Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/319/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Š. P. bytom K.

právne zastúpená JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Májová 1115, Čadca,

proti odporcom: 1/ R., bytom N., 2/ E., R., bytom K., 3/ A. bytom N., 4/ A., bytom Z.,

zastúpená odporkyňou v rade 7/ E.I. ako splnomocnenou zástupkyňou, 5/ D., bytom M., 6/ B.,

bytom N., zastúpená odporkyňou v rade 7/ E. ako splnomocnenou zástupkyňou, 7/ I., bytom

R. 8/ I. bytom C., 9/ I., bytom J.,10/ M., bytom Z. 11/ I. bytom Z., 12/ F., bytom H.

13/ P. a X., obaja odporcovia v rade 13/ a 14/ bytom K. obaja právne zastúpení JUDr.

Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o dovolaní odporcov v rade 13/ a 14/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 30. mája 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013,

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, zmenil uznesením zo dňa 30.5.2013, sp. zn.

uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 28.3.2012, sp. zn. ,

ktorým súd prvého stupňa uloţil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcom v rade 13/ a 14/

titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia sumu 1 198,32 €

na účet ich právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša, a to tak, ţe navrhovateľka je povinná

zaplatiť odporcom v rade 13/ a 14/ titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia sumu 148,47 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša.

Zároveň odvolací súd zaviazal odporcov v rade 13/ a 14/ titulom náhrady trov odvolacieho

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zaplatiť navrhovateľke sumu 16,76 €

k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Antónie Kauzalovej.

2

Súd prvého stupňa rozhodnutím, ktoré odvolací súd zmenil, rozhodol uţ opätovne

o trovách odporcov v rade 13/ a 14/, nakoľko jeho rozsudok vydaný v prejednávanej veci

pod č.k. -183, zo dňa 30.12.2009 bol uznesením Krajského súdu v Ţiline

č. k. -216, zo dňa 18.8.2010 vo výroku o trovách odporcov v rade 13/ a 14/

zrušený z dôvodu neurčitosti. Nebolo z neho zrejmé, z akej tarifnej hodnoty veci súd prvého

stupňa vychádzal pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej sluţby právneho zástupcu

odporcov v rade 13/ a 14/. Viazaný závermi odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vyzval

právneho zástupcu odporcov v rade 13/ a 14/, aby mu predloţil spresnenie vyčíslenia ním

uplatnených trov konania. Podľa tohto upresnenia tarifnú hodnotu veci vo výške 2 370,48 €

vypočítal ako súčin výmer pozemkov, ktorých sa týkalo konanie vo veci samej a sumy 3,32 €

- jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v €/m² určenej podľa vyhlášky č.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Následne preskúmal

uplatnené trovy konania z hľadiska ich účelnosti a dôvodnosti, ako aj súladu s ustanoveniami

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“) a dospel k záveru, ţe tieto boli

uplatnené riadne. Vo svojom rozhodnutí zároveň v súlade s ustanovením

rozhodoval aj o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania (v rámci ktorého bolo vydané

zrušujúce uznesenie krajského súdu).

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zmeny tak, ţe jej bude uloţená povinnosť nahradiť

trovy konania z titulu právneho zastúpenia odporcom v 13/ a 14/ rade vo výške 148,47 €.

Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. Namietala nesprávne ustálenie tarifnej

hodnoty veci, z ktorej súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky odmeny za úkony

právnej sluţby právneho zástupcu odporcov v rade 13/ a 14/. Súd podľa jej názoru

paušalizoval cenu za m² ako pre ornú pôdu, tak aj pre trvalé trávnaté porasty a záhrady.

Následne nesprávne aplikoval ustanovenia vyhlášky č. Na danú vec

mal aplikovať prílohu 1 a prílohu 2 v znení ,

v ktorom sa uvádza hodnota ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov pre jednotlivé

katastrálne územia. Tarifná hodnota veci tak spolu podľa navrhovateľky predstavuje sumu

179,20 € a nie 2 370,49 €, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa. Odmena za úkony právnej

sluţby tak celkom predstavuje sumu 148,47 €.

3

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1

bez nariadenia pojednávania ( ) a odvolaním napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa podľa zmenil.

Odvolací súd súhlasil s navrhovateľkou, ţe súd prvého stupňa nezohľadnil pri určení

výšky ceny jednotlivých nehnuteľností, o aký druh nehnuteľností ide, či sa nachádzajú

v zastavanom území obce, prípadne mimo zastavaného územia obce. Zároveň konštatoval,

ţe neaplikoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. dôsledne. Príloha 3

vyhlášky určuje spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty týchto pozemkov. Jednotková

východisková hodnota pozemku stanovená v tejto prílohe, bola pouţitá aj právnym zástupcom

odporcov v rade 13/ a 14/. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, ţe ide len o veličinu, ktorá

sa pouţije pri výpočte jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov, avšak pre určenie ceny

pozemku sa táto suma násobí koeficientom polohovej diferenciácie. Vzhľadom na zloţitosť

výpočtu hodnoty nehnuteľností zhodnotil, ţe nie je moţné od súdu ţiadať, aby sám v zmysle

tejto vyhlášky výpočty robil, a tak zvolil za adekvátnejšiu aplikáciu ustanovení zákona

č. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady, a to analogicky, nakoľko nariaďovanie znaleckého dokazovania pre potreby

určenia ceny nehnuteľností v prejednávanej veci by nebolo hospodárne. Celkovo tak trovy

prvostupňového konania vyčíslil na sumu 148,47, ktoré uloţil navrhovateľke zaplatiť

odporcom v rade 13/ a 14/.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním odporcovia v rade 13/ a 14/

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa ustanovenia

Dovolatelia mali za to, ţe súd mohol aplikovať metódu, ktorá je uznávaná súdnou praxou,

a to tak, ţe si porovná hodnotu obdobných nehnuteľností vyţiadaním si správ z viacerých

realitných kancelárií na hodnotu veci, teda nehnuteľností a porovnaním výsledkov správ určí

hodnotu nehnuteľností. Táto metóda je podľa ich názoru pouţívaná a je v súlade s vyhláškou

č. , a to konkrétne cit. vyhlášky. Zároveň namietajú, ţe cena

nehnuteľností vypočítaná navrhovateľkou, ktorú potvrdil aj odvolací súd v namietanom

uznesení, je uţ na prvý pohľad nereálna vzhľadom na ceny nehnuteľností v Slovenskej

republike a nezodpovedá skutočnej hodnote veci. Dovolatelia v dovolaní uviedli, ţe odvolací

súd v uznesení neodôvodnil, z akého dôvodu právnemu zástupcovi odporcov v rade 13/ a 14/

nepriznal náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času, na ktoré má nárok v zmysle

vyhlášky o odmenách advokátov. V tomto smere namietajú, ţe uznesenie odvolacieho súdu

je neodôvodnené a nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas odporcovia v 13/ a 14/ rade zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 druhá

veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Hoci odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, z čoho by bolo moţné

vyvodiť prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia , ale súčasne

ide o dovolanie proti rozhodnutiu o trovách konania, voči ktorému v zmysle ustanovenia

dovolanie prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie , ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v (t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia

sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie ( ,

čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

6

Nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, z akého dôvodu

právnemu zástupcovi odporcov v 13/ a 14/ rade nepriznal náhradu cestovných výdavkov

a náhradu za stratu času, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Keďţe nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je treba povaţovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré napĺňa

znaky odňatia moţnosti účastníkovi konania konať pred súdom podľa ustanovenia § 237

písm. f/ , dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie odporcov v 13/ a 14 / rade

je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania

nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová