Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4f6/392053.f6f6f9.pdf
PDF · 146.11 KB
No categories available
4Tost/31/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 31/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Richarda Bureša
v trestnej veci odsúdeného P. S. a spol. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014
o sťažnosti odsúdeného P. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2014, sp. zn.
6Ntok 1/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
Odsúdený P. S., nar. X. v D., trvalé bytom Š., t.č. v Ústave na výkon väzby
Leopoldov,
sa p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 23. júla 2014, sp. zn. 6Ntok l/2013, podľa § 403
Tr. por. s použitím § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal odsúdeného P. S. do väzby s tým, že táto
sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený P. S..
V písomnom odôvodnení sťažnosti namietol, že väzba je nezákonná z dôvodu jej
uplynutia v čase od 13. decembra 2004 do 13. decembra 2006 ako i preto, že po prepustení
z väzby na slobodu v pôvodnom konaní, napriek hrozbe uloženia vysokého trestu, nikam
neušiel a orgánom činným v trestnom konaní bol k dispozícii.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho
z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti odsúdeného P. S.
preskúmal v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave uznesením
z 15. mája 2014, sp. zn. 6Ntok l/2013, rozhodol tak, že
I.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993
Z.z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci odsúdeného P. S., nar. X. a P. G., nar. X.,
vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 2T 9/2005, p o v o l i l v prospech P. S.,
nar. X., obnovu konania a s poukazom na ustanovenie § 401 Tr. por. aj v prospech
spoluodsúdeného P. G., nar. X.,
II.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil výrok o treste z rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 29. novembra 2010, sp. zn. 2T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. apríla 2011, sp. zn. 6 To 3/2011, vo vzťahu k osobám odsúdených P. S., nar.
X. a P. G., nar. X., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V súlade s ustanovením § 403 Tr. por. krajský súd po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o povolení obnovy konania rozhodol bezodkladne napadnutým uznesením
aj o väzbe odsúdeného P. S..
V pôvodnom konaní bol odsúdený P. S. vzatý do väzby uznesením Okresného súdu v
Senici z 15. decembra 2004, č. k. Tp 24/04-62, z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b,
písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 s tým, že táto mu začala plynúť
13. decembra 2004.
Uznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 13. decembra 2006, sp. zn.
3 Ntv 42/2006, podľa § 71 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 lehota trvania
väzby odsúdenému predĺžená nebola s odôvodnením, že dôvody pre ktoré vec v dvojročnej
lehote nebolo možné prejednať a rozhodnúť pre absenciu obťažnosti alebo iného závažného
dôvodu neboli objektívneho charakteru.
Následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2010, sp. zn.
2T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2011,
sp. zn. 6 To 3/2011, bol odsúdený P. S. v bode 1/ uznaný za vinného z trestného činu lúpeže
podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že
obžalovaný P. G., obžalovaný P. S. a obžalovaný P. M. po predchádzajúcej vzájomnej
dohode dňa 26. septembra 2004 v čase asi o 04.40 hod. v L. v objekte bývalého PD L.
na čerpacej stanici zv. J. prepadli pracovníčku čerpacej stanice E. B., nar. X. tým spôsobom,
že po príchode na čerpaciu stanicu na osobnom motorovom vozidle zn. Ford Escort,
tmavozelenej farby s dosiaľ nezisteným evidenčným číslom zastavili pri výdajnom stojane
benzínu UNI 95, vystúpili z vozidla a po výzve pracovníčky čerpacej stanice, že sa platí
vopred, P. M. zostal stáť pri vozidle a P. G. spolu s P. S., ktorý mal na hlave čiernu kuklu,
prišli k okienku pokladne, kde P. S. pištoľou ktorú držal v ruke, vyrazil sklenenú výplň
na okne pokladne, následne otvoril okno a na pracovníčku čerpacej stanice namieril pištoľ
a povedal jej „navaľ prachy", čo E. B. neurobila a začala kričať o pomoc, na čo jeden z nich
jej povedal „nekrič, lebo Ťa odbachnem a navaľ prachy", pričom po tejto vyhrážke im
pracovníčka čerpacej stanice zo strachu vydala finančnú hotovosť z pokladne vo výške
6 100 Sk, ktorú od nej zobral P. S., následne obaja utiekli k vozidlu, kde na nich čakal P. M.,
ktorý stál opodiaľ a dával pozor, všetci traja nasadli do vozidla a s vozidlom odišli do mesta
preč, čím uvedeným konaním spôsobili spoločnosti J, IČO: X. škodu vo výške 6 100 Sk
(202,48 €).
Za to mu bol podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol odsúdený pre výkon uloženého trestu
zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Súčasne bol zrušený rozsudok Okresného súdu Senica z 3. septembra 2008, sp. zn.
3T 18/2005, ohľadom tohto odsúdeného vo výroku o treste.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzba len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký
trest.
Z obsahu citovaného uznesenia Okresného súdu Senica je zrejmé, že u odsúdeného
P. S. neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z jeho konania
uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (v súčasnosti podľa
platného a účinného Tr. por. § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a preto bol do väzby vzatý z iných
dôvodov.
Po prepustení na slobodu až do právoplatného odsúdenia odsúdený opätovne do väzby
vzatý už nebol a ako v podanej sťažnosti sám správne namietol, po prepustení z väzby
na slobodu napriek hrozbe uloženia vysokého trestu až do svojho právoplatného odsúdenia
nikam neušiel.
Na podklade týchto zistení, na rozdiel od prvostupňového súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že v súčasnom štádiu trestného stíhania neexistujú
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z konania odsúdeného uvedené v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por., t. j., že na slobode odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak
vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Totožnosť odsúdeného je známa, má stále bydlisko
a hrozba vysokým trestom sama osebe, bez spojenia s inými skôr uvedenými skutočnosťami
tento dôvod väzby nezakladá. Napokon ani súd prvého stupňa okrem hrozby vysokého trestu,
resp., že v pôvodnom konaní mu taký trest uložený bol, v napadnutom rozhodnutí neuviedol
žiadne iné konkrétne skutočnosti, ktoré by tento dôvod väzby odôvodňovali.
Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý vzhľadom na ustanovenie čl. 17 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody občanov,
ku ktorému môže dôjsť len v prípade splnenia zákonom ustanovených dôvodov. Väzbu
a dĺžku jej trvania možno v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak existujú jasné náznaky
skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumpcii neviny prevažujú nad právom
obvineného na osobnú slobodu. Tieto však v posudzovanom prípade v súčasnom štádiu
trestného stíhania u odsúdeného zistené neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však na záver poznamenáva, že v prípade,
ak sa odsúdený v budúcnosti dopustí niektorého z konaní uvedených v § 71 ods. 2 Tr. por.,
môže byť napriek tomuto rozhodnutiu opätovne vzatý do väzby, ktorej lehota sa vzhľadom
na ustanovenie § 77 ods. 3 Tr. por. posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby
v pôvodnom konaní.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. septembra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová