Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fbd/393798.8a5d1c.pdf
PDF · 108.53 KB
No categories available
4Cdo/319/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 319/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Š. P. bytom K.
právne zastúpená JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Májová 1115, Čadca,
proti odporcom: 1/ R., bytom N., 2/ E., R., bytom K., 3/ A. bytom N., 4/ A., bytom Z.,
zastúpená odporkyňou v rade 7/ E.I. ako splnomocnenou zástupkyňou, 5/ D., bytom M., 6/ B.,
bytom N., zastúpená odporkyňou v rade 7/ E. ako splnomocnenou zástupkyňou, 7/ I., bytom
R. 8/ I. bytom C., 9/ I., bytom J.,10/ M., bytom Z. 11/ I. bytom Z., 12/ F., bytom H.
13/ P. a X., obaja odporcovia v rade 13/ a 14/ bytom K. obaja právne zastúpení JUDr.
Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
10 C 34/2007, o dovolaní odporcov v rade 13/ a 14/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 30. mája 2013, sp. zn. 7 Co 95/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013,
sp. zn. 7 Co 95/2013 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, zmenil uznesením zo dňa 30.5.2013, sp. zn.
7 Co 95/2013 uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 28.3.2012, sp. zn. 10 C 34/2007,
ktorým súd prvého stupňa uloţil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcom v rade 13/ a 14/
titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia sumu 1 198,32 €
na účet ich právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša, a to tak, ţe navrhovateľka je povinná
zaplatiť odporcom v rade 13/ a 14/ titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia sumu 148,47 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša.
Zároveň odvolací súd zaviazal odporcov v rade 13/ a 14/ titulom náhrady trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zaplatiť navrhovateľke sumu 16,76 €
k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Antónie Kauzalovej.
Súd prvého stupňa rozhodnutím, ktoré odvolací súd zmenil, rozhodol uţ opätovne
o trovách odporcov v rade 13/ a 14/, nakoľko jeho rozsudok vydaný v prejednávanej veci
pod č.k. 10 C 34/2007-183, zo dňa 30.12.2009 bol uznesením Krajského súdu v Ţiline
č. k. 6 Co 111/2010-216, zo dňa 18.8.2010 vo výroku o trovách odporcov v rade 13/ a 14/
zrušený z dôvodu neurčitosti. Nebolo z neho zrejmé, z akej tarifnej hodnoty veci súd prvého
stupňa vychádzal pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej sluţby právneho zástupcu
odporcov v rade 13/ a 14/. Viazaný závermi odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vyzval
právneho zástupcu odporcov v rade 13/ a 14/, aby mu predloţil spresnenie vyčíslenia ním
uplatnených trov konania. Podľa tohto upresnenia tarifnú hodnotu veci vo výške 2 370,48 €
vypočítal ako súčin výmer pozemkov, ktorých sa týkalo konanie vo veci samej a sumy 3,32 €
- jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v €/m² určenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Následne preskúmal
uplatnené trovy konania z hľadiska ich účelnosti a dôvodnosti, ako aj súladu s ustanoveniami
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“) a dospel k záveru, ţe tieto boli
uplatnené riadne. Vo svojom rozhodnutí zároveň v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O.s.p.
rozhodoval aj o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania (v rámci ktorého bolo vydané
zrušujúce uznesenie krajského súdu).
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zmeny tak, ţe jej bude uloţená povinnosť nahradiť
trovy konania z titulu právneho zastúpenia odporcom v 13/ a 14/ rade vo výške 148,47 €.
Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. Namietala nesprávne ustálenie tarifnej
hodnoty veci, z ktorej súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky odmeny za úkony
právnej sluţby právneho zástupcu odporcov v rade 13/ a 14/. Súd podľa jej názoru
paušalizoval cenu za m² ako pre ornú pôdu, tak aj pre trvalé trávnaté porasty a záhrady.
Následne nesprávne aplikoval ustanovenia vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Na danú vec
mal aplikovať prílohu 1 a prílohu 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení zákona č. 465/2008 Z. z.,
v ktorom sa uvádza hodnota ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov pre jednotlivé
katastrálne územia. Tarifná hodnota veci tak spolu podľa navrhovateľky predstavuje sumu
179,20 € a nie 2 370,49 €, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa. Odmena za úkony právnej
sluţby tak celkom predstavuje sumu 148,47 €.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Odvolací súd súhlasil s navrhovateľkou, ţe súd prvého stupňa nezohľadnil pri určení
výšky ceny jednotlivých nehnuteľností, o aký druh nehnuteľností ide, či sa nachádzajú
v zastavanom území obce, prípadne mimo zastavaného územia obce. Zároveň konštatoval,
ţe neaplikoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. dôsledne. Príloha 3
vyhlášky určuje spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty týchto pozemkov. Jednotková
východisková hodnota pozemku stanovená v tejto prílohe, bola pouţitá aj právnym zástupcom
odporcov v rade 13/ a 14/. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, ţe ide len o veličinu, ktorá
sa pouţije pri výpočte jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov, avšak pre určenie ceny
pozemku sa táto suma násobí koeficientom polohovej diferenciácie. Vzhľadom na zloţitosť
výpočtu hodnoty nehnuteľností zhodnotil, ţe nie je moţné od súdu ţiadať, aby sám v zmysle
tejto vyhlášky výpočty robil, a tak zvolil za adekvátnejšiu aplikáciu ustanovení zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady, a to analogicky, nakoľko nariaďovanie znaleckého dokazovania pre potreby
určenia ceny nehnuteľností v prejednávanej veci by nebolo hospodárne. Celkovo tak trovy
prvostupňového konania vyčíslil na sumu 148,47, ktoré uloţil navrhovateľke zaplatiť
odporcom v rade 13/ a 14/.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním odporcovia v rade 13/ a 14/
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Dovolatelia mali za to, ţe súd mohol aplikovať metódu, ktorá je uznávaná súdnou praxou,
a to tak, ţe si porovná hodnotu obdobných nehnuteľností vyţiadaním si správ z viacerých
realitných kancelárií na hodnotu veci, teda nehnuteľností a porovnaním výsledkov správ určí
hodnotu nehnuteľností. Táto metóda je podľa ich názoru pouţívaná a je v súlade s vyhláškou
č. 492/2004 Z. z., a to konkrétne § 2 písm. g/ cit. vyhlášky. Zároveň namietajú, ţe cena
nehnuteľností vypočítaná navrhovateľkou, ktorú potvrdil aj odvolací súd v namietanom
uznesení, je uţ na prvý pohľad nereálna vzhľadom na ceny nehnuteľností v Slovenskej
republike a nezodpovedá skutočnej hodnote veci. Dovolatelia v dovolaní uviedli, ţe odvolací
súd v uznesení neodôvodnil, z akého dôvodu právnemu zástupcovi odporcov v rade 13/ a 14/
nepriznal náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času, na ktoré má nárok v zmysle
vyhlášky o odmenách advokátov. V tomto smere namietajú, ţe uznesenie odvolacieho súdu
je neodôvodnené a nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas odporcovia v 13/ a 14/ rade zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 druhá
veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,
jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.
Hoci odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, z čoho by bolo moţné
vyvodiť prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p., ale súčasne
ide o dovolanie proti rozhodnutiu o trovách konania, voči ktorému v zmysle ustanovenia
§ 239 ods. 3 O.s.p. dovolanie prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. (t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo
konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát).
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p.
sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada
i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil,
ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, z akého dôvodu
právnemu zástupcovi odporcov v 13/ a 14/ rade nepriznal náhradu cestovných výdavkov
a náhradu za stratu času, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Keďţe nepreskúmateľnosť
rozhodnutia je treba povaţovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré napĺňa
znaky odňatia moţnosti účastníkovi konania konať pred súdom podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie odporcov v 13/ a 14 / rade
je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania
nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová