Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6c0/394040.134735.pdf
PDF · 142.75 KB
No categories available
2Cdo/230/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 230/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. K., bývajúcej
v M., zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou vo S., proti odporcovi Exekútorský úrad JUDr. J.
F., súdny exekútor, P., o zaplatenie 1 404,07 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 10 C 95/2007, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 15. decembra 2011 sp. zn. 5 Co 11/2011, 5 Co 12/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 5. novembra 2010 č. k. 10 C 95/2007-129 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1 404,07 € s 8 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 8,86 € (267 Sk) od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 90,39 € (2 723 Sk)
od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 96,86 € (2 918 Sk) od 13.2.2005 do zaplatenia, so 6 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,63 € (3 634 Sk) od 13.3.2005 do zaplatenia, s 12,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,42 € (1 760 Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, s 8 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 346,15 € (10 428 Sk) od 1.12.2004 do zaplatenia, so 6 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 71,57 € (2 156 Sk) od 30.3.2005 do zaplatenia a s 8 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 610,97 € (18 406 Sk) od 1.4.2005 do zaplatenia a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením Okresného súdu Humenné z 12. novembra 2010 č. k. 10 C 95/2007-139
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 589,72 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu rozsudkom z 15. decembra 2011 sp. zn.
5 Co 11/2011, 5 Co 12/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľke 1 271,16 € s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,86 €
od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 90,39 € od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 96,86 €
od 13.2.2005 do zaplatenia a so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,63 €
od 13.3.2005 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 271,66 € od 16.3.2004
do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71,57 € od 30.3.2005 do zaplatenia
a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 610,97 € od 1.4.2005 do zaplatenia, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti zmenil rozsudok a návrh
zamietol. Potvrdil uznesenie č. k. 10 C 95/2007-137 zo dňa 12.11.2010. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 242,26 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet advokátky JUDr. A. L..
Proti tomuto rozsudku a uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca,
navrhol ich zrušiť v celosti a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že bol
nedostatočne zistený skutkový stav a ako odporcovi mu bolo odňaté aktívne právo brániť sa
okolnosťou, že v pôvodnom konaní nemohol použiť obranné prostriedky, ktoré mu bránili
v dikcii § 32 Exekučného poriadku, skutočnosťou, že minister spravodlivosti tejto požiadavke
vyhovel v čase, keď už tento fakt bol nepoužiteľný a to v kontexte všetkých troch káuz.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhla ho zamietnuť ako
nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie), je
nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. vyvodiť
nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/
až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd existenciu vád takejto
povahy však nezistil.
S prihliadnutím na obsah dovolania, ktoré odporca odôvodnil aj tým, že ako odporcovi
mu bolo odňaté aktívne právo brániť sa okolnosťou, že v pôvodnom konaní nemohol použiť
obranné prostriedky, ktoré mu bránili v dikcii § 32 Exekučného poriadku, dovolací súd sa
zameral na otázku, či postupom odvolacieho a prvostupňového súdu nebola odporcovi odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Dovolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že odňatie možnosti pred súdom konať ide
v prípade takého procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
zabezpečenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd takýto
nesprávny postup oboch stupňov súdov nezistil a preto vyššie uvedenú námietku dovolateľa
považoval za neopodstatnenú.
Dovolateľ namietal aj existenciu tzv. inej procesnej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd udáva, že procesná vada tejto povahy je síce
relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá.
Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vybrané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania (viď takisto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 99/2011,
2 Cdo 241/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011).
V tomto smere je preto námietka dovolateľa nedôvodná.
Dovolateľom namietané, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.b/, c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,
samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto
ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 a § 239 O.s.p.
a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová