Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/58/2014

Identifikačné číslo spisu: 8112010212 Dátum vydania rozhodnutia: 22.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Burger Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8112010212.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 22. októbra 2014 v trestnej veci obvineného G. J. a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k , s poukazom na , o dovolaní obvineného P. J., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Surmu, advokáta v Prešove, proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16. augusta 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. J. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 16. augusta 2012, sp. zn. , boli obvinení G. J. a P. J. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa k , s poukazom na na tom skutkovom základe, že

dňa 10. októbra 2011 asi o 20.30 hod. v Prešove na ulici Košickej pri Hypermarkete Tesco, na chodníku vedúcom od hlavnej železničnej stanice Prešov ku Hypermarketu Tesco, v blízkosti miesta, kde chodník križujú železničné koľaje, po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k I. B. a následne obvinený G. J. vytiahol z vrecka nohavíc kovový teleskopický obušok čiernej farby a povedal „dávaj peniaze“, po tomto konaní ho obvinený P. J. chytil zozadu rukou v oblasti pod krkom a zvalil ho na zem na ľavý bok a svoje koleno mu pritlačil na pravú stranu tváre, pri tom ako ho držal na zemi mu obvinený G. J. prehľadával vrecká, pričom z ľavého vnútorného vrecka bundy mu vytiahol finančnú hotovosť 30 €, ktorým konaním obvinení I. B. spôsobili drobné poranenia, a to odreniny spodnej pery a ľavej ruky, ktoré si však nevyžiadali lekárske ošetrenie.

Súd obvinenému P. J. uložil podľa , , , súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Podľa ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa zrušil výrok o treste uloženom mu rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29. novembra 2011, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa obvinení boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému I. B. náhradu škody v sume 30 €.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja obvinení a prokurátor.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 4. apríla 2014, sp. zn. , zrušil v napadnutom rozsudku výroky o treste podľa , , . Na základe uložil obvinenému P. J. podľa s použitím ; , súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo dňa 29. novembra 2011, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obvinený P. J. písomným podaním zo 4. augusta 2014 (doručeným súdu prvého stupňa 5. augusta 2014) podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Surmu proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov zo 16. augusta 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2013 , sp. zn. , dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , . Podľa názoru obvineného výrok rozsudku Okresného súdu Prešov bol založený na jedinom priamom dôkaze - výpovedi poškodeného I. B.. Všetky ostatné dôkazy boli len nepriamymi dôkazmi odvodenými od výpovede poškodeného. V tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 38/1970, R 38/1968). Spôsob vykonania dôkazov bol v rozpore so zásadou uvedenou v , , . Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy možnú protichodnosť záujmov spoluobvinených, keďže samotný príbuzenský pomer nenasvedčuje, že museli mať pri stretnutí s poškodeným spoločný úmysel zahŕňajúci tak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa (R 57/1970). Preto ich konanie nemuselo nevyhnutne naplniť znaky spolupáchateľstva. Obvinený G. J. nevedel o tom, že poškodený dal obvinenému P. J. 30 €. G. J. sa mal dostaviť na miesto činu neskôr. Za danej situácie v súlade s princípom zákonného vykonania dôkazov v zmysle bolo nevyhnutné za účelom náležitého objasnenia veci vykonať aj konfrontáciu oboch obvinených. Obvinený P. J.alej v dovolaní uvádza, že nebolo dostatočne preukázané, že jeho konanie naplnilo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Rovnako ani to, že zločin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou. Kamerový záznam z bezpečnostnej kamery na Hypermarkete Tesco dokazuje iba držanie poškodeného obvineným G. J., pričom obvinený P. J. sa ho vôbec nedotýkal a ani nepoužil proti poškodenému kovový teleskopický obušok. Ak došlo k zločinu lúpeže, tak konanie obvineného P. J. malo byť podradené iba pod základnú skutkovú podstatu trestného činu lúpeže podľa . Ako vyplýva zo spisového materiálu u obvineného P. J. nebolo nájdených predmetných 30 €. Jeho konanie bolo preto možné kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa . Tieto skutočnosti namietal obvinený aj v odvolaní, avšak Krajský súd v Prešove sa nimi v

rozpore so zásadou in dubio pro reo nezaoberal. Obe rozhodnutia súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Z týchto dôvodov obvinený P. J. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu a vyslovil porušenie zákona rozsudkom Krajského súdu v Prešove a rozsudkom Okresného súdu Prešov ako aj konaniami pred príslušnými súdmi a napadnuté rozsudky zrušil. Následne Okresnému súdu Prešov prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov 4. septembra 2014. Uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zodpovedá zákonu. Podľa názoru prokurátora nie sú splnené zákonné podmienky dovolania podľa . Preto navrhol dovolanie podľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ) za splnenia podmienok uvedených v , v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v , .

Pokiaľ ide o obsah podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje jeho podstatnú zhodnosť s tým, čo obvinený P. J. uvádzal v odvolaní.

Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok) neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Obvineným uvádzaný dôvod obsiahnutý v sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav. (Podľa názoru obvineného mal byť skutok správne právne kvalifikovaný ako lúpež podľa eventuálne ako trestný čin výtržníctva podľa .) Zisteným skutkovým stavom je však dovolací súd viazaný, ale len za predpokladu, že tzv. skutková veta uvedená vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku. V danom prípade skutková veta rozsudku obsahuje všetky zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa k , s poukazom na .

Nesúhlas obvineného s hodnotením dôkazov oboma nižšími súdmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa už uvedeného ; pretože dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem trestného práva hmotného. Hodnotenie dôkazov pritom upravujú normy trestného práva procesného.

Uvedené konštatovanie sa vzťahuje aj k namietanému nepoužitiu zásady „in dubio pro reo“. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že jej použitie prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. S touto otázkou sa oba súdy vysporiadali a svoje závery odôvodnili na str. 7 -9 rozsudku okresného súdu a na str. 5 - 6 rozsudku krajského súdu. V konečnom dôsledku pochybnosti, na ktoré poukázal obvinený, súdy objasnili po rozsiahlom dokazovaní (výsluchy obvinených, poškodeného, svedkov, rekognícia, konfrontácie oboch obvinených s poškodeným, kamerový záznam, ohliadka miesta činu, listinné dôkazy atď.).

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou ich voľného hodnotenia. Všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nevykonanie dôkazov

predpokladanom obvineným (v danom prípade nevykonanie konfrontácie medzi obvinenými), nie je možné považovať za dôvod dovolania. Najvyšší súd len pripomína, že takýto dôkaz nebol počas celého trestného konania žiadnou z procesných strán ani navrhnutý.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V prípade, že súd vyhodnotí vykonaný dôkaz inak než podľa predstáv niektorej zo strán, nezakladá to samo o sebe dovolací dôvod podľa .

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením , . Preto dovolanie obvineného P. J. na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.