Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d4a/395113.5abd87.pdf
PDF · 107.91 KB
No categories available
8Cdo/55/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8 Cdo 55/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,
IČO 35944471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, v dovolacom konaní zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Ţupné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá vec bola
vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 5C/158/2010, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013 sp.zn. 8Co/241/2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013 sp.zn. 8Co/241/2013
a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 4. februára 2013 č.k. 5C/158/2010-226 v spojení
s opravným uznesením z 11. marca 2013 č.k. 5C/158/2010-239 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „súd prvého stupňa“) uznesením zo 4. februára
2013 č.k. 5C/158/2010-226 v spojení s opravným uznesením z 11. marca 2013 č.k.
5C/158/2010-239 zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil,
ţe odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Trenčín a nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 15. mája 2007 sp.zn. II. ÚS 132/07-42 a aby odporkyni bola uloţená povinnosť zaplatiť mu
55 822 757,11 €. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. O zastavení konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 141a ods. 1 zákona
č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
vychádzajúc z toho, ţe navrhovateľ nesplnil v určenej lehote povinnosť zloţiť na účet súdu
preddavok na trovy konania vo výške 2 791 137,86 € uloţenú mu právoplatným uznesením
z 31. mája 2012 č.k. 5C/158/2010-199 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 31. augusta 2012 sp.zn. 5Co/312/2012.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2013
sp.zn. 8Co/241/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a odporkyni nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd, majúc na zreteli, ţe o povinnosti navrhovateľa
zaplatiť preddavok na trovy konania v určitej výške bolo uţ právoplatne rozhodnuté,
nepovaţoval za právne významné jeho odvolacie dôvody týkajúce sa správnosti a rozsahu
jemu uloţenej povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania. Za neopodstatnený povaţoval
aj navrhovateľom prezentovaný výklad ustanovenia § 141a ods. 1, veta posledná O.s.p.
o podmienkach zastavenia konania. Pri výklade tohto ustanovenia odlišnom od navrhovateľa
odvolací súd vychádzal z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) z 26. februára 2013 sp.zn. 7Cdo/107/2012. Uviedol, ţe v danej právnej
veci odporkyňa nemala povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1,
veta tretia O.s.p., keďţe jej majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa
osobitného predpisu o konkurznom konaní. Povaţoval za irelevantné nezloţenie preddavku
odporkyňou a rozhodujúce pre zastavenie konania podľa tohto ustanovenia povaţoval
skutočnosť, ţe navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe postupom
a rozhodnutím súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. a ich rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci.
Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretoţe nie sú dané dôvody,
na ktorých spočíva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe
dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), v medziach určených ustanovením
§ 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
treba zrušiť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závaţným procesným vadám
vymenovaným v ustanoveniach § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. majúcim za následok tzv.
zmätočnosť konania. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
(vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní
realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa
za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie,
hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02,
Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej
sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd
na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania.
Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti
navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania
nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15
dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1
O.s.p.).
Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho
súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z.z. účinnou
od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania
prichádza do úvahy vtedy, ak: a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy
prevyšujúcej 400 násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny
titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci, b/ navrhol to odporca, c/ u navrhovateľa nie sú
splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p.
v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre
čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť
preddavok na trovy konania). Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy
konania, ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne. Na zloţenie preddavku
(v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda odporca súdu navrhne, aby súd
uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým,
ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku. Výnimkou, kedy odporca nie je
povinný zloţiť preddavok na trovy konania je iba jediný prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho
majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto
osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka,
ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond,
obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia
v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej
všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie
majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov
alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak je teda účastníkom konania
subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne
vylučuje.
Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu
za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zloţil
odporca, ktorý aj má povinnosť ho zloţiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15
dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí preddavok
na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloţí odporca,
ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho
zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona)
vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloţí ale ho zloţí odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zloţiť.
V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľ nezloţil preddavok na trovy konania
a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo právna
úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno
usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento
preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia
konania sa na navrhovateľa nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zloţiť preddavok
na trovy konania na strane odporkyne a tieţ aj preto, lebo odporkyňa ho ani nezloţila. Neboli
preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p.
a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. novembra 2013 sp.zn. 6 Cdo 355/2012, ktoré bolo 3. júna 2014
schválené občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
s právnou vetou: „I keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zloţiť preddavok na trovy dôkazu,
ktorú mu súd uloţil podľa § 141a ods. 1 O.s.p., konanie nemoţno zastaviť, ak je odporcom
subjekt uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.“).
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľovi
v konaní na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p. Preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania)
postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu
Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. októbra 2014
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová