Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ada/392392.8e6754.pdf
PDF · 130.83 KB
No categories available
7Cdo/209/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 209/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou T.T., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., v mene
ktorej koná konateľ a advokát Mgr. T.T., proti ţalovanému L. V., bývajúcemu v Z.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. R. H., s.r.o., so sídlom v N., IČO: X., v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. H., za účasti vedľajšieho účastníka Z., so sídlom v P.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom v S., o zaplatenie 5 626,45 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 C 25/2012, o dovolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp. zn.
25 Co 190/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi a ţalovanému voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho
konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 9. mája 2012 č. k. 18 C 25/2012-54 zastavil konanie,
keďţe ţalobca vzal ţalobu späť (§ 96 ods. 1 a 3 O.s.p.), vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.) a rozhodol
o vrátení súdneho poplatku (§ 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov). V odôvodnení uviedol, ţe nedošlo k splneniu
podmienok pre aplikáciu § 146 ods. 2 O.sp., lebo ţalobca v späťvzatí ţaloby neuviedol dôvod
jej späťvzatia a trovy vynaloţené vedľajším účastníkom (za právne zastúpenie) nepovaţoval
súd za účelne vynaloţené. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/
Na odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (ďalej len
„vedľajší účastník“) Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn.
25 Co 190/2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému
trovy prvostupňového konania 238,22 € a trovy odvolacieho konania 22,10 € a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania,
podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania vynaloţených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
V prípade zastavenia konania však naopak zásadne ţiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Výnimku z tejto všeobecnej zásady
predstavuje ustanovenie 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého moţno niektorému z účastníkov
uloţiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa vety prvej
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, ţe konanie muselo byť zastavené, a podľa
vety druhej tohto ustanovenia ţalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta
zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje
z procesného hľadiska. V tomto konaní ţalobca podaním doručeným súdu 23. apríla 2010
vzal ţalobu v celom rozsahu späť v dôsledku toho bolo konanie súdom zastavené. Zastavenie
konania zavinil ţalobca, preto odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval
§ 146 ods. 2 O.s.p. a ich náhradu priznal ţalovanému vo výške 238,22 € (špecifikáciu trov viď
str. 5 ods. 2 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).
Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom (za dva úkony
právnej pomoci - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ vyjadrenie k veci z 30. apríla 2014 –
vznesenie námietky premlčania), odvolací súd v zhode so správnym názorom súdu prvého
stupňa dospel k záveru, ţe tieto trovy neboli účelne vynaloţené, a preto nie je moţné priznať
ich náhradu. Ţalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý háji jeho záujmy,
úkony vedľajšieho účastníka stojaceho na jeho strane, robené potom, ako právny zástupca
prevzal právne zastupovanie ţalovaného (vznesenia námietky premlčania vedľajším
účastníkom potom, ako ţalobca uţ vzal svoj návrh späť), treba povaţovať za nehospodárne
a účelové. Takýto záver nespochybňuje ani vyjadrenie vedľajšieho účastníka v odvolaní, ţe
práve vznesenie námietky premlčania bolo motívom ţalobcu, ţe vzal svoj návrh na začatie
konania späť. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe v danom konaní vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania aţ potom, ako ţalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu (voči výroku o nepriznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi) podal včas dovolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu
zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil tým, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. porušením zásady dvojinštančnosti konania a práva na náleţité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu vyčítal nerešpektovanie ustanovenia
§ 213 ods. 2 O.s.p. Účastníci sa nemali moţnosť vyjadriť k ustanoveniam § 146 ods. 2 O.s.p.,
ktoré nebolo dovtedy pri rozhodovaní o trovách konania pouţité, lebo súd prvého stupňa
o náhrade trov konania rozhodol len podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ide
o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je z neho zrejmé, z akých skutočností
odvolací súd vychádzal a aký výklad práva na vec pouţil. V ďalšom dovolateľ poukázal
na niektoré súdne konania a v nich vydané rozhodnutia odvolacími súdmi, ktorými došlo
k priznaniu náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za sluţby právnej pomoci.
Ţalobca sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Ţalovaný navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka ako nedôvodné zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania 123,91 € za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu
z 15. marca 2013, lebo konanie netrpí namietanou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, ţe v danej veci nie
je prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania
v predmetnej veci podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
v tomto zákonnom ustanovení a teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú
poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí mu moţnosti konať pred súdom.
Dovolací súd nepovaţuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ho mal
odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k moţnej aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p.
s odôvodnením, ţe na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, za dôvodnú. Súdna prax sa ustálila v názore, ţe procesné rozhodnutie
odvolacieho súdu o trovách konania nemôţe mať atribúty, tzv. prekvapivého rozhodnutia.
V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 120/2013, ktoré bolo prijaté občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého
právna veta znie takto: „Postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania a ani pri iných
nemeritórnych rozhodnutiach.“ Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je totiţ primárne
zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita
veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania
je vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemoţno samostatne hovoriť
na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu,
resp. výsledku konania a na druhej strane o odlišných ustanoveniach tieto princípy
modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011). Takýto
názor je aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr.
Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck,
2009, str. 635). Nemeritórne (procesné) rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania
nemá atribúty, tzv. prekvapivého rozhodnutia, pri jeho vydávaní sa neuplatní procesný postup
v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. a v tejto súvislosti nedochádza k odňatiu moţnosti konať pred
súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, osobitne prečo mu ich náhrada nebola
priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či moţno povaţovať trovy konania, ktoré
si uplatnil v predmetnej veci vedľajší účastník, za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné
nepovaţoval. Prijaté závery primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou
nezaoberal). Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu spĺňa zákonné
poţiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie uznesenia, správnosť právnych
záverov nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe vedľajší účastník má odlišný názor, neţ konajúce súdy,
bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
K námietkam dovolateľa s odvolaním sa na niektoré rozhodnutia krajských súdov,
ktoré spochybňujú správnosť právnej argumentácie odvolacieho súdu v tomto konaní
o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre neúčelnosť, dovolací súd
uvádza, ţe ide o námietku vzťahujúcu sa k otázke (ne)správneho právneho posúdenia veci
v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Na uvedenom mieste sa ţiada zdôrazniť, ţe
dovolaciemu súdu neprislúcha polemizovať s dovolateľom o tom, či rozhodnutie odvolacieho
súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
t.j. či bola správne vyloţená právna norma, či zo skutkových zistení bol vyvodený správny
právny záver. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd totiţ právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované
za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci
súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn.
2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003, sp. zn. 7 Cdo 56/2011
a iné). I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom
posúdení otázky o (ne)účelnosti vynaloţených trov konania boli prípadne aj opodstatnené
(dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti
by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka nemoţno vyvodiť
z ustanovení § 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Vedľajší účastník nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo len úspešnému ţalobcovi, stojacemu na opačnej strane v spore
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); dovolací súd
mu ale nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanému v zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, lebo v spore
vystupoval na strane neúspešného vedľajšieho účastníka, ich náhradu mu preto dovolací súd
nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková