Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
860/395347.e87a1f.pdf
PDF · 95.87 KB
No categories available
2Cdo/304/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 304/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11 C 55/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2013 sp. zn. 5 Co 138/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa
voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho
sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd
v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Martin uznesením z 10. januára 2013 č. k. 11 C 55/2012-22 vyzval
žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
Uznesenie Okresného súdu Martin z 10. januára 2013 č. k. 11 C 55/2012-22 napadla
žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti,
ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše,
i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju
povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Žiline uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn. 5 Co 138/2013 odvolaním
napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s postupom súdu
prvého stupňa, ktorým vyrubil súdny poplatok v zmysle položky 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov, a to aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. II. ÚS 124/2011 z 30. marca 2011. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Žiline uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn. 5 NcC 328/2013 rozhodol, že
sudkyňa Okresného súdu v Martine Mgr. Katarína Janotová je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tejto veci. Ďalej rozhodol, že ostatní sudcovia tohto okresného súdu nie sú
vylúčení.
Uznesenie odvolacieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. 5 Co 138/2013 napadla žalobkyňa
dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:
1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala
žalobkyňa z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby
nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náležitosti námietky zaujatosti
stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému súdu toho istého
stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Martin sú vylúčení z jej
prejednávania a rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku
zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže
existovať ani jej poplatková povinnosť,
2. rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto
procesnej vade, dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubil
sudca Okresného súdu Martin nezákonným postupom, ktorým jej bola spôsobená
majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z.,
3. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj
nepreskúmateľné,
4. vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje
aj na námietku zaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. augusta 2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2010).
Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp. zn.
3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.
Na záver žalobkyňa navrhla, aby bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti
napadnutého uznesenia, nakoľko hrozí značný zásah do jej práv.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Po preskúmaní veci
dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene, preto ho treba
odmietnuť.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom
súde.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo
právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 8. júla 2013. Napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu teda nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2013. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou
určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného
ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p. pripadol koniec tejto lehoty na 8. augusta 2013. Žalobkyňa
podala dovolanie 12. augusta 2013, teda oneskorene. Zo spisu nevyplývajú žiadne také
okolnosti, pre ktoré by mala byť otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako
oneskorene podané.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová