Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/209/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou T.T., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., v mene

ktorej koná konateľ a advokát Mgr. T.T., proti ţalovanému L. V., bývajúcemu v Z.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. R. H., s.r.o., so sídlom v N., IČO: X., v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. H., za účasti vedľajšieho účastníka Z., so sídlom v P.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom v S., o zaplatenie 5 626,45 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi a ţalovanému voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho

konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 9. mája 2012 č. k. -54 zastavil konanie,

keďţe ţalobca vzal ţalobu späť ( a ), vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania ( a ) a rozhodol

o vrátení súdneho poplatku ( a o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov). V odôvodnení uviedol, ţe nedošlo k splneniu

podmienok pre aplikáciu § 146 ods. 2 O.sp., lebo ţalobca v späťvzatí ţaloby neuviedol dôvod

jej späťvzatia a trovy vynaloţené vedľajším účastníkom (za právne zastúpenie) nepovaţoval

súd za účelne vynaloţené. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/

2

Na odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (ďalej len

„vedľajší účastník“) Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov

konania v zmysle zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému

trovy prvostupňového konania 238,22 € a trovy odvolacieho konania 22,10 € a vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania,

podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu

všetkých trov konania vynaloţených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.

V prípade zastavenia konania však naopak zásadne ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania ( ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady

predstavuje ustanovenie 146 ods. 2 , podľa ktorého moţno niektorému z účastníkov

uloţiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa vety prvej

tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, ţe konanie muselo byť zastavené, a podľa

vety druhej tohto ustanovenia ţalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta

zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje

z procesného hľadiska. V tomto konaní ţalobca podaním doručeným súdu 23. apríla 2010

vzal ţalobu v celom rozsahu späť v dôsledku toho bolo konanie súdom zastavené. Zastavenie

konania zavinil ţalobca, preto odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval

a ich náhradu priznal ţalovanému vo výške 238, € (špecifikáciu trov viď

str. 5 ods. 2 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom (za dva úkony

právnej pomoci - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ vyjadrenie k veci z 30. apríla 2014 –

vznesenie námietky premlčania), odvolací súd v zhode so správnym názorom súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe tieto trovy neboli účelne vynaloţené, a preto nie je moţné priznať

ich náhradu. Ţalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý háji jeho záujmy,

úkony vedľajšieho účastníka stojaceho na jeho strane, robené potom, ako právny zástupca

prevzal právne zastupovanie ţalovaného (vznesenia námietky premlčania vedľajším

účastníkom potom, ako ţalobca uţ vzal svoj návrh späť), treba povaţovať za nehospodárne

a účelové. Takýto záver nespochybňuje ani vyjadrenie vedľajšieho účastníka v odvolaní, ţe

práve vznesenie námietky premlčania bolo motívom ţalobcu, ţe vzal svoj návrh na začatie

konania späť. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe v danom konaní vedľajší účastník vzniesol

námietku premlčania aţ potom, ako ţalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu (voči výroku o nepriznaní náhrady trov

konania vedľajšiemu účastníkovi) podal včas dovolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil tým, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom

v zmysle porušením zásady dvojinštančnosti konania a práva na náleţité

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu vyčítal nerešpektovanie ustanovenia

Účastníci sa nemali moţnosť vyjadriť k ustanoveniam ,

ktoré nebolo dovtedy pri rozhodovaní o trovách konania pouţité, lebo súd prvého stupňa

o náhrade trov konania rozhodol len podľa Pokiaľ ide

o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je z neho zrejmé, z akých skutočností

odvolací súd vychádzal a aký výklad práva na vec pouţil. V ďalšom dovolateľ poukázal

na niektoré súdne konania a v nich vydané rozhodnutia odvolacími súdmi, ktorými došlo

k priznaniu náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za sluţby právnej pomoci.

Ţalobca sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Ţalovaný navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka ako nedôvodné zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania 123,91 € za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu

z 15. marca 2013, lebo konanie netrpí namietanou vadou v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, ţe v danej veci nie

je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V zmysle

ods. 3 ale ustanovenia a neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie

o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol

o trovách konania. Takéto uznesenie je v zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania

v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia

dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení a teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú

poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí mu moţnosti konať pred súdom.

Dovolací súd nepovaţuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ho mal

odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k moţnej aplikácii

s odôvodnením, ţe na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, za dôvodnú. Súdna prax sa ustálila v názore, ţe procesné rozhodnutie

odvolacieho súdu o trovách konania nemôţe mať atribúty, tzv. prekvapivého rozhodnutia.

V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 25. júla 2013 sp. zn. , ktoré bolo prijaté občianskoprávnym

kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého

právna veta znie takto: „Postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania a ani pri iných

nemeritórnych rozhodnutiach.“ Účelom ustanovenia je totiţ primárne

zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita

veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania

je vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemoţno samostatne hovoriť

na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu,

resp. výsledku konania a na druhej strane o odlišných ustanoveniach tieto princípy

modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011 sp. zn. ). Takýto

názor je aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr.

Števček/Ficová a kol. – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck,

2009, str. 635). Nemeritórne (procesné) rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania

nemá atribúty, tzv. prekvapivého rozhodnutia, pri jeho vydávaní sa neuplatní procesný postup

v zmysle a v tejto súvislosti nedochádza k odňatiu moţnosti konať pred

súdom v zmysle ustanovenia

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal

s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, osobitne prečo mu ich náhrada nebola

priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či moţno povaţovať trovy konania, ktoré

si uplatnil v predmetnej veci vedľajší účastník, za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné

nepovaţoval. Prijaté závery primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou

nezaoberal). Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu spĺňa zákonné

poţiadavky odôvodnenia v zmysle v spojení s

Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie uznesenia, správnosť právnych

záverov nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe vedľajší účastník má odlišný názor, neţ konajúce súdy,

bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle

K námietkam dovolateľa s odvolaním sa na niektoré rozhodnutia krajských súdov,

ktoré spochybňujú správnosť právnej argumentácie odvolacieho súdu v tomto konaní

o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre neúčelnosť, dovolací súd

uvádza, ţe ide o námietku vzťahujúcu sa k otázke (ne)správneho právneho posúdenia veci

v zmysle Na uvedenom mieste sa ţiada zdôrazniť, ţe

dovolaciemu súdu neprislúcha polemizovať s dovolateľom o tom, či rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci ( ),

6

t.j. či bola správne vyloţená právna norma, či zo skutkových zistení bol vyvodený správny

právny záver. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd totiţ právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania

v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci

súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a iné). I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom

posúdení otázky o (ne)účelnosti vynaloţených trov konania boli prípadne aj opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka nemoţno vyvodiť

z ustanovení a , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Vedľajší účastník nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo len úspešnému ţalobcovi, stojacemu na opačnej strane v spore

7

( v spojení s a ); dovolací súd

mu ale nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ). Ţalovanému v zmysle

nevzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, lebo v spore

vystupoval na strane neúspešného vedľajšieho účastníka, ich náhradu mu preto dovolací súd

nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková