Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/332/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach navrhovateľky Lawyer

Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13,

proti odporcom 1/ Š. O., bývajúcemu v P., 2/ F. V., bývajúcemu V., 3/ V. B., bývajúcemu vo

V., 4/ L. P., bývajúcemu v S., 5/ J. B., bývajúcemu v N., o zaplatenie peňažných súm,

vedených na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. , 1 Ro

122/2013, , , , o dovolaniach navrhovateľky proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. augusta 2013, sp.zn. 13

Co 481/2013, z 1. júla 2013, sp.zn. , z 15. augusta 2013, sp.zn.

, z 5. septembra 2013, sp.zn. , z 5. septembra 2013, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , ,

, , spája na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp.zn. .

Dovolania o d m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš vo vyššie uvedených konaniach uznesením zastavil konanie

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho

poplatku prevzala navrhovateľka a súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní

2

od doručenia výzvy nezaplatila napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku. Súd prvého stupňa nerozhodoval v uvedených konaniach o trovách konania.

Proti zastavujúcim uzneseniam podala navrhovateľka odvolania, v ktorých navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenia zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Podľa názoru navrhovateľky jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietala, že v tejto veci podala návrh na začatie konania

už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala zaručeným elektronickým podpisom.

Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľke

späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 2. júna 2008

sp.zn. (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu

bolo porušené základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň

prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľky, lebo

návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky

tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere

nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie

navrhovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľka v odvolaní uviedla

ďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručila podania, o ktorých ústavný súd rozhodol

nálezom. Navrhovateľka mala za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu

jej podania. Poukázala na to, že v zmysle ustanovenia je poplatok

za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/

vzniká podaním návrhu; podľa poplatok

alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993, sp.zn.

odvolateľka namietla, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť pred súdom

konať, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup –

podľa už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v záhlaví označenými uzneseniami

potvrdil ako vecne správne napadnuté prvostupňové uznesenia o zastavení konania.

V odôvodnení rozhodnutia sp.zn.13 sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Doplnil, že aj keď účastník konania podá v jednej veci dva

úplne totožné návrhy, je povinnosťou súdu o každom z nich konať a osobitne spoplatniť,

pokiaľ takýto návrh podlieha poplatkovej povinnosti. V odôvodnení ostatných rozhodnutí

uviedol, že návrhom na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa

navrhovateľka voči protistrane domáhala zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené

koncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh

doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval

navrhovateľku, aby do 10 dní zaplatila súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 €

(položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10

ods. 1 ). Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľke riadne

doručená, navrhovateľka ju nerešpektovala. Súd prvého stupňa preto konanie správne

zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia ,

ods. 1 písm. a/, a a vyslovil názor, že na splnenie

príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bola

navrhovateľka povinná preukázať, že návrh na začatie konania, je totožný s návrhom

doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľka to ale nepreukázala. Podľa názoru odvolacieho

súdu bola navrhovateľka povinná preukázať, že návrhy na začatie konania doručené

okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006

napr. predložením originálu nosiča DVD alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou

hodnotou. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľke za návrh podaný na súd

v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii

konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so Odvolací súd na tomto

základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľky nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne ( ). Odvolací súd v konaniach vedených pod sp.zn.

a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania a v konaniach vedených pod sp.zn. ,

a nerozhodoval o trovách odvolacieho konania analogicky

podľa

Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolania s tým, že

jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa

pridržala dôvodov, ktoré uviedla už v odvolaní a za základ dovolaní považovala to, že

podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým

návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného

v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať

mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľka uviedla, že

prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013

a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu

na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť

postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosť preukazovať,

že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať

právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku

2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť,

ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD

nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým

so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade

so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už

nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľke pred súdom

konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to

navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie, a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa , v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky

a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom

pod sp.zn. , , , ,

, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo

„dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie v spojení s tak, že

predmetné veci spojil do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto

rozhodnutia.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolania podala

včas navrhovateľka zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smerujú dovolania proti

uzneseniam odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenia ale

nevykazujú znaky niektorého z nich, preto jej dovolania podľa a

prípustné nie sú.

Prípustnosť podaných dovolaní by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle

písm. f/ sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti

pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

podľa , hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod

(R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli

v danom prípade dané procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je

splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania,

ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,

ktorý doručila tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v jej už nemožno vyrubiť súdny poplatok

za návrh na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným spôsobom podala

v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne

účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy

navrhovateľky proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne

ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľka, ktorá 11. marca 2013

doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu

ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov

konania, ničím nedoložila, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním

doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený

príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz

ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený

aj návrh navrhovateľky proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho

súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006

s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako

nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci

vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu

ktorého nemožno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu

prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie

konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého

nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú

totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku

2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel

od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu

ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,

ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke,

aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti s tým

poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku

2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť

návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza. že je

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich

podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým,

pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne

a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú

aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické

uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných

v roku 2006 v elektronickej podobe – uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila

a nevystavila sa tým sama riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne

doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podala v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľky vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013, a že – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľky spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pod sp.zn. , , , ,

, ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolania podľa v spojení s

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová