Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/55/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,

IČO 35944471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, v dovolacom konaní zastúpeného

spoločnosťou Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,

v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni Slovenskej

republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

Ţupné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá vec bola

vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 4. februára 2013 č.k. -226 v spojení

s opravným uznesením z 11. marca 2013 č.k. -239 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „súd prvého stupňa“) uznesením zo 4. februára

2013 č.k. -226 v spojení s opravným uznesením z 11. marca 2013 č.k.

-239 zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil,

ţe odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Trenčín a nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 15. mája 2007 sp.zn. -42 a aby odporkyni bola uloţená povinnosť zaplatiť mu

55 822 757,11 €. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. O zastavení konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 141a ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

vychádzajúc z toho, ţe navrhovateľ nesplnil v určenej lehote povinnosť zloţiť na účet súdu

preddavok na trovy konania vo výške 2 791 137,86 € uloţenú mu právoplatným uznesením

2

z 31. mája 2012 č.k. -199 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 31. augusta 2012 sp.zn. .

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2013

sp.zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a odporkyni nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd, majúc na zreteli, ţe o povinnosti navrhovateľa

zaplatiť preddavok na trovy konania v určitej výške bolo uţ právoplatne rozhodnuté,

nepovaţoval za právne významné jeho odvolacie dôvody týkajúce sa správnosti a rozsahu

jemu uloţenej povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania. Za neopodstatnený povaţoval

aj navrhovateľom prezentovaný výklad ustanovenia , veta posledná

o podmienkach zastavenia konania. Pri výklade tohto ustanovenia odlišnom od navrhovateľa

odvolací súd vychádzal z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) z 26. februára 2013 sp.zn. . Uviedol, ţe v danej právnej

veci odporkyňa nemala povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1,

veta tretia , keďţe jej majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní. Povaţoval za irelevantné nezloţenie preddavku

odporkyňou a rozhodujúce pre zastavenie konania podľa tohto ustanovenia povaţoval

skutočnosť, ţe navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe postupom

a rozhodnutím súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

a ich rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretoţe nie sú dané dôvody,

na ktorých spočíva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe

dovolanie smeruje proti uzneseniu ( ), v medziach určených ustanovením

, a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). pripúšťa dovolanie proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závaţným procesným vadám

vymenovaným v ustanoveniach aţ g/ majúcim za následok tzv.

zmätočnosť konania. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle

(vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní

realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa

za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie,

hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , ,

).

Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej

sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd

na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania.

Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti

navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania

nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote

nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15

dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1

).

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho

súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou účinnou

od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania

prichádza do úvahy vtedy, ak: a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy

prevyšujúcej 400 násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny

titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci, b/ navrhol to odporca, c/ u navrhovateľa nie sú

splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle

v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre

čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť

preddavok na trovy konania). Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy

konania, ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne. Na zloţenie preddavku

(v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda odporca súdu navrhne, aby súd

uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým,

ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku. Výnimkou, kedy odporca nie je

povinný zloţiť preddavok na trovy konania je iba jediný prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho

majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto

osobitným predpisom je o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka,

ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond,

obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia

v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej

všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie

majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov

alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak je teda účastníkom konania

subjekt uvedený v ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii,

nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne

vylučuje.

Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu

za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zloţil

odporca, ktorý aj má povinnosť ho zloţiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15

dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí preddavok

na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloţí odporca,

ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho

zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona)

vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote

nezloţí ale ho zloţí odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zloţiť.

V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľ nezloţil preddavok na trovy konania

a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo právna

úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno

usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento

preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia

konania sa na navrhovateľa nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zloţiť preddavok

na trovy konania na strane odporkyne a tieţ aj preto, lebo odporkyňa ho ani nezloţila. Neboli

preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia

a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. novembra 2013 sp.zn. , ktoré bolo 3. júna 2014

schválené občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

s právnou vetou: „I keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zloţiť preddavok na trovy dôkazu,

ktorú mu súd uloţil podľa , konanie nemoţno zastaviť, ak je odporcom

subjekt uvedený v o konkurze a reštrukturalizácii.“).

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľovi

v konaní na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ Preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania)

postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2014

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová