Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/355/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners,

a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. júla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 31. júla 2012 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

z 24. apríla 2012, č. k. -235 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava I v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I v Bratislave uznesením z 24. apríla 2012 č. k. 10 C 62/2010-

235 zastavil konanie a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak

preto, lebo navrhovateľka si nesplnila povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume

918 830,01 Eur (do 60 dní), ktorá jej bola uloţená uznesením zo 14. februára 2012, č. k.

-208 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2012 ( ).

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyni nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil i s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ) a o trovách konania

rozhodol podľa v spojení s

2

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodila

z ustanovení Namietala, ţe uznesenie odvolacieho súdu je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe je nepreskúmateľné. Tvrdila, ţe po tom, ako nebol

zloţený preddavok na trovy konania, nie je vţdy nevyhnutné konanie zastaviť. Ďalej

poukazovala na povahu odporkyne. Namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.

Tvrdila, ţe vyhovieť návrhu na uloţenie povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania moţno

iba vtedy, ak z tejto povinnosti nie je vylúčený aj navrhujúci odporca.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení ,

v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/

). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod

ţiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z , dovolanie podľa tohto

ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s .p.,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom

povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

zákonné podmienky.

Keďţe dovolateľka v predmetnej veci uviedla, ţe súd jej svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, ţe k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a

ods. 1 zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné

dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením

zo 14. februára 2012, č. k. -208 uloţil navrhovateľke povinnosť zloţiť preddavok

na trovy konania (na jeho účet) v sume 918 830,01 Eur do 60 dní od právoplatnosti

uznesenia. Rozhodol tak na návrh odporkyne z 10. januára 2012 (č. l. 198) a po zistení, ţe

u navrhovateľky sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloţenie takejto povinnosti, keď

v súdnom konaní uplatnila právo v sume 18 376 600,24 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400

násobok životného minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov,

ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2012. Navrhovateľka, ale preddavok

na trovy konania nezloţila a nezloţila ho ani odporkyňa. Následne súd prvého stupňa

uznesením z 24. apríla 2012, č. k. -235 konanie zastavil v zmysle ustanovenia

Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie

peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,

súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy

konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti

navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania

nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote

nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní

od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví ( ).

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho

súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou účinnou

od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, že :

a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku

nie je rozhodujúci,

b/ to navrhol odporca,

5

c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku v zmysle v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie

od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania).

Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie

uvedené) podmienky splnené súčasne.

Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda

odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy

konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku.

Výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania je iba jediný

prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie

majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna

príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia

a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa

nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka

Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona).

Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení

o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna

úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.

Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie

povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zložil odporca,

ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní

od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí preddavok

na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloží odporca,

ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho

zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona)

vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej

lehote nezloží ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť.

V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľka nezloţila preddavok na trovy

konania a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo

právna úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno

usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento

preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia

konania sa na navrhovateľku nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania na strane odporkyne a tiež aj preto, lebo odporkyňa ho ani nezložila.

Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1

a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľke v konaní

na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

, preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté

ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. novembra 2013

JUDr. Daniela Švecová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová