Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
45d/397750.c552ad.pdf
PDF · 157.39 KB
No categories available
3Obdo/65/2013
Najvyšší súd 3Obdo/65/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T., s. r. o., P., IČO: X.,
právne zastúpený advokátom JUDr. J., P., proti ţalovanému A., s. r. o., Š., IČO: X., právne
zastúpený advokátom JUDr. J., H., o zaplatenie 4 481,18 eur s príslušenstvom, na dovolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/36/2013-156
zo dňa 13. júna 2013, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a.
Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške
168,82 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 18Cb/23/2010 - 82 zo dňa 19. 03. 2012 rozhodol
tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 1 493,73 eur s 14,25 % p. a. úrokom
z omeškania tak ako je vyčíslený vo výroku prvostupňového rozhodnutia a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ide o obchodno-právny vzťah medzi
podnikateľmi, ţe ţalobca má právo na úrok z omeškania v zmysle obchodného zákonníka
a keďţe ţalovaný neplnil včas a v riadne dohodnutom zmluvnom termíne dostal
sa do omeškania, vzniklo ţalobcovi právo na úrok z omeškania. Keďţe výška úrokov nebola
zmluvne dohodnutá od doby ako bola dohodnutá v zmysle faktúr č. 08017, 08018, 08035,
08042, a to za obdobie od 16. 07. 2008 do 31. 12. 2008 a od 18. 09. 2008 do 31. 12. 2008
a od 27. 10. 2008 do 31. 12. 2008 vo výške 14,25 % a od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2009
vo výške 12,5 % a od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2011 vo výške 114 % a od 01. 07. 2011
do 31. 12. 2011 vo výške 11,25 % v znení opravného uznesenia č. k. 18Cb/23/2010- 147
zo dňa 19. 02. 2013 v ostatnej časti ohľadne výšky úrokov z omeškania nad priznanú výšku
súd ţalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. vo výške
2 515,61 eur spolu so súdnym poplatkom vo výške 268,50 eur. Právnemu zástupcovi ţalobcu
odmenu za úkony, pokus o zmier a porada s klientom dňa 18. 10. 2009, keďţe ide o úkony
pred podaním ţaloby, ktoré sú zahrnuté v odmene za úkon príprava a prevzatie zastúpenia
nepriznal.
O odvolaní ţalovaného proti tomuto rozsudku v časti, ktorej bolo ţalobe vyhovené
a v časti výroku o trovách konania, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 2Cob/36/2013 - 158 zo dňa 13. júna 2013 tak, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 18Cb/23/2010 - 147 zo dňa 08. 04. 2013
v napadnutej časti, to jest vo výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené vo veci samej ako aj
vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v súvislosti s prípravou odvolacieho konania
doručil účastníkom konania aj výzvu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. na vyjadrenie k moţnosti
pouţitia ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka k § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale aj výzvu na moţnosti odstránenia zrejmých nesprávností rozhodnutí súdu
prvého stupňa. Z odpovede ţalovaného na výzvu súdu zistil, ţe ţalovaný namietal, ţe ţalobca
nepreukázal, ţe dňa 01. 01. 2008 došlo k prevodu vlastníctva hnuteľných vecí z vlastníka
na P., a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávok na nájomnom za čas
od 01. 01. 2008 na ţalobcu. Podľa ţalovaného nedošlo k platnému prevodu vlastníctva a je
bezvýznamné sa zaoberať aplikáciou ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a aj oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Z odpovedi ţalobcu na výzvu súdu
odvolací súd zistil, ţe hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prevodu boli identifikované
dostatočne určite a ţe pod pojmom nájomná zmluva bol jednoznačne chápaný prevod
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom nájmu.
Odvolací súd vzhľadom na zrejmé nesprávnosti zaslal prvostupňovému súdu
napadnuté rozhodnutie na opravu v zmysle ustanovenia § 164 O. s. p. a po vydaní opravného
uznesenia vzhľadom na to, ţe uţ účastníci konania mali poskytnutý priestor aj na prednes
záverečných návrhov na pojednávaní v odvolacom konaní dňa 19. 02. 2013 o odvolaní
rozhodol bez nariadenia opätovného pojednávania. Pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania dospel k záverom, ţe pouţité odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu,
zrušenie napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Konštatoval, ţe pre nájomný
vzťah zaloţený nájomnou zmluvou uzavretou medzi ţalovaným a spoločnosťou T., s. r. o.
z 01. 11. 2005 týkajúcej sa nájmu hnuteľných vecí má relevantný význam oznámenie
pôvodného prenajímateľa z 15. 07. 2008 /č. l. 9 spisu/, ktorým nájomcovi oznámil prevod
majetku, ktorý bol predmetom nájmu s účinkami k 31. 12. 2007. Realizovaný prevod
vlastníctva hnuteľných vecí na P. bol oznámený nájomcovi veci. Konštatoval, ţe zmluva
o prevode vlastníctva týkajúca sa hnuteľných vecí podlieha reţimu ustanovenia § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka a nevyţaduje sa na ňu písomná forma. Určujúcim pre túto zmluvu je
fakt, či táto zmluva obsahovala podstatné náleţitosti a ţe pre právne postavenie nájomcu
týchto vecí, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy pri zmene vlastníctva významným
faktom v zmysle aplikácie ustanovenia 608 ods. 2 Obchodného zákonníka je práve oznámenie
o zmene vlastníctva. S poukazom na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uviedol, ţe nezáleţí na tom akým právnym spôsobom došlo k zmene vlastníctva, nový
vlastník k prenajatej veci vstupuje do práv doterajšieho prenajímateľa. Pôvodný prenajímateľ
oznámil prevod vlastníctva nájomcovi a teda skutočnosti namietané v odvolaní nemôţu mať
vplyv na právne postavenie nájomcu. Zároveň konštatoval, ţe vo vzťahu medzi postupníkom
a dlţníkom nemôţe byť otázka platnosti postúpenia významná, pretoţe dlţník nemá spravidla
moţnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či zmluva o postúpení je platná.
Právnou skutočnosťou, na ktorú právo viaţe zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie je
oznámenie postupcu dlţníkovi, lebo inak by bol dlţník v právnej neistote, či plnil tomu, komu
mal. Táto úprava je stanovená práve na ochranu dlţníka. P. oznámil postúpenie pohľadávky
ţalovanému a napokon aj ţalovaný uzavrel kúpnu zmluvu s P. a teda uznával vlastníctvo P..
Odvolací súd konštatoval, ţe ţalovaný ďalšie relevantné dôvody neuplatnil a podobne
neuplatnil ani výhrady voči výške trov konania. Za takéhoto stavu odvolací súd prvostupňové
rozhodnutie potvrdil podľa § 219 O. s. p. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 18. 07. 2013 podal dovolanie
ţalovaný podaním doručeným súdu 16. 08. 2013 s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/
O. s. p. Popísal skutkový stav vyplývajúci medzi ţalovaným a spoločnosťou T., s. r. o. a
namietal nedostatočné odôvodnenie súdu prvého stupňa, čím mu bola jednoznačne odňatá
moţnosť konať pred súdom ako aj to, ţe súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym záverom.
Ţalovaný namietal, ţe zmluva o prevode majetku bola antidatovaná, čo spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť, v zmluve o predaji majetku namietal nemoţnosť uvedenia miesta
podnikania a nemoţnosťou disponovať s pečiatkou takejto adresy. Namietal, ţe zmluva
o prevode majetku a práv neobsahuje určenie nábytku a ţe nedošlo k odovzdaniu týchto vecí,
čo znamená, ţe P. sa niky nestal vlastníkom hnuteľných vecí a ani nebol preukázaný ţiadny
právny titul nadobudnutia tohto majetku. Ţalovaný prípustnosť dovolania s poukazom
na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. odôvodnil s podporou ústavy Slovenskej republiky, §
157 ods. 2 O. s. p. ako aj skutočnosťou, ţe odvolací súd sa nezaoberal v odvolacom konaní
s otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva. K tvrdeniu odvolacieho súdu, ţe kúpna
zmluva nevyţaduje písomnú formu uviedol, ţe v danom prípade zmluva je v písomnej forme,
a preto musí spĺňať zákonom predpísané náleţitosti, napriek čomu odvolací súd v odôvodnení
nepoukázal na ţiadne konkrétne ustanovenia predmetnej zmluvy, ktoré by obsahovali tieto
poţadované náleţitosti. Podľa ţalovaného existencia postupovanej pohľadávky musí byť
predmetom posudzovania súdom aj v spore medzi postupníkom a dlţníkom, čo vyplýva aj
z rozhodnutia sp. zn. 31Cdo/1328/2007, v ktorom sa uvádza, ţe podstatné je, či dlh existuje.
Poukázal na rozsudok 2Obo/49/2008 ,v ktorom je taktieţ uvedené, ţe sa musí skúmať
prejudiciálna otázka existencie platnosti zmluvy o postúpení. Čo sa týka tvrdenia konajúceho
súdu, ţe ţalovaný uznal vlastníctvo P. ţalovaný uviedol, ţe s P. uzavrel zmluvu iba z dôvodu,
ţe nemal vedomosť o obsahu zmluvy o prevode majetku, ale v prípade, ţe by s obsahom bol
oboznámený, ţe zmluva bola antidatovaná, nikdy by kúpnu zmluvu s P. nebol uzavrel. Podľa
ţalovaného riadne odôvodnenie nemôţe byť zaloţené na zdaniach súdu, ale na nesporných
preukázaných skutočnostiach.
Ţalovaný namieta rozporuplnosť aj výroku o trovách konania odvolacieho súdu,
nakoľko namietal úkony, ktoré neboli pre riadne uplatňovanie práva potrebné. Odôvodnenie
odvolacieho súdu o trovách konania označil za nedostatočné a neobsahujúce odpovede o jeho
námietkach trov konania. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol obidva rozsudky zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie.
K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním doručeným súdu 15. 10. 2013,
v ktorom popísal skutkový stav a čo sa týka dôvodu § 237 písmeno f/ O. s. p. uviedol, ţe
podľa neho právo ţalovaného ako účastníka konania porušené nebolo. Navrhol dovolanie
zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil i trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240
O. s. p. ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náleţitosti dovolania dané ustanovením § 242
O. s. p. s tým, ţe prípustnosť dovolania je podľa dovolateľa daná ustanovením § 237 ods. 1
písmeno f/ O. s. p.
Predmetom dovolania je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací
súd rozhodnutie súdu prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
Z ustanovenia § 237 ods. 1 písmeno f/ O. s. p. vyplýva, ţe dovolanie je prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe dovolateľ za odňatie
moţnosti konať pred súdom povaţuje znemoţnenie realizácie práv ţalovaného, a to konkrétne
na riadne, presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva
na spravodlivé súdne konanie a zároveň patrí medzi základné zásady civilného procesu.
Predmetom dovolania je potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo
vyhovené návrhu vo výške 1 493,73 eur s príslušenstvom titulom nároku na nájom
za prenajaté hnuteľné veci vyúčtované ţalovanému jeho právnym predchodcom.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či ţalovanému bola odňatá
moţnosť konať pred súdom nejednoznačným odôvodnením a znemoţnením realizácie jeho
procesných práv, konkrétne právom na riadne odôvodnenie a presvedčivé odôvodnenie.
Z odôvodnenia prvostupňového súdu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa sa podrobne
zaoberal vykonávaním dokazovania dôkazmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia na stane 3
napadnutého rozhodnutia, zisťovaním obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným
a spoločnosťou T., s. r. o., uzavretím zmluvy o prevode majetku a majetkových opráv na
subjekt P.T. s. r. o. Prvostupňový súd v odôvodení rozhodnutia citoval právne ustanovenia na
základe, ktorých dospel k záveru, ţe nárok je vo výške vyhovujúcej opodstatnený. Z
opravného uznesenia je zrejmé, ţe došlo k oprave chyby v zmysle ustanovenia § 164 O. s. p.
voči, ktorému opravnému uzneseniu odvolanie podané nebolo.
Z obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe pri rozhodovaní vychádzal
z opravného uznesenia vydaného na podnet odvolacieho súdu, ţe vykonával dokazovanie,
nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci konania mali moţnosť realizácie ich procesných
práv ako aj, ţe vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p.
na vyjadrenie k moţnému pouţitiu moţných ustanovení citovaných vo výzve. Účastníci
konania sa na základe výzvy konajúceho súdu k výzve vyjadrili a dovolací súd
sa v odôvodnení s ich vyjadreniami vo výzve zaoberal. Z odôvodnenia odvolacieho súdu je
zrejmé, ţe uviedol ustanovenia ako aj, ţe určujúcim znakom pre prevod vlastníctva
hnuteľných vecí na P. označil oznámenie P., ţe postúpil pohľadávku týkajúcu sa nájmu
hnuteľných vecí ţalobcu. Z odôvodnenia je nesporné, ţe odvolací súd sa odôvodnením súdu
prvého stupňa stotoţnil, ţe vykonával dokazovanie ako aj to, ţe odôvodnil záver svojho
potvrdzujúceho rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe mu bola
odňatá moţnosť realizácie jeho procesných práv nedostatočným odôvodnením ako aj, ţe by
mu postupom súdu bola odňatá moţnosť účastníkovi konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedenú námietku ţalovaného dovolací súd povaţoval za potrebné
zaujať právny názor na to, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá
procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. alebo či má
za následok len procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písmeno a/ O. s. p.
Je potrebné uviesť, ţe vada konania uvedená v § 237 písmeno f/ O. s. p. znamená vţdy
porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd /napr. II. ÚS 261/06./ To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne
platil aj opak, teda, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ
intenzitu vady konania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p.
Ústava Slovenskej republiky neupravuje aké dôsledky majú jednotlivé procesné
nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi ani neustanovuje predpoklady
ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva
na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach
predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom
konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky takýchto pochybení upravuje
Občiansky súdny poriadok ako predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom
konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţšieho stupňa. Najzávaţnejším
procesným vadám, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny
poriadok osobitný význam - vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť
dovolania /§ 237 O. s. p. a zároveň za prípustný dovolací dôvod/, § 241 ods. 2 písmeno a/
O. s. p. Aj niektorým ďalším procesným vadám konania neobsahujúcim stupeň závaţnosti
procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné
vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci na rozdiel od procesných vád
vymenovaných v § 237 O. s. p. povaţuje síce za relevantný dovolací dôvod, nie však
za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. Dovolací súd vychádzajúc z uvedeného preto
dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia nedostatočného odôvodnenia, teda odňatie
moţnosti realizácie procesných práv ţalovaného by mohol prihliadnuť iba, ak by bolo
dovolanie prípustné z iného dôvodu.
V danom prípade dovolací súd ani nedospel k záveru, ţe tvrdenie ţalovaného ohľadne
odňatia moţnosti realizácie jeho procesných práv je dôvodné a ani za odňatie moţnosti
realizácie jeho procesných práv nepovaţuje, ţe sa odvolací súd nevysporiadal s jeho všetkými
konkrétnymi vyjadreniami s tým, ţe pre rozhodnutie vo veci nie sú všetky potrebné.
Posúdenie nároku súdom, ktoré sa nezhoduje s predstavou účastníka konania nie je
takým postupom súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. Takýto výklad pri aplikácii ustanovenia § 237
písmeno f/ O. s. p. by bol nad rámec zákonnej úpravy a v podstate všetko s čím účastník
konania sa v intenciách jeho návrhu nestotoţnil by bolo porušením jeho práva na jeho súdnu
ochranu zaručenú mu Ústavou Slovenskej republiky. Takýto výklad by bol v rozpore
s ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. a samotným cieľom zákonodarcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 1 O. s. p./ v danom prípade dospel
k záveru, ţe dôvody uvádzané v dovolaní ţalovaného nezakladajú dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 1 O. s. p./ na základe uvedeného
v zmysle ustanovenia § 243c O. s. p. a ustanovenia § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p. dovolanie
ako neprípustné odmietol.
Úspešnému účastníkovi konania na strane ţalobcu dovolací súd priznal trovy
dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu vo výške
161,01 eur + 7,71 eur reţijný paušál = 168,32 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 14. augusta 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová