Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/132/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom v K., proti povinnej A. Š., bývajúcej v G., pre

vymoženie 15,49 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. júla

2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mgr. A. D. (ďalej

len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy

15,49 € s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť vymáhanú sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom A. z 21. septembra 2010, sp. zn. X.. Súdny exekútor následne

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) požiadal Okresný súd Rožňava (ďalej len „exekučný súd“) o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Exekučný súd uznesením z 30. marca 2012, č. k. -42 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý je v danej veci pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie, sa

týka životného a úrazového poistenia v zmysle poistnej zmluvy „EurokapitálPlus“ uzavretej

2

účastníkmi konania 4. marca 2010, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky

(ďalej len „poistná zmluva“). Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že poistná zmluva je

spotrebiteľská zmluva. Zohľadnil, že účastníci sa v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných

podmienok dohodli, že všetky prípadné spory medzi nimi vzniknuté z tohto právneho vzťahu,

budú prejednané pred rozhodcovským súdom. V nadväznosti na to pristúpil k posúdeniu, či tu

nejde o neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Táto doložka narušuje

rovnováhu účastníkov daného právneho vzťahu, dodávateľa zvýhodňuje na úkor spotrebiteľa

a vytvára nerovnaké faktické podmienky ochrany ich práv. Dospel k záveru, že spotrebiteľ sa

v danom prípade v rozpore s princípmi právneho štátu vopred vzdal svojho práva na účinnú

ochranu, lebo pristúpil na to, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne

v rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,

napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle a je

v súlade s absolútne neplatná. Navyše trovy

rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné trestanie spotrebiteľa. To odôvodňuje záver

o neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky. Z týchto dôvodov dospel súd prvého

stupňa k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5, § 54

účinného v znení v čase uzavretia poistnej zmluvy). Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať

rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný titul (nemá legitimitu a je

materiálne nevykonateľný). Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v spojení s a o rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. júla 2013,

sp. zn. napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

) ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení

exekučného súdu, na ktoré v podrobnostiach poukázal a na zdôraznenie správnosti

napadnutého uznesenia uviedol ďalšie dôvody. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

a , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„“), , , , a Občianskeho

zákonníka a dospel k záveru, že postup prvostupňového súdu bol v súlade so zákonom. Pri

posudzovaní exekučného titulu podľa hľadísk vyplývajúcich z týchto ustanovení bol aj podľa

názoru odvolacieho súdu opodstatnený záver, že účastníci konania uzavreli v danom prípade

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa

bol oprávnený a zároveň povinný skúmať, či je rozhodnutie, ktoré oprávnená pripojila

k návrhu na vykonanie exekúcie vykonateľné. Rozhodcovskú doložku správne považoval

za neplatnú o čom svedčí aj fakt, že bola dohodnutá už podpisom samotnej zmluvy ako

pokračovanie predtlačených všeobecných povinných podmienok odkazujúce na rozhodcovskú

doložku. Ak teda nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd nevyhovel ani

námietke vykonania dokazovania súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, pretože

v štádiu exekučného konania či je možné vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa vychádza len z tvrdení oprávneného a z exekučného titulu

a dokazovanie neprichádza do úvahy. V takom prípade exekučný súd správne dospel

k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné

zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie (spolu s jeho doplneniami

z 26.5.2014) oprávnená. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ), súd jej

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( ). Uviedla, že súdy

rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci, lebo súd v exekučnom konaní nie je

oprávnený skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky a nesmie ani preskúmavať vecnú

správnosť rozhodnutia označeného za exekučný titul. Odňatie možnosti konať pred súdom

vyvodzovala z toho, že súdy neuviedli, v čom konkrétne bola povinná v procese vydania

exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne oproti oprávnenej znevýhodnená tak, aby to

založilo neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Pre tento nedostatok sú rozhodnutia nižších

súdov nepreskúmateľné, čo spôsobuje ich arbitrárnosť a porušenie

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Taktiež namietala, že sa nemala možnosť vyjadriť k tomu, ako rozhodcovskú doložku

obsiahnutú v osobitných zmluvných podmienkach s povinnou individuálne dojednala a preto

ide o platnú zmluvnú podmienku a že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo doručené jej

právnemu zástupcovi, ktorý ju od 2.8.2012 v tomto konaní právne zastupuje. Exekučné súdy

vyžiadaním dôkazov od súdneho exekútora a vlastnou činnosťou nanovo konštruovali

skutkový stav veci a nepripustili kontradiktórne prístup oprávnenej k novým dôkazným

prostriedkom a porušili tak ústavné právo oprávnenej rovnako ako vo veci podľa nálezu

ÚS SR sp. zn. , a aj to, že exekučné súdy nenariadili vo veci pojednávanie.

Uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) preto, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci.

Taktiež súdy nesprávne právne posúdili ( ) otázku neplatnosti

rozhodcovskej doložky. Nakoniec žiadala odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila a súdny exekútor ponechal rozhodnutie o dovolaní

na uvážení súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), po tom čo nezistil splnenie

podmienok pre odloženie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle

ustanovenia , skúmal, či toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až d/ a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Dovolateľka v dovolaní namieta, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci

( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

6

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy (pozri bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danej veci oprávnená procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom preskúmali

rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke t. j. preskúmali právoplatné exekučné tituly a že

bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali prijateľnosť, či

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnená teda namieta, že rozhodnutia súdov

nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska (pozri ) nejde zo strany oprávnenej

o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých založili v danom prípade svoje rozhodnutia.

Takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) oprávnená nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že ňou napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) bolo vydané

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov jednoznačne vyplýva priamo zo zákona

(pozri napr. ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Vzhľadom na to, nie je opodstatnenou námietka dovolateľky o existencii vady konania

podľa Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Dovolateľka zastáva tiež názor, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať v zmysle

O odňatie možnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naplnenie tejto vady

vyvodzovala z toho, že súdy svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili čím spôsobili ich

nepreskúmateľnosť.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

8

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako aj o splnení podmienok

na zastavenie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež

vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

9

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a že

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Oprávnená v dovolaní tiež namietala, že súdy vykonali dokazovanie listinnými

dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako im vytýka, že v súvislosti

s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či je exekučný titul formálne

a materiálne vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.

Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či daný

exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný

titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj len

na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže dospieť k tomuto záveru aj

v neskorších štádiách exekučného konania.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene

vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle z toho, že súdy

rozhodli bez „dokazovania“, nariadenia pojednávania a jej osobnej účasti.

Oprávnená vadu v zmysle ďalej vyvodzovala z toho, že bola

porušená zásada kontradiktórnosti súdneho konania. Namietala, že nebola oboznámená

10

s obsahom argumentov a nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty

a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia exekučného súdu, a nemala možnosť vyjadriť

sa k tomu, ako rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných podmienkach

s povinnou individuálne dojednala a preto ide o platnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd

nanovo konštruoval skutkový stav, vyžiadaním dôkazov od súdneho exekútora, a tak

nepripustili kontradiktórne prístup oprávnenej k novým dôkazným prostriedkom, v tejto

súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

Otázkou zabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zaoberalo aj plénum

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré na zjednotenie právnych názorov senátov

uznesením zo 7. mája 2014 sp. zn. PLz. prijalo stanovisko: „Pri preskúmavaní

žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku)

sa môžu primerane uplatniť ustanovenia vzťahujúce sa

na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú

výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie

exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul

v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho

preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie

porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa . Pre ústavnú konformnosť konania ako celku

postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“ Toto

stanovisko zároveň vyvracia argumentáciu oprávnenej, kde poukazuje na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. , keďže táto podala vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom sa

podrobne vyjadrila ku všetkým dôvodom prvostupňového rozhodnutia, a odvolací súd sa

s námietkami voči nim vo svojom rozhodnutí v potrebnej miere vyporiadal. Preto ani túto

námietku oprávnenej nemožno považovať za dôvodnú.

Napokon oprávnená odňatie jej možnosti konať pred súdom vyvodzuje aj z toho, že

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo doručené jej právnemu zástupcovi, ktorý ju právne

zastupuje v tomto konaní od 2.8.2012, nakoľko súdu mala doručiť oznámenie o zmene

právneho zastúpenia v tejto veci.

11

Obsah spisu takémuto tvrdeniu oprávnenej nezodpovedá. Na výzvu súdu, aby

hodnoverne preukázala, že sa takéto oznámenie dostalo do jeho dispozičnej sféry reagovala

zaslaním fotokópie poštového podacieho hárka (č. l. 161 spisu) z ktorého vyplýva, že dňa

7.8.2012 bola Slovenskou poštou prevzatá zásielka pre Okresný súd Rožňava od odosielateľa

Rapid life, a.s. bez ďalšieho označenia. Z podacieho hárka nemožno vyčítať, čo bolo obsahom

zásielky a ani to, ku ktorému konaniu na okresnom súde bola táto zásielka adresovaná. Naviac

oznámenie o zmene právneho zastúpenia malo byt datované na 2.8.2014 a predmetná zásielka

bola odoslaná až 7.8.2014. Treba preto konštatovať, že oprávnená tvrdenú skutočnosť

nepreukázala. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dovolací súd konštatuje, že takéto

oznámenie súdu doručené nebolo, a preto mu nemožno pripisovať ani právne následky.

Uvedené je v súlade so stanoviskom č. 12 Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky prijatým 3. júna 2014 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 10. apríla 2014 sp. zn. ) podľa ktorého: „Bez ohľadu na to, ktorému

orgánu povinnému doručiť podanie ( ) odovzdal

účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí byť spôsobom dostatočne

hodnoverným preukázané, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo.“ Uvedené stanovisko bolo

vydané vo veci, ktorej bola oprávnená taktiež účastníčkou a preto nemôže byť pochýb o jej

vedomosti, do akej miery mala tvrdenú skutočnosť preukázať.

Dovolací súd ďalej k námietkam dovolateľky pre úplnosť uvádza, že pokiaľ

oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn.

).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. ).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2014

13

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová