Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-11-2011.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky Ing. B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, V., zast. JUDr. Annou Lažovou, advokátkou, Sov. hrdinov 200/533, Svidník proti odporcovi Exekútorský úrad JUDr. Ján Ferko súdny exekútor, Partizánska 1057/21, Snina o zaplatenie 1.404,07 eur s prísl. , o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 10C 95/2007 - 129 zo dňa 5. novembra 2010 a proti uzneseniu č.k 10C 95/2007 - 139 zo dňa 12. novembra 2010 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 1.271,16 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,86 eur od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 90,39 eur od 13.01.2005 do zaplatenia, zo sumy 96,86 eur od 13.02.2005 do zaplatenia a s 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,63 eur od 13.03.2005 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 271,66 eur od 16.03.2004 do zaplatenia, s 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71,57 eur od 30.03.2005 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 610,97 eur od 01.04.2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok a návrh zamieta.
P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 10C/95/2007-137 zo dňa 12.11.2010.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 242,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Anny Lažovej, advokátky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1404,07 eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,86 eur (267.-Sk) od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 90,39 eur (2723.-Sk) od 13.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 96,86 eur ( 2918.-Sk) od 13.2.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,63 eur (3634.-Sk) od 13.3.2005 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,42 eur ( 1760.-Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 346,15 eur (10 428.-Sk od 1.12.2004 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo suma 71,57 eur ( 2 156.-Sk) od 30.3.2005 do zaplatenia a s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 610,97 eur (18 406.-Sk) od 1.4.2005 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 31.10.2003 k uzavretiu pracovnej zmluvy s nástupom do práce od 1.11.2003 ako administratívna pracovníčka s miestom výkonu práce Prešov. Podľa pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzdy vo výške 15 000.-Sk v hrubom. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 9542.-Sk titulom nevyplatenej mzdy a to za mesiac december 2004 vo výške 267.-Sk, za mesiac január 2005 vo výške 2 723.-Sk, za mesiac február vo výške 2 918.-Sk a za mesiac marec vo výške 3 634.-Sk. Zároveň sa domáhala zaplatenia stravného za obdobie od roku 2003 do roku 2006 v celkovej výške 14 344.-Sk a náhrady za dovolenku za rok 2004 a 2005 v celkovej výške 18 406.-Sk.
V časti náhrady mzdy navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že zo strany odporcu jej bola krátená mzda bez toho, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá nejaká dohoda o zmene časti pracovnej zmluvy ohľadom výšky mzdy.
Zo strany odporcu bol predložený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým sa mení hrubá mzda z 15.000,- Sk na 10.000,- Sk mesačne za december 2004 a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, ktorým sa mení hrubá mzda vo výške 10.000,- Sk na 6.500,- Sk od 1.1.2005. Obe tieto písomnosti podľa poznámky na týchto písomnostiach navrhovateľ odmietol prevziať. Odporca viackrát uviedol, že ako zamestnávateľ mal právo krátiť mzdu zamestnancom za nekvalitnú prácu, pričom vo svojom vyjadrení uviedol aj to, že na nízke výkony Exekútorského úradu v Prešove viackrát poukazoval na pracovných poradách. Aj zamestnanci tohto exekútorského úradu boli na zlé pracovné výkony osobne viackrát upozorňovaní.
Dohoda o mzdových podmienkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom patrí od 01.04.2002 medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Podľa § 43 je zamestnávateľ v pracovnej zmluve povinný dohodnúť so zamestnancom mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Vychádzajúc z ustanovení § 43 Zákonníka práce na mzdových podmienkach sa musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. Krátenie mzdy nie je zníženie mzdy alebo zmena ustanovení pracovnej zmluvy v časti mzdových podmienok, nie je jednostranným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa, ale vždy musí dôjsť medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom zníženia alebo zvýšenia mzdy k dohode. Výnimku z týchto ustanovení tvoria ustanovenia § 126, ktoré upravujú mzdu pri chybnej práci. Z týchto ustanovení vyplýva jedna podmienka a to, že zamestnanec musí zavinene svojou chybnou prácou vyrobiť nepodarok (poskytnúť nekvalitnú službu). Aj keď sa odporca bráni tým, že kvalita práce na exekútorskom úrade v Prešove nebola dostačujúca, že boli nízke výkony, na čo boli zamestnanci tejto pobočky viackrát upozorňovaní na poradách, alebo aj osobnou prítomnosťou odporcu, nijakým spôsobom nepreukázal, že nízke výkony boli spôsobené zavinením navrhovateľky. Táto pracovala na úrade ako administratívna pracovníčka, na samotné výkony nechodila a podľa názoru mohla len minimálne ovplyvniť výšku sumy, ktorú mesačne získal exekútorský úrad vymáhaním pohľadávok. Odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že by jej práca administratívnej pracovníčky bola nekvalitná a nejakým spôsobom negatívne vplývala na výkony ostatných pracovníkov exekútorského úradu. Ustanovenia § 126 Zákonníka práce nie je možné na tento prípad aplikovať, pretože zo strany odporcu nebolo preukázané, že k chybnému poskytnutiu služby zo strany navrhovateľky došlo jej zavinením. Tak isto dodatok č. 1 a 2 bez toho, aby bol podpísaný navrhovateľkou nie je možné považovať za zmenu pracovnej zmluvy v časti mzdy. Z toho dôvodu má súd zato, že navrhovateľke patrí mzda aká bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2003 t.j. vo výške 15.000,- Sk v hrubom.
Z predložených dokladov je nepochybné, že za mesiac december 2004 bola vyplatená navrhovateľke suma 7 743.-Sk a mala jej byť vyplatená sumy 11 590.-Sk v čistom, pričom rozdiel je vo výške 267.- Sk, za mesiac január 2005 jej bola vyplatená suma 6 703.-Sk, mala jej byť vyplatená suma vo výške 9 426.-Sk, rozdiel je vo výške 2 723.-Sk, za mesiac február 2005 jej bola vyplatená mzda vo výške 7 578.- Sk, mala jej byť vyplatená vo výške 8 863.-Sk, rozdiel je vo výške 2 918.-Sk, za mesiac marec 2005 jej bola vyplatená suma 6 088.-Sk, mala jej byť vyplatená suma 9 722.-Sk, rozdiel je vo výške 3 634.- Sk. Na základe vyššie uvedené je odporca povinný uhradiť navrhovateľke doplatok na mzde vo výške 316,74 eur ( 9 542.-Sk).
Navrhovateľka si uplatnila stravné v celkovej výške 476,13 eur (14 344.-Sk). Táto suma pozostáva zo sumy 1 760.-Sk za 40 dní v roku 2003 od 1.11. do 31.12.2003, pričom hodnota stravného lístka je vo výške 44.-Sk, zo sumy 10 428.-Sk za 237 dní v roku 2004, pričom hodnota stravného lístka je vo výške 44.-Sk, a zo sumy 2 156.-Sk za 49 dní v roku 2005 od 1.1. do 30.3.2005, pričom hodnota stravného lístka je vo výške 48,95.-Sk. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za stravné lístky v zmysle ustanovení § 152 ods. 3 Zákonníka práce, pričom vychádzal z opatrenia č. 467/2003 Z.z. účinného od 27.11.2003, kde je suma stravného za časové pásmo 5-12 hodín 80.-Sk ( 55% zo sumy 80.-Sk predstavuje sumu 44.-Sk) a za rok 2003, 2004 a 2005 priznal navrhovateľke stravné za jeden deň vo výške 44.-Sk ( v návrhu je hodnota jedného stravného lístka za rok 2005 uvedená vo výške 48,95.-Sk, patrí jej hodnota 44.-Sk za jeden lístok, ale výsledný výpočet je správny - 49 x 44 = 2 156.-Sk). Odporca nevyplatenie stravného odôvodňoval tým, že takto sa s navrhovateľkou dohodli, pričom navrhovateľka akúkoľvek dohodu ohľadom stravného poprela. Skutočnosť, že by sa účastníci konania dohodli na neposkytnutí stravného, nebola v konaní preukázaná, odporca výšku náhrady stravného nenamietal, preto ho súd zaviazal uhradiť navrhovateľovi stravné v celkovej výške 476,13 eur.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu za dovolenku v počte 27 dní tak, ako to vyplýva z výplatného lístka za marec 2005. Náhradu za dovolenku vyčíslila navrhovateľka vo výške 18 406.-Sk (610,97 eur). Je treba podotknúť, že počas celého konania zo strany odporcu nebola vznesená žiadna námietka voči výpočtu nevyplatenej mzdy, počtu dní dovolenky, čí výške za stravný lístok.
Preto súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 1.404,07 Eur ( 42.299,- Sk ).
Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je výplatný termín mzdy od 8. do 12. dňa v príslušnom mesiaci. Vzhľadom na to, že navrhovateľke nebola vyplatená celá mzda riadne a včas v termíne do 12. dňa v mesiaci, súd jej priznal úrok z omeškania od 13. dňa splatnosti jednotlivých výplat tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozsudku.
Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ustanovením § 42 ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1. júla 2003 a ďalšími ustanoveniami tohto zákona a to § 43 ods. 1 písm. b/, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, § 100, § 103 ods. 1, § 116 a § 152. Čo do úroku z omeškania ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Uviedol, že výška nepreplatenej dovolenky v počte 27 dní je nepresná voči objektívnemu stavu, ktorá bola dokladovaná a písomne preukázaná aj v spojení so svedeckou výpoveďou ekonómky. Je spochybniteľné rozhodnutie súdu v tvrdení, že zmena výšky mesačnej mzdy nebola vykonaná so súhlasom navrhovateľky, pretože k tejto výhrade došlo až po rozviazaní pracovného pomeru, teda a priori do času ukončenia pracovného vzťahu, resp. od krátenia mesačnej mzdy navrhovateľky túto skutočnosť nenamietala a teda konkludentne s daným stavom súhlasila, aj keď poštové zásielky neprevzala. Prvostupňový súd sa nezaoberal námietkou premlčania tak voči mzde, ako aj stravnému v nadväznosti na čerpanie dovolenky. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie odporcu o spochybňovaní toho, že zmena výšky mesačnej mzdy nebola vykonaná so súhlasom navrhovateľky sa nezakladá na pravde. Navrhovateľka niekoľkokrát upozorňovala odporcu, že jeho postup krátenia mzdy nie je v súlade so zákonom. Vyjadrila názor, že nie je zákonom stanovená lehota na uplatnenie nárokov z pracovného pomeru súdnou cestou. Poukázala na ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce, že zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie. Argumentácia odporcu, že pri prevzatí exekútorského úradu sa s navrhovateľkou dohodol na tom, že mu stravné nebude vyplácať je irelevantná. Zákonník práce nedáva možnosť zamestnávateľovi obmedziť alebo odobrať právo zamestnancovi na stravné a zamestnanec sa nemôže vopred vzdať
svojho práva, ktoré mu zo zákona patrí. Odporca počas celého konania na Okresnom súdu ani raz námietku premlčania nevzniesol.
Uznesením č. k. 10C 95/2007 - 139 zo dňa 12. novembra 2010 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 589,72 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola navrhovateľka v celom rozsahu úspešná a uplatnila si voči odporcovi trovy konania vo výške 99,95 titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 489,77 eur. Trovy právneho zastúpenia , pri hodnote jedného úkony 63,60 eur, pozostávajú za nasledujúcich úkonov právnej pomoci: príprava a prevzatie zastúpenia 63,60 eur, písomne podanie návrhu na súd 63,60 eur, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2008 (1/4)15,90 eur, účasť na pojednávaní dňa 4.10.2008 63,60 eur, 4x režijný paušál po 6,30 eur 25,20 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.2.2009 63,60 eur, účasť na pojednávaní dňa 5.5.2009 63,60 eur, časť na pojednávaní dňa 6.10.2009 (1/4 )15,90 eur, 3x režijný paušál po 6,95 eur - 20,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 22.6.2010( 1/4)15,90 eur, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2010 63,60 eur, 2x režijný paušál po 7,21 eur.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 14 a § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znením s tým, že zaviazal odporcu na úhradu trov konania v celej výške 589,72 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie odporca z dôvodov, že vo veci samej bolo podané odvolanie. Žiadal o zrušenie uznesenia až do právoplatnosti merity.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 1.404,07 Eur. Rozsudkom súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Keďže v danom prípade bola navrhovateľka úspešná v celom rozsahu, uplatnila si voči odporcovi trovy konania vo výške 99,95 Eur titulom zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 489,77 Eur, ktoré sú aj rozpísané v uznesení. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie súdu o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa ustanovenia § 214 O.s.p., doplnil dokazovanie oboznámením plánovacieho kalendára za rok 2004 s tým, že v januári bolo 20 pracovných dní, vo februári 20 a v marci 23, pričom do 16.3. bolo v marci 2004 jedenásť pracovných dní a zistil, že odvolanie odporcu je iba čiastočne dôvodné.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1. júla 2003 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú okrem iného mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust.§ 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa ust. § 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku.
Podľa ust. § 103 ods. 1 základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Podľa ods. 2 toho istého §-u dovolenka vo výmere najmenej 5 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18-om roku veku.
Podľa ust. § 116 zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať patrí zamestnancovi náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa ust. § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo 31.10.2003 k uzavretiu pracovnej zmluvy s nástupom do práce od 1.11.2003 ako administratívna pracovníčka s miestom výkonu práce Prešov. Podľa pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzdy vo výške 15 000.-Sk v hrubom. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 9542.-Sk titulom nevyplatenej mzdy a to za mesiac december 2004 vo výške 267.-Sk, za mesiac január 2005 vo výške 2 723.-Sk, za mesiac február vo výške 2 918.-Sk a za mesiac marec vo výške 3 634.-Sk. Zároveň sa domáhala zaplatenia stravného za obdobie od roku 2003 do roku 2006 v celkovej výške 14 344.-Sk a náhrady za dovolenku za rok 2004 a 2005 v celkovej výške 18 406.-Sk.
Zo strany odporcu bol predložený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým sa mení hrubá mzda z 15.000,- Sk na 10.000,- Sk mesačne za december 2004 a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, ktorým sa mení hrubá mzda vo výške 10.000,- Sk na 6.500,- Sk od 1.1.2005. Obe tieto písomnosti podľa poznámky na týchto písomnostiach navrhovateľka odmietla prevziať.
Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že dohoda o mzdových podmienkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom patrí od 1.4.2002 medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Na mzdových podmienkach sa musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. Krátenie mzdy nie je znížením mzdy alebo zmenou ustanovení pracovnej zmluvy v časti mzdových podmienok. Nie je ani jednostranným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa. V každom prípade je nutné uzatvoriť dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom zníženia alebo zvýšenia mzdy. Výnimku z týchto ustanovení tvorí skutočne iba ustanovenie § 126 Zákonníka práce, ktoré upravuje mzdu pri chybnej práci. I odvolací súd má za to, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nízke výkony tak ako tvrdí na pobočke v Prešove boli spôsobené zavinením navrhovateľky. Táto pracovala na úrade ako administratívna pracovníčka, na samotné výkony nechodila a i podľa názoru odvolacieho súdu mohla len minimálne ovplyvniť výšku sumy, ktorú mesačne získal exekútorský úrad vymáhaním pohľadávok. Odporca skutočne nepreukázal, že by práca navrhovateľky bola nekvalitná a negatívne vplývala na výkony ostatných pracovníkov exekútorského úradu. Teda v danom prípade skutočne nie je možné aplikovať ustanovenie § 126 Zákonníka práce.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na súde treba tvrdiť a na svoje tvrdenie doložiť dôkazy. Pokiaľ odporca dôkazy nepredložil, aplikácia ustanovenia § 126 Zákonníka práce neprichádza do úvahy. I odvolací súd poukazuje na to, že dodatok č. 1 a 2 bez toho aby bol podpísaný navrhovateľkou nie
je možné považovať za zmenu pracovnej zmluvy v časti mzdy. Navrhovateľke patrí mzda aká bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2003, t.j. vo výške 15.000,- Sk v hrubom.
Súd prvého stupňa správne zistil, že za mesiac december 2004 bola vyplatená navrhovateľke suma 7 743.-Sk a mala jej byť vyplatená sumy 11 590.-Sk v čistom, pričom rozdiel je vo výške 267.-Sk, za mesiac január 2005 jej bola vyplatená suma 6 703.-Sk, mala jej byť vyplatená suma vo výške 9 426.- Sk, rozdiel je vo výške 2 723.-Sk, za mesiac február 2005 jej bola vyplatená mzda vo výške 7 578.- Sk, mala jej byť vyplatená vo výške 8 863.-Sk, rozdiel je vo výške 2 918.-Sk, za mesiac marec 2005 jej bola vyplatená suma 6 088.-Sk, mala jej byť vyplatená suma 9 722.-Sk, rozdiel je vo výške 3 634.-Sk. Celkový doplatok na mzde tak predstavuje 9.542,- Sk, teda 316,74 Eur.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Táto premlčacia doba platí aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov.
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. V prípadoch, keď splnenie dlhu je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok plynutia premlčacej doby.
Odporca vzniesol vo veci námietku premlčania. Navrhovateľka žiadala doplatok mzdy za mesiac december 2004, január, február, marec 2005. Návrh bol podaný dňa 16.3.2007, pričom mzda za mesiac december 2004 bola splatná až v mesiaci január 2005. Teda nárok na náhradu mzdy nie je premlčaný.
Navrhovateľka si uplatnila stravné v celkovej výške 14.344,- Sk, teda 473,13 Eur. Ide o sumu 1.760,- Sk za 40 dní v roku 2003 od 1.11 - 31.12.2003. Návrh ako bolo uvedené vyššie bol podaný dňa 16.3.2007, teda nárok za rok 2003 je premlčaný. Navrhovateľka si uplatnila aj hodnotu stravného lístka vo výške 44,- Sk za 237 dní v roku 2004. V januári to bolo 20 dní, vo februári 20 dní a v marci do 16. marca 2004 spolu 51 dní. Nárok za tento čas je tiež premlčaný. Navrhovateľka si uplatnila stravné až návrhom zo dňa 17.3.2007. Súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľke za stravné od 16.3.2004 hodnotu stravného lístka po 44,- Sk za deň, i sumu 2.156,- Sk za 49 dní v roku 2005 od 1.1. - 30.3.2005, pričom hodnota stravného lístka bola 48,95 Sk. V tejto časti nárok premlčaný nebol. Správne súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce a vychádzal z opatrenia č. 467/2003 Z.z. účinného do 27.11.2003.
Keď sa premlčal základ nároku, premlčal sa aj úrok z omeškania.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu za dovolenku v počte 27 dní tak, ako to vyplynulo z výplatného lístka za marec 2005. Náhradu za dovolenku vyčíslila navrhovateľka vo výške 18.406,- Sk, teda 610,97 Eur. V priebehu konania odporca námietky voči výpočtu nevyplatenej mzdy, počtu dní dovolenky alebo výške stravného lístka nenamietal.
Namietal však v priebehu odvolacieho konania premlčanie i výpočet náhrady za dovolenku.
Možno prisvedčiť odporcovi, že navrhovateľka žiadala náhradu za dovolenku za 27 dní. Uvedené skutočne vyplýva z výplatného lístka za marec 2005, ale aj za január a február 2005. Ide o starú dovolenku 11 dní a nárok 20 dní s tým, že zostáva 27 dní. Pokiaľ odporca namieta, že dovolenka nie
je vypočítaná správne, odvolací súd poukazuje, že ako zamestnávateľ vyhotovoval výplatné lístky, na ktorých evidoval zostatok dovolenky a z uvedených dôkazov vychádzal súd prvého stupňa, i odvolací súd. Náhradu za dovolenku vyčíslila navrhovateľka na 18.406,- Sk, teda 610,97 Eur. Pri prepočte vychádzala z 27 dní x 85,22 Sk za deň. Výpočet súdu prvého stupňa je správny. Výšku výpočtu nenamietal ani odporca. To, že by mala navrhovateľka vyšší nárok na dovolenku teda 11 a 20 dní, teda spolu 31 ako by to logicky malo vyplývať z výplatného lístka, nemôže ísť na ujmu navrhovateľky, ktorá si uplatnila menej dní tak, ako ich vypočítal odporca. Nemožno ich však ani pripočítať k dobru odporcovi.
Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecné správne závery súdu prvého stupňa , čo do nepremlčanej časti nároku.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 1.271,16 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,86 Eur od 13.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 90,39 Eur od 13.1.2005 do zaplatenia , zo sumy 96,86 eur ( 2918.-Sk) od 13.2.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,63 eur (3634.-Sk) od 13.3.2005 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,42 eur ( 1760.-Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 346,15 eur (10 428.-Sk od 1.12.2004 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo suma 71,57 eur ( 2 156.-Sk) od 30.3.2005 do zaplatenia a s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 610,97 eur (18 406.-Sk) od 1.4.2005 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 219 O.s.p.
V prevyšujúcej časti tak ako bolo konštatované vyššie bol nárok premlčaný. Preto odvolací súd rozsudok súdu v tejto časti rozsudok zmenil a návrh zamietol podľa ustanovenia § 220 O.s.p.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd prvého stupňa správne vyčíslil výšku trov konania, ktoré vynaložila navrhovateľka v konaní s tým, že námietku premlčania vzniesol odporca až v odvolacom konaní. Napriek tomu navrhovateľka mala neúspech vo veci v nepatrnej časti, preto odvolací súd použil ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a na základe vyššie uvedeného uznesenie č.k. 10C 95/2007 - 137 zo dňa 12.11.2010 ako vecne správne potvrdil.
Trovy odvolacieho konania riadne vyčíslila a uplatnila si navrhovateľka do troch dní od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, kde bola prítomná so svojou právnou zástupkyňou.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľka mala neúspech v nepatrnej časti, preto jej odvolací priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si včas uplatnila s tým, že vychádzala z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.268,19 Eur, čo je nižšia suma ako bola priznaná odvolacím súdom vo výške 1.271,16 Eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky si vyčíslila jeden úkon právnej služby vo výške 50,57 Eur podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 7,41 Eur. Účtovala 2x vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.12.2010 a 3.1.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a 2x režijný paušál 7,41 Eur. Zároveň si právna zástupkyňa navrhovateľky vyúčtovala náhradu za stratu času a to štyri polhodiny po 12,35 Eur, teda 49,4 Eur, náhradu cestovného Svidník - Prešov a späť, to za pojednávanie dňa 15.12.2011 35,35 Eur a to za použitie motorového vozidla, priemerná spotreba 8 l /100 km, cena nafty 1l 1,395 Eur, t.j. 120 km, čiže základná náhrada za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur za 1 km, 120 km x 0,183 je 21,96 +13,39 Eur. Spolu tak navrhovateľka vypočítala trovy právnej služby vo výške 151,31 Eur. Vyúčtovala si aj trovy konania za súdny poplatok vo výške 90,95 Eur. Súdny poplatok však navrhovateľka v odvolacom
konaní neplatila, lebo odvolanie nepodala a náhrada za tento jej bola priznaná v trovách prvostupňového konania ( 99,95 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 489,77 Eur ).
Navrhovateľke patrí za odvolacie konanie náhrada právnej služby za tri úkony. A to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.12.2010 plný úkon, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3.1.2011, ide iba o odvolanie čo do trov konania, teda úkon polovičný a plný úkon čo do účasti na odvolacom pojednávaní dňa 15.12.2011. Tu jej patrí aj náhrada za stratu času a náhrada cestovného. Zároveň navrhovateľke patrí 3x režijný paušál.
Predmetom odvolacieho konania bola stále suma 1.404,07 Eur, priznaných bolo 1.271,16 Eur všetko s príslušenstvom ( pretože aj v časti príslušenstva bol návrh zamietnutý ), pričom odvolací súd vychádzal z toho, že navrhovateľka bola neúspešná v nepatrnej časti tak, ako uviedol vyššie. Teda navrhovateľke patrí za dva úkony po 63,60 Eur, jeden polovičný úkon 31,80 Eur, spolu teda 159 Eur + 3x režijný paušál 7,41 Eur, teda spolu 22,23 Eur. Zároveň jej patrí náhrada za stratu času i náhrada cestovného. Spolu má teda navrhovateľka právo na 265,98 Eur. Táto si však uplatnila iba sumu 242,26 Eur.
Preto odvolací súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 242,26 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Anny Lažovej, advokátky. Keďže ide o návrhové konanie, nemohol odvolací súd priznať navrhovateľke vyššie trovy odvolacieho konania, ako si v konaní uplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.