Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/208/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene a na účet

ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnej A. P.,

bývajúcej v P.P., o vymoženie 908,18 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. , o odvolaní a o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie dovolacieho konania

z a m i e t a .

Dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2013,

sp. zn. v jeho potvrdzujúcej časti, o d m i e t a.

Konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 30. januára 2013, sp. zn. v jeho zamietajúcej časti z a s t a v u j e.

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Námestovo 4. júna 2004

poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „Exekučný poriadok“/) a to na základe exekučného

titulu - notárskej zápisnice z 22. februára 2004 č. N 860/2004, NZ 15363/2004 vydanej

notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Okresný súd poverením zo 16. júna 2004 poveril

2

súdneho exekútora Bc. Máriu Krasňanovú vykonaním exekúcie na základe uvedeného

exekučného titulu.

Okresný súd Námestovo uznesením z 2. marca 2012, č. k. -41

exekúciu zastavil, keď predtým uznesením z 9. marca 2011 č. k. -15 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú (uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.10.2011).

Vychádzal zo zistenia, ţe oprávnená a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo

aj splnomocnenie, ktorým dala povinná ako dlţník advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi,

okrem iného, oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej

mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej

pohľadávky a jej príslušenstva. Za povinnú zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Ţlnay, na základe

substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Uvedené

plnomocenstvo pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu ako aj

uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice povaţoval

za neplatné. Splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za

povinnú vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, urobil splnomocnený zástupca

povinnej v rozpore s jej záujmami. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a o splnomocnení

neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška. V tomto čase nemohla preto povinná

realizovať svoje právo dlh uznať a taktieţ nemohla ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na

takéto právo. Plnomocenstvo je preto neplatné v zmysle . Notárska zápisnica teda

nezodpovedá zákonným poţiadavkám, lebo neobsahuje jej základnú zákonnú náleţitosť

v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to súhlas (prejav vôle) povinnej s jej

vykonateľnosťou. Povaţoval notársku zápisnicu za nespôsobilý exekučný titul a exekúciu

vykonávanú na jej podklade za neprípustnú. Keďţe uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, nadobudlo právoplatnosť, exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. januára 2013, sp. zn.

na odvolanie oprávnenej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení

exekúcie potvrdil, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţňuje s postupom

exekučného súdu, ktorý v danej veci správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a po právoplatnosti tohto uznesenia správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku zastavil. Súhlasil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré odkázal.

3

Na zdôraznenie správnosti jeho postupu doplnil, ţe odvolacie dôvody, ktoré oprávnená

uvádza proti rozhodnutiu o zastavení konania, nie sú vzhľadom na vydanie samostatného

rozhodnutia o neprípustnosti exekúcie (proti nemu oprávnená mala moţnosť sa odvolať,

čo aj urobila), ktoré nadobudlo právoplatnosť, relevantné. Súd prvého stupňa totiţ nemal inú

moţnosť ako po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, exekúciu zastaviť. Návrhu oprávnenej na prerušenie konania v zmysle § 109

ods. 1 písm. b/ nevyhovel z dôvodu, ţe citované ustanovenie nie je moţné aplikovať

v exekučnom konaní s poukazom na znenie ustanovenia

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenia odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne v dovolaní navrhla, aby dovolací

súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie

na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré

bliţšie v dovolaní špecifikovala. K prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania uviedla, ţe

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , keď súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci ( ), keď o tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo

( ), keď sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný ( ) a keď jej súdy svojím postupom odňali moţnosť konať pred

súdom ( ). Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutia vo veci ( ),

keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie a ţe

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Svoju argumentáciu podrobne a rozsiahlo v dovolaní rozvinula. V súvislosti s argumentáciou

týkajúcou sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu

hmotného práva poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.

-12, z ktorého okrem iného vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmava právny

vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto

preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Poukázala na zákon

č. , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové

ustanovenie § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa však

tento zákon, resp. jeho novelizované ustanovenie nevzťahuje. Zdôraznila, ţe ustanovenie

Zmluvy o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby

4

v jeho mene uznala dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, nemôţe byť

neprijateľnou podmienkou v zmysle , ani ustanovenia

o ochrane spotrebiteľa. Povinná na seba neprevzal

ţiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenej nevznikli ţiadne nové práva či výhody.

Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh

vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená,

a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu. Navyše,

povinná mohola plnomocenstvo v zmysle

kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľky, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť,

na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod

akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ aţ r/ Občianskeho

zákonníka. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil

z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení

právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo

povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým

dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie sa

v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky je v danom prípade nutné

poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Uviedla,

ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné

konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva

a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

V odvolaní proti uzneseniu, ktorým odvolací súd jej návrh na prerušenie konania

zamietol uviedla, ţe súd jej svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, ţe

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ), keď

súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia a článok

267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Zdôraznila tieţ, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia,

a ţe v ňom bola nesprávne poučená o nemoţnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania. Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné,

arbitrárne, porušujúce jej ústavné právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj

z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Povinná, ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre

odloţenie vykonateľnosti dovolaniami napadnutých rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 243

V rámci následného skúmania dôvodnosti návrhu oprávnenej na prerušenie konania

dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nie je daný ani dôvod na prerušenie konania podľa

v spojení s ustanovením

Konanie pred Súdnym dvorom o predbeţnej otázke má povahu osobitného

nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti a výklade aktov

inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených

aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom pôsobiacim v záujme

integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretoţe súdny dvor v ňom vydáva

rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré

je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), ţe poţiada Súdny dvor o rozhodnutie o predbeţnej

otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť kaţdému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad

komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebeţnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva a návrhu

účastníka na prerušenie konania v zmysle nevyhovie,

prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá (v takom prípade)

procesné vady konania ani v zmysle a ani v zmysle písm. g/

(viď R 61/2013).

6

V danom prípade zo spisu vyplýva, ţe súdy niţších stupňov nevzťahovali na vec

právne normy komunitárneho práva, ktoré by si vyţadovali výklad Súdnym dvorom

Európskej únie. Oprávnenou v podanom dovolaní bliţšie špecifikované prejudiciálne otázky

neboli pre rozhodnutie v danej veci ani právne relevantné. Obidve oprávnenou navrhnuté

otázky sa totiţ týkajú posúdenia súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu s komunitárnym

právom a nie výkladu komunitárneho práva. Nie je preto daný ţiadny dôvod, pre ktorý

by malo byť vyhovené podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť a dospel

k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

7

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s p.,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Nedostatok právomoci súdu ( a ) ako neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania vţdy vedie k zastaveniu konania a k postúpeniu veci inému orgánu. Ide

súčasne aj o vadu konania podľa , ktorú však dovolateľka v predmetnej

veci nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Jeho

právomoc v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, ţe súdy v rozpore so zákonom

po vecnej stránke preskúmavali notárske zápisnice, ktoré sú v danom prípade exekučným

titulom. Vyslovila názor, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Vychádzajúc z obsahu jej podania

( ) namietala nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, resp.

namietala nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti ale treba uviesť, ţe napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva

jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku. Za týchto okolností námietka dovolateľky o existencii vady podľa § 237 písm. a/

nie je dôvodná, lebo súd rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.

Pokiaľ ide o (dovolateľkou namietanú) existenciu prekáţky rei iudicatae (§ 237

písm. d/ ) treba uviesť, ţe táto patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Nastáva vtedy, ak sa má

v novom konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní

ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka

rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak

ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných

tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je

daná táto prekáţka nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý

bol predmetom pôvodného konania; je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po

právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Z hľadiska

totoţnosti účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo

rozdielne procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom

konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu

univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa

týkalo tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené, dovolateľka

neopodstatnene namieta, ţe konanie pred exekučným súdom bolo postihnuté vadou podľa

Konanie nebolo zaťaţené ani vadou v zmysle ustanovenia , lebo

v predmetnej veci nebol zistený nedostatok návrhu na začatie konania (ako ďalšej podmienky

konania, nedostatok ktorej vedie k zastaveniu konania). Exekučný súd totiţ začal konať

na základe ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej

bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto

prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska ( ) zo strany oprávnenej

ani nejde o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. e/ , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti

a vecnej správnosti postupu a právneho záveru súdu (jeho právneho posúdenia veci),

na ktorom v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie.

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

9

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

K odňatiu moţnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil, hoci

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, v dôsledku čoho jej

nebolo umoţnené uplatňovať práva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu v exekučnom

konaní.

V tejto súvislosti dovolací sú dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolací súd

i exekučný súd správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekučného konania

(po predchádzajúcom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie). Pokiaľ materiálnu

nevykonateľnosť zistili aţ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, bolo to dôvodom

na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda

preto, ţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu (potom, čo bola vyhlásená za neprípustnú)

nemoţno vykonať. Exekučný súd má totiţ povinnosť počas celého exekučného konania

skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu

(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ,

).

Oprávnená odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnila tieţ tým, ţe súdy vykonali

dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti a tým jej

znemoţnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či je exekučný titul formálne

a materiálne vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,

prípadne ďalších oprávneným predloţených listín. Nevykonáva dokazovanie (ako procesnú

činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach aţ ) – postačujúce je totiţ,

ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

vrátane do neho zaloţených listín. Uvedené platí obdobne aj vtedy, ak exekučný súd skúma

otázku vykonateľnosti exekučného titulu v neskorších štádiách exekučného konania.

10

V posudzovanej veci sa preto oboznamovanie obsahu notárskej zápisnice a ďalších

listín (úverovej zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doloţku) zamerané na posúdenie, či daný

exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemuselo vykonať na pojednávaní,

za prítomnosti oprávnenej a povinnej. Napokon, notársku zápisnicu ako aj úverovú zmluvu,

ako jediný dôkaz pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom,

predkladala súdu oprávnená, a teda obsah týchto listín jej bol bezpochyby známy.

Treba dodať, ţe z pohľadu „materiálneho“ oprávnená mala moţnosť vyjadriť sa

k postupu okresného súdu, čo aj vyuţila v rámci ňou podaného opravného prostriedku

(odvolania) a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej obranou zaoberal aj krajský súd.

Z hľadiska princípu materiálnej pravdy reálny proces v danej veci teda zabezpečil, ţe sa

konajúce súdy v rámci inštančného postupu zaoberali aj dôvodmi uvádzanými oprávnenou

v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, aj keď nie podľa predstáv oprávnenej.

K odňatiu moţnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani tým, ţe exekučný súd

nenariadil v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku ústne pojednávanie, lebo v čase

rozhodovania tohto súdu uvedená povinnosť zo zákona nevyplývala. Exekučný súd totiţ

rozhodol 2. marca 2012 a novela ukladajúca povinnosť nariadiť

pojednávanie nadobudla účinnosť aţ 8. augusta 2012.

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako treba poukázať aj na judikatúru

Ústavného súdu SR (napr. nález -30, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2

, v spojení s ustanovením Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Preskúmaním vecí dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia

súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery

rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky, a ţe aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv oprávnenej.

Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

K tvrdeniu dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným dovolacím dôvodom

( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj o nesprávnom právnom

posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky

boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého

uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

12

s , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však

ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní jej ţiadne trovy

nevznikli.

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnená podala proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým tento súd jej návrh na prerušenie konania zamietol, Najvyšší súd Slovenskej

republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe konať ( ) a dospel

k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno

odstrániť.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné. Oprávnená napadla odvolaním uznesenie krajského súdu vydané týmto súdom

v pozícii odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná. Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto konanie, ktoré trpí takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1

v spojení s c ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s , so zreteľom na skutočnosť, ţe

odvolacie konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková