podielových spoluvlastníkov, ktorým svedčil zápis v katastri nehnuteľností, pričom väčšina žalovaných potvrdila, že uznávajú nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním a nemali by námietky ani voči vydaniu notárskeho osvedčenia. Vydaniu notárskeho osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zabránili nesúhlasné stanoviská žalovaných v 1. rade C.. R. C. G.., žalovaného v 8. rade W.. C. T. a žalovanej v 9. rade C. T.. Žalobkyne tvrdili, že ich právni predchodcovia držali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, dobromyseľne od roku 1953, kedy do dobromyseľnej držby vstúpili titulom kúpnych zmlúv, ktoré však súdu predložiť nemohli, pretože ich nemali k dispozícii. Táto ich dobromyseľná držba trvala až do ich smrti a nebola nikým rušená. V dobromyseľnej držbe týchto nehnuteľností pokračoval ich syn S. X., ktorého právne nástupkyne- žalobkyne predmetné nehnuteľnosti do dnešného dňa obývajú, a ako im vlastnícky patriace, aj nerušene užívajú. Vydržacia lehota preto podľa tvrdenia žalobkýň začala plynúť právnym predchodcom S. W. X. od 27. 03. 1953, kedy boli uzavreté kúpne zmluvy, najneskôr však od konca roka 1956, kedy už sú v geometrickom pláne uvádzaní ako vlastníci parcely, ktorá je totožná s predmetom tejto žaloby.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne vo veci rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne, ako odvolateľky, neuviedli v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa, ani nežiadali doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnili vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania.
Súd prvého stupňa sa v konaní zameral na skúmanie naplnenia zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to ku dátumu 27. 03. 1963, po uplynutí 10 rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03. 1953, od dátumu ktorej si dobromyseľnosť držby svojich predchodcov žalobkyne odvodzovali. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci (vrátane spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa oprávnenosti držby, spôsobilého držiteľa, spôsobilého predmetu držby a nepretržitej a nerušenej vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu osobitné rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu práva či veci nedochádza. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec či právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať dôvodné pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol, teda, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul oprávnene svedčí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť (držiteľ sa domnieva, že vzniklo), teda aj vo vzťahu k právnemu dôvodu (titulu) nadobudnutia vlastníckeho práva.
V konaní mal súd preukázané, a konštatoval to ako nesporné, že žalobkyne preukázali faktické ovládanie veci ich právnymi predchodcami, ako aj ich vôľu nakladať s vecou ako so svojou, pričom tieto práva vykonávali po zákonom požadovanú dobu, pričom nikým neboli rušení v užívaní nehnuteľností podľa žalobného návrhu. Nepreukázali však dobrú vieru ich právnych predchodcov, že im takto označené nehnuteľnosti skutočne vlastnícky patria v celosti. Oprávnenosť držby nevyhnutne predpokladá dobromyseľnosť toho, kto s vecou či právom zaobchádza ako so svojou, pričom so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu táto vec či právo patrí. Súd tak bol povinný predovšetkým právne a skutkovo sa vysporiadať s tým, či možno konštatovať dobromyseľnosť vydržania, a to s ohľadom na zákonnú úpravu platnú a účinnú k tomu dátumu, ku ktorému žalobkyne tvrdia, že právo zodpovedajúce vlastníckemu právu ich predchodcovia vydržali.
Odvolací súd konštatuje pochybenie súdu prvého stupňa ohľadom citovanej právnej úpravy, ktorú pri rozhodovaní zohľadnil a aplikoval. Okresný súd nesprávne v rozsudku citoval ustanovenia § 129 odsek 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu. S ohľadom na začiatok plynutia vydržacej lehoty a dátum, ku ktorému žalobkyne tvrdia, že k vydržaniu malo dôjsť - ku dátumu 27. 03. 1963, je zrejmé, že bolo nutné na daný skutkový a právny stav aplikovať ešte právnu úpravu platnú a účinnú na území Slovenska do 01. 04. 1964 (do nadobudnutia účinnosti súdom citovaného zák. č. 40/1964 Zb.), a to Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. v platnom znení, ktorý v ustanovení § 115 a nasl. upravoval zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva aj vydržaním. Odvolací súd však konštatuje, že napriek nesprávne citovaným zákonným ustanoveniam toto pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko zákonná úprava, ktorú mal okresný súd správne aplikovať, obsahovala v podstate totožné zákonné podmienky a predpoklady pre vydržanie, ako súčasná okresným súdom citovaná právna úprava. Zjavne teda okresný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy a posudzoval totožné zákonné kritériá a podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním, ako upravovala zákonná úprava v kritickej dobe, kedy mali byť naplnené podmienky vydržania, platného a účinného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
Vychádzajúc z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v platnom znení, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v platnom znení, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa ustanovenia § 117 Občianskeho zákonníka, o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Podľa ustanovenia § 118 ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.
Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v platnom znení definovalo pojem oprávnená držba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a zohľadňujúc dôvody odvolania prisviedča právnemu záveru vyslovenému v odvolaním napadnutom rozsudku, že v danom prípade nebolo žalobkyňami preukázaná dobromyseľnosť ich právnych predchodcov v tom, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ako celku skutočne patrí. Kúpnou zmluvou uzavretou 27. 03. 1953 W. N. X. a jeho manželka O. X., rodičia manžela žalobkyne v 1. rade a starí rodičia žalobkýň v 2. a 3.rade nadobudli do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel k pozemnoknižnej parcele číslo XXX v pkn. vl. číslo XXXX k. ú. K. v podiele XX/XXXX -in, ďalej spoluvlastnícky podiel z parcely číslo XXX v pozemnoknižnej vl. XXXX k. ú. K. v podiele XXX/XXXX-ín a z parcely číslo XXX v pkn. vl. XXXX k. ú. K. v podiele XXX/XXXX-ín. Na takto nadobudnuté spoluvlastnícke podiely pripadá výmera XXX m2. V tom istom roku W. N. X. a O. X. odkúpili rodinný dom číslo XXX toho času so súp. č.XXX, ktorý je teraz v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v 1. až v 3. rade. Z výpisov z pozemnoknižných zápisníc číslo XXXX, XXXX, XXXX k. ú. K. vyplýva, že W. N. X. titulom kúpnej zmluvy a skutočnej držby z 27. 03. 1953 sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených v označených pozemnoknižných zápisniciach. Tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené na LV číslo XXXX, XXXX a XXXX k. ú. K. tiež v podielovom spoluvlastníctve právnych nástupcov bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov tak, ako to vyplýva z označenia žalovaných v žalobe. Aj z pripojených dedičských spisov je zrejmé, že po právnych predchodcoch žalobkýň boli dedičsky vysporiadané vždy len spoluvlastnícke podiely. Po W. N. X., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, sa dedičské konanie viedlo na bývalom Štátnom notárstve v Lučenci pod číslom konania D 517/77, pričom z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Lučenci z 09. 06. 1977 vyplýva, že predmetom dedičstva po ňom je polovica podielu vedeného v pkn. vl. číslo XXXX v podiele XXX/XXXX-ín, v pkn. vl. č. XXXX s podielom XXX/XXXX - ín, v pkn. vl. XXXX s podielom XXX/XXXX-ín k. ú. K.. Dedičstvo nadobudol do svojho vlastníctva S. X.. Dedičstvo po poručiteľovi S. W. X. bolo prejednané súdnym komisárom I.. I. E. vydaním osvedčenia
o dedičstve z 13. 06. 2007 číslo konania 17D/140/2007, pričom predmetom dedičstva bol rodinný dom súpisné číslo XXX k. ú. K., ako aj pozemky parc. reg. E na LV číslo XXXX, parc. č. XXX/X trvalý trávny porast XXXX m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty XXX m2 pod J. v XXX/XXXX -ín t. j. XX m2 a na LV číslo XXXX parc. reg. E parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie XXX m2 pod J. XX v XXX/XXXX ín, t. j. XX m2, všetko k. ú. K.. Dedičstvo po O. X., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, bolo prejednané Štátnym notárstvom v Lučenci v konaní číslo D 1340/89 rozhodnutím zo dňa 13. 11. 1989, z ktorého obsahu je zrejmé, že predmetom dedičstva je ideálna polovica rodinného domu v K., E. XXX/XX a nehnuteľnosti vedené v pkn. vl. č. XXXX v XXX/XXXX-inách vo vl. č. XXXX v XXX/XXXX- inách a pozemnoknižnej vl. č. XXXX v XXX/XXXX-inách.
Aj keď z výsledkov dokazovania by bolo možné prisvedčiť argumentom, že právni predchodcovia žalobkýň mali v úmysle sa vysporiadať s ostatnými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a viaceré skutočnosti nasvedčujú záverom, že skutočne postupne od niektorých spoluvlastníkov zrejme aj neformálnym spôsobom odkúpili ich spoluvlastnícke podiely, avšak len z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať ich dobromyseľnosť v tom, že im sporné nehnuteľnosti vlastnícky patrili v celosti; práve naopak, nasvedčuje záveru, že si boli vedomí svojho podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam a mali snahu sa vysporiadať so všetkými podielovými vlastníkmi tak, aby nadobudli tieto nehnuteľnosti, ktoré po celú dobu užívali, do svojho výlučného vlastníctva (respektíve bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Je však zrejmé, že so všetkými podielovými spoluvlastníkmi sa právni predchodcovia nevysporiadali, ako to vyplýva napr. zo svedeckej výpovede žalovanej v 1. rade, ktorá potvrdila, že v rokoch 1972-1974 viackrát viezla svoju starú matku C. T. z I. do K. a stará matka jej tvrdila, že v K. má majetky, o ktorých jednala s jedným občanom, ktorý podľa jej starej matky chcel kúpiť od nej nejaké nehnuteľnosti, pričom kúpna cena mala byť vyrovnaná v naturáliách (prasa, obilie). Ku kúpe však nikdy nedošlo. Takto sa mali podľa vyjadrení žalovaných, ktorí nemali námietky voči vydržaniu sporných nehnuteľností, neformálne vysporiadavať predkovia žalobkýň a žalovaných (okrem žalovaných v 1., v 8. a 9. rade), ale celkom zjavne pri uzavretí týchto kúpnych zmlúv o kúpe častí zo spoluvlastníckych podielov nebola zachovaná ich písomná forma. Existenciu formálnych náležitostí kúpnej zmluvy pre to, aby napĺňala požiadavku hodnoverného a relevantného dôkazu podporujúceho argumentáciu žalobkýň, nemožno konštatovať ani pri listinnom dôkaze, na ktorý sa žalobkyne odvolávajú. Z listiny pripojenej k spisu ako dôkaz bez bližšieho označenia vyplýva, že W. X. zakúpil čiastku z parcely číslo XXXX/X od C. T. o výmere X,XXXX,ďalej čiastku parcely číslo XXXX od E. T. o výmere X,XXXX, ďalej čiastky parcely od I. J., parcela číslo XXXX o výmere X,XXXX a čiastku parcely číslo XXXX od P. D. o výmere X,XXXX. Argumentačná a dôkazná sila tejto listiny je značne oslabená práve z dôvodu nemožnosti jednoznačnej identifikácie o aký právny úkon išlo a verifikovania jej obsahu, keďže nielenže nie je označená, ale ani identifikovaná dátumom či podpismi účastníkov. Nie je z jej obsahu ani zrejmé, či vôbec bola táto listina mienené ako zmluva, potvrdenie, alebo len určitý záznam a ani kým vyhotovený a najmä, či vôbec k naplneniu právnych skutočností v nej zaznamenaných (kúpa špecifikovaných čiastok parciel) skutočne aj došlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkýň sa nevysporiadali so všetkými spoluvlastníkmi a podľa tvrdenia svedkyne I.. C. D., dcéry žalovaného v 8. rade, vlastníčkou sporných nehnuteľností v čase, keď podľa tvrdenia žaloby pán X. mal nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva, bola stará matka svedkyne, pričom pán X. ju nikdy nepožiadal o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu. Svedkyňa žalovaného v 8. rade preto tvrdila, že pán X., pokiaľ v minulosti užíval parcelu číslo XXX, nemohol konať dobromyseľne v tom, že mu táto vlastnícky patrí. Okrem toho svedkyňa uviedla, že žalovaný v 8. rade sa vždy správal ako vlastník sporných nehnuteľností ktoré vlastní v k. ú. K., kde si splnil svoju prihlasovaciu povinnosť voči obci K. za účelom priznania dani k nehnuteľnosti. Rovnako aj žalovaná v 1. rade svedeckou výpoveďou síce potvrdila, že zrejme pán X. v minulosti oslovil jej starú matku C. T. so zámerom odkúpiť od nej nejaké nehnuteľnosti, ale podľa jej tvrdenia k realizácii samotnej kúpy nikdy nedošlo. Rovnako žalovaný v 9. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu tlmočil svoje procesné stanovisko k uplatnenému nároku, že považuje za nespochybnené, že právni predchodcovia žalobkýň vedeli o svojom právnom postavení ako podielových spoluvlastníkov a pokiaľ aj užívali celé nehnuteľnosti, užívali ich ako podieloví spoluvlastníci a nie ako vlastníci v celosti.
Odvolací súd tak konštatuje, že žalobkyniam sa v konaní nepodarilo produkovať také dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom preukazovali dobromyseľnosť ich právnych predchodcov o tom, že im svedčí právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v celosti. Pokiaľ žalobkyne argumentujú, že ich právni predchodcovia sa už podľa geometrického plánu vypracovaného dňa 28.
11. 1956 mali cítiť výlučnými vlastníkmi parcely číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, rovnako ako na situačnom nákrese zo dňa 03. 11. 1971 vyhotovenom znalcom z odboru geodézie C. B. v sporovom konaní Okresného súdu Lučenec číslo konania 6C/222/70 je vyznačená hranica nehnuteľnosti parcely číslo XXXX/X v užívaní W. X., tieto územnodokumentačné listiny nemajú právnu relevanciu z hľadiska osvedčovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú na nich zakreslené. Geodeti pri vyhotovovaní geometrických plánov nemajú povinnosť si osobitne verifikovať objednávateľom geometrického plánu tvrdené skutočnosti ohľadom vlastníctva či len oprávnenosti užívania zakresľovaných nehnuteľností z hľadiska ich súladnosti s aktuálnym stavom vlastníctva vyplývajúcim z evidencie katastra nehnuteľností. Rovnako odvolací súd nemôže už v tomto štádiu konania zohľadniť argument žalobkýň obsiahnutý v odvolaní, že sa súd mal oboznámiť aj s obsahom spisu v konaní Okresného súdu Lučenec číslo konania 6C/222/70, v ktorom ich právni predchodcovia viedli ako vlastníci pozemku č. XXXX/X susedský spor s I. P., pretože v štádiu prvostupňového konania takýto dôkazný prostriedok žalobkyne nenavrhli a zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 26. 07. 2011 je zrejmé, že okresný súd riadne poučil účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., že sú povinní označiť všetky dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a na neskôr označené dôkazy súd už neprihliada. Rovnako z hľadiska dokazovania dobromyseľnosti v domnení právnych predchodcov žalobkýň o vlastníctve sporných nehnuteľností v celosti, nielen v spoluvlastníckych podieloch, nenasvedčuje ani skutočnosť, že za nehnuteľnosti platili a žalobkyne aj doposiaľ platia dane z nehnuteľnosti. Jednak aj žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaní v 8. rade a v 9. rade v konaní preukazovali, že platia dane z nehnuteľnosti za tieto pozemky aj oni, jednak vychádzajúc z ustanovení § 5 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je daňovníkom dane z nehnuteľnosti nielen vlastník pozemku, ale za zákonom vymedzených podmienok aj správca pozemku, nájomca pozemku a navyše, ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani (§ 5 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z. z.). Okrem toho daňovníkom v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. môže byť aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Odvolací súd poznamenáva, že totožná úprava daňovníkov z dane z pozemkov bola obsiahnutá aj v predchádzajúcej právnej norme (§ 2 ods. 4 a 5 zák. č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností), preto len zo samotnej skutočnosti, že právni predchodcovia žalobkýň platili daň z nehnuteľnosti aj za sporné pozemky nemožno bez ďalšieho vyvodzovať ich dobromyseľnosť v tom, že im vlastníctvo k týmto pozemkom ako k celku prináleží. Odvolací súd v neposlednom rade prisviedča právnemu názoru vyslovenému v judikáte R 65/1972, na obsah ktorého žalovaný v 9. rade poukázal, podľa ktorého vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vylučuje, aj za predpokladu, ak užíva nehnuteľnosť po celú dobu výlučne sám - jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec patrí celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá odôvodnene a preukázateľne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov.
Vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti potom odvolací súd prisvedčil správnosti právneho názoru súdu prvého stupňa, že výlučne len z nerušeného bezplatného užívania sporných pozemkov si právni predchodcovia žalobkýň nemohli vyvodiť dobromyseľnosť v tom, že im vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam ako k celku patrí. Žalobkyne nepreukázali, ktorá právne významná skutočnosť mala byť relevantným dôvodom na nadobudnutie presvedčenia ich právnych predchodcov o vlastníctve sporných nehnuteľností ako celku, nielen v spoluvlastníckych podieloch, ktoré sa z predkov na potomkov aj následne dedili. Nie sú tak naplnené všetky podmienky stanovené zákonom na to, aby bolo možné určiť, že vlastnícke právo k sporným pozemkom vzniklo vydržaním, pretože absentuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkýň v tom, že im toto právo počas celej doby vydržania skutočne výlučne patrilo.
Z uvedených dôvodu odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovaným v 1. až 46. mieste, ako v odvolacom konaní úspešným účastníkom náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko títo účastníci si trovy
odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili, ani ich nežiadali priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňujú.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.