Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/180/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

zastúpenej JUDr. D. B., advokátom, so sídlom v K., proti povinnému M. S., bývajúcemu

v M., o vymoženie 54,27 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 31. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 54,27 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú sumu

preukazovala rozhodcovským rozsudkom A. z 8. marca 2010 sp. zn. X.. Súdny exekútor

následne v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením z 26. júna 2012 č. k. -43 žiadosť

súdneho exekútora JUDr. M. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poukázal na to, že rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je v danej veci pripojený k návrhu

na vykonanie exekúcie, sa týka poistného v zmysle poistnej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi konania 21. októbra 2008, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky

(ďalej len „poistná zmluva“). Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že poistná zmluva je

spotrebiteľská zmluva. Uviedol, že rozhodcovská doložka ako to vyplýva zo všeobecných

poistných podmienok nebola dojednaná individuálne nakoľko povinný nemal žiadnu možnosť

2

od ustanovení XV. časti VPP individuálne odstúpiť, resp. ich prejavom svojej vôle

modifikovať. V nadväznosti na to pristúpil k posúdeniu, či tu nejde o neprijateľnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Súd konštatoval, že poistná zmluva bola uzatvorená

na vopred pripravenom tlačive, povinný nemal možnosť meniť obsah dokumentov, ktoré

tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, preto takúto rozhodcovskú

doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Predmetná rozhodcovská doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v pávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov je

rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul neprijateľnou

a absolútne neplatnou. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne

nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti považoval okresný súd za neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, a preto súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2

Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením z 31. januára 2013 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť ( ). Odvolací súd

konštatoval, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že poistná zmluva uzavretá medzi

účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej

strane a dodávateľom na strane druhej. Tento záver mu bol zrejmý z povahy zmluvných strán,

predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj z obsahu poistnej zmluvy. Odvolací

súd považoval za správny záver okresného súdu o oprávnenosti súdu skúmať ex offo platnosť

predmetnej rozhodcovskej doložky, a to vychádzajúc z popísaného skutkového stavu

a uviedol, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou podmienkou a ako taká

bola už od počiatku neplatnou. Záverom skonštatoval, že exekučný súd dospel k správnemu

záveru ak exekučný titul považoval za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto vlastnosti

za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, z čoho vyvodil záver o nutnosti

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie

z 25. apríla 2013. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodila z ustanovenia a jeho dôvodnosť z až c/

Poukázala na to, že okresný ani krajský súd jasne neuviedol, v čom bola rozhodcovská

doložka medzi oprávnenou a povinným chybná do takej miery, že by odôvodňovala zásah

do práva oprávnenej na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávnenej tým, že súd prvého

stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, hoci

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, došlo k porušeniu

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa jej v exekučnom konaní odoprelo právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti

oprávnenej konať pred súdom. Taktiež namietala, že i keď sa v exekučnom konaní

vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými

dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Nenariadením pojednávania

jej tak odňali možnosť pred súdom konať, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý

je základom pre rozhodnutie súdov. Uviedla, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa

sú nepreskúmateľné, čo spôsobuje ich arbitrárnosť. Zároveň uviedla, že konanie je postihnuté

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Zdôraznila, že súdy konkrétny skutkový stav ani nezistili. Zákon použitie rozhodcovskej

zmluvy v spotrebiteľských zmluvách totiž nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka

je teda automaticky (ex lege) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Záver o nekalom

charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych

skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné

postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa.

Poukázala na to, že súdy navyše vec nesprávne právne posúdili ( ).

Povinný k podanému dovolaniu uviedol, že bol zo strany obchodného zástupcu

oklamaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení a prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle až e/, nenamietala

a tieto nezistil ani dovolací súd.

Oprávnená v dovolaní namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť pred súdom

konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania

a bez jej účasti.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky

konania v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul

nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu upravenú v ustanoveniach § 120

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. Vzhľadom

na to sa toto oboznamovanie s obsahom listín, posudzovanie splnenia podmienok konania

a tiež predpokladov, za ktorých možno vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávnenej

a povinného. Táto námietka dovolateľky je vzhľadom na uvedené nedôvodná.

6

Dovolací súd ďalej k námietkam dovolateľky pre úplnosť uvádza, že pokiaľ

oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn.

).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,

ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Dovolací súd sa ďalej zaoberal námietkou dovolateľky, či rozhodnutia súdov nižších

stupňov sú dostatočne odôvodnené, preskúmateľné ( ). Po preskúmaní

veci však dospel k záveru, že táto námietka dovolateľky taktiež nie je dôvodná.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

že v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

(aj so zreteľom na obsah odvolania oprávnenej) a prečo sa ďalšími námietkami oprávnenej

nezaoberal. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva

aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ dovolateľka tvrdila existenciu vady v zmysle z dôvodu,

že jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred vyjadriť

k právnym dôvodom, ktoré súd prvého stupňa vo veci uplatnil ex offo a na ktorých založil

svoje rozhodnutie, ani táto jej námietka neobstojí. Oprávnená predsa mala možnosť predniesť

svoju argumentáciu a vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo aj využila. Dovolací súd poukazuje, že v danej

situácii oprávnená už cestou riadneho opravného prostriedku dosiahla sledovaný účel,

jej tvrdenie o odňatí možnosti pred súdom konať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu

porovnaj m. m. R 39/1993). Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania,

napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde

(Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko

z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko z 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. januára 2013).

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním,

ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu vykonaného dokazovania.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho

posúdenia veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

10

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová