Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)176/391131.65e8c7.pdf
PDF · 142.17 KB
No categories available
6Cdo/355/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 6 Cdo 355/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners,
a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod
sp. zn. 10 C 62/2010, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. júla 2012 sp. zn. 5 Co 278/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. júla 2012 sp. zn. 5 Co 278/2012 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
z 24. apríla 2012, č. k. 10 C 62/2010-235 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava I v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I v Bratislave uznesením z 24. apríla 2012 č. k. 10 C 62/2010-
235 zastavil konanie a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak
preto, lebo navrhovateľka si nesplnila povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume
918 830,01 Eur (do 60 dní), ktorá jej bola uloţená uznesením zo 14. februára 2012, č. k.
10 C 62/2010-208 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2012 (§ 141a O. s. p.).
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2012 sp. zn.
5 Co 278/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyni nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil i s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a o trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodila
z ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. Namietala, ţe uznesenie odvolacieho súdu je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe je nepreskúmateľné. Tvrdila, ţe po tom, ako nebol
zloţený preddavok na trovy konania, nie je vţdy nevyhnutné konanie zastaviť. Ďalej
poukazovala na povahu odporkyne. Namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
Tvrdila, ţe vyhovieť návrhu na uloţenie povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania moţno
iba vtedy, ak z tejto povinnosti nie je vylúčený aj navrhujúci odporca.
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení § 239 O. s. p.,
v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/
O. s. p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod
ţiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 239 O. s. p., dovolanie podľa tohto
ustanovenia nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s .p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im
právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom
povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené
zákonné podmienky.
Keďţe dovolateľka v predmetnej veci uviedla, ţe súd jej svojím postupom odňal
moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo
k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade
v predmetnom konaní došlo.
So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a
ods. 1 O. s. p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné
dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.
V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením
zo 14. februára 2012, č. k. 10 C 62/2010-208 uloţil navrhovateľke povinnosť zloţiť preddavok
na trovy konania (na jeho účet) v sume 918 830,01 Eur do 60 dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodol tak na návrh odporkyne z 10. januára 2012 (č. l. 198) a po zistení, ţe
u navrhovateľky sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloţenie takejto povinnosti, keď
v súdnom konaní uplatnila právo v sume 18 376 600,24 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400
násobok životného minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov,
ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2012. Navrhovateľka, ale preddavok
na trovy konania nezloţila a nezloţila ho ani odporkyňa. Následne súd prvého stupňa
uznesením z 24. apríla 2012, č. k. 10 C 62/2010-235 konanie zastavil v zmysle ustanovenia
Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie
peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy
konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti
navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania
nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní
od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1 O. s. p.).
Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho
súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou
od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania
prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, že :
a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku
nie je rozhodujúci,
b/ to navrhol odporca,
c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie
od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho
poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania).
Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie
uvedené) podmienky splnené súčasne.
Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda
odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy
konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku.
Výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania je iba jediný
prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemožno usporiadať podľa
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie
majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna
príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia
a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku
alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa
nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka
Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona).
Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna
úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.
Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie
povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zložil odporca,
ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní
od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí preddavok
na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloží odporca,
ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho
zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona)
vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej
lehote nezloží ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť.
V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľka nezloţila preddavok na trovy
konania a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo
právna úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno
usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento
preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia
konania sa na navrhovateľku nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania na strane odporkyne a tiež aj preto, lebo odporkyňa ho ani nezložila.
Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1
O. s. p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľke v konaní
na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O. s. p., preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté
ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. novembra 2013
JUDr. Daniela Švecová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová