Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/212/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej V., so sídlom v B., proti povinnému E. S., bytom B., o vymoženie

981,94 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri R., so sídlom v B., IČO: X. z 15. júna 2012, sp. zn. B..

Okresný súd Nitra uznesením z 22. novembra 2012, č. k. -13 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Právne rozhodnutie

odôvodnil podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1 až 3,

, o rozhodcovskom konaní,

o spotrebiteľských úveroch, , , , a , , .

Vecne mal za to, že účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili zmluvu o úvere, pričom sa jedná

o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa musí aplikovať spotrebiteľské právo. Súd zobral do úvahy,

že zmluva, ako aj obchodné podmienky sú napísané maličkými písmenkami s nahusteným

textom, bez odsekov, čo znemožňuje ich riadne prečítanie, ktorým spôsobom porušuje

dodávateľ informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Poukázal

na rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, pričom táto

nedáva stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Rozhodcovskú doložku si

2

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na ich splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju odmietnuť.

Na základe tejto skutočnosti, exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neplatnú,

ktorá sa prieči dobrým mravom. Je povinnosťou exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej

povinnosti na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. V spotrebiteľskom

práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej

spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality – primeranosti

a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Na základe tohto posúdenia s prihliadnutím

na zistený skutkový stav vo veci, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. apríla 2013,

sp. zn. , uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

( ). Zhodne so súdom prvého stupňa, určil vzniknutý vzťah medzi

účastníkmi zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere ako spotrebiteľský vzťah.

Vyslovil názor, že súd v exekučnom konaní aj bez návrhu je oprávnený skúmať nekalú

povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu.

Tiež preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti

verejného poriadku. Stotožnil sa s názorom exekučného súdu, že dojednanie rozhodcovskej

doložky, nemohol povinný ovplyvniť nijakým spôsobom. Zdôraznil mimoriadnu dôležitosť

rozhodcovskej doložky, pretože v prípade spornosti nároku, dochádza automaticky

k podávaniu návrhov zo strany dodávateľa na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka

vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, v dôsledku ktorej skutočnosti odníma

spotrebiteľovi právo domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Odvolací súd

posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa

, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jej prípustnosť vyvodila

z , , , (t. j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov;

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie;

nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkom konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/

3

až c/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci) a v zmysle Vzhľadom na to, že pôvodným

veriteľom, v čase uzatvárania zmluvy, bola P., v zmysle

o bankách, bola povinná ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa V zmysle

rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov, ak to zmluvné

strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Prekážku „rei iudicatae“ dovolateľka vysvetľuje

tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným rozhodcovským súdom.

Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať správnosť

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a na jeho preskúmanie súdom nebol podaný

osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Poukázala

na to, že ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať

už do ukončeného konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd

vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv.

exekučný súd. Dovolateľka ďalej tvrdila, že odvolací súd porušil zákaz retroaktivity

vychádzajúci z aplikáciou ustanovenia a

nasl. . Poznamenala, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je

oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru oprávnenej nemohla sa vo veci

vyjadriť k vykonávaným dôkazom zo strany exekučného súdu a k nanovo vytvorenému

skutkovému stavu. Za postup súdov, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,

ktorým došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považovala

to, že jej bolo upreté právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky

o existencii neprijateľnej podmienky dojednanej v úverovej zmluve, záveru o absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej doložky, výkladu ustanovenia ,

ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, či povinností podľa

ustanovení zákona o bankách) prvostupňovým a odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci, význam rozhodcovského konania, ktoré

porovnávala s občianskym súdnym konaním. Poukázala na význam ochrany práv spotrebiteľa

4

vo svetle implementovanej Smernice rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej

republiky a jej skutočný význam v doktrinálnej judikatúre ESD s prihliadnutím na závery

prijaté v konkrétne uvádzaných prípadoch. Porušením právnej istoty a legitímnych

očakávaní vzhliadla v rozhodovacej činnosti exekučných súdov v skutkovo a právne

obdobných veciach (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 26. júna 2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. novembra 2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ),

v ktorých poverenie vydávajú a zamietajú. Namietala, že postupom exekučného súdu bol

porušený princíp rovnosti účastníkov konania, pretože povinnú nezákonne zvýhodnil, len na

základe jej postavenia. Poukazovala hlavne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky .

Povinný a súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, a preto

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej

právnej úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska (, a ). Dovolanie je prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/

).

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia a

nie je prípustné.

Dovolateľka prípustnosť dovolania oprela aj o Aplikácia tohto

ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ak dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu uvedenému v tomto ustanovení. Dovolanie oprávnenej smeruje

proti uzneseniu, a preto neprichádza do úvahy použitie predmetného zákonného ustanovenia

v danom prípade.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

6

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka predovšetkým tvrdí, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí

do ich právomoci ( ), táto je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej

nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov v exekučných veciach priamo vyplýva zo zákona

(napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Dovolateľkou namietané vady uvedené v ustanovení a

mali spočívať v opätovnom skúmaní „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

v opätovnom prejednaní veci, hoci nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

i keď podľa zákona to bolo potrebné. Napokon vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom v zmysle , videla v odmietnutí práva na uspokojenie

priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené

a v nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.

K druhému dovolateľkou namietanému dôvodu treba uviesť, že prekážka rozsúdenej

veci (/rei iudicatae/ ) patrí k procesným podmienkam konania

a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania

je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými

istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní

( ). Z obsahu spisu, rovnako ani z obsahu dovolania nevyplýva, že konaniu

v tejto veci – t. j. medzi oprávnenou B., a povinným E. S., týkajúcou sa vymoženia 981,94 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok z 15. júna 2012, sp. zn. B., vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R. nepredchádzalo žiadne iné exekučné konanie

s tým istým predmetom konania a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekážku

rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný

v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo

forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského

konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu

sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa

možno domáhať vykonaním exekúcie. Oprávnená preto neopodstatnene namieta, že súdy

nižších stupňov zaťažili konanie vadou uvedenou v

Pokiaľ ide o vadu podľa , ktorej sa súdy mali dopustiť tým,

že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, treba uviesť, že ani o takúto vadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237

písm. e/ zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných

podmienok konania – návrhu na začatie konania; ak konanie prebieha napriek nedostatku

návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, totiž v predmetnej veci, začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších

stupňov.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).

Obsah spisu potvrdzuje podanie návrhu oprávnenou (č. l. 2 spisu). Z tohto dôvodu

oprávnenou uvádzaná námietka podľa , nemá žiadne opodstatnenie.

Pokiaľ ide o odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle treba

zdôrazniť, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) jeho procesné oprávnenia, ktoré

mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov. Za porušenie práva v zmysle (v zmysle ustálenej judikatúry)

sa považuje aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie

exekúcie, čím sa oprávnenej v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a sp. zn. ). Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci

nejde o túto vadu konania. Dospel pritom k záveru, že konanie súdov takouto vadou

nie je postihnuté.

Pre zodpovedné ustálenie vyššie uvedeného názoru bolo treba zodpovedať základnú

otázku spočívajúcu v tom, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť

platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona

č. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul

sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní

od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

9

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako

aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – jednak určitosti,

zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia

uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,

či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto

skutočnosť napokon nepopiera ani dovolateľka). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom,

že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné,

nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon

rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.

Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej

zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem

iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť,

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,

ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť

právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna

neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok

skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi

zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov

pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

10

Nemožno preto prisvedčiť dovolateľke v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného

predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska

jej platnosti. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdila vo svojom dovolaní

dovolateľka. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doložkou

(jej prijateľnosti a teda platnosti) treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd

k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie

o skutkovom a právnom stave (z rozhodcovského rozsudku z 15. júna 2012

sp. zn. B., vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R. je okrem

iného zrejmé, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na ustanovení bodu 11.2

Všeobecných obchodných podmienok, na zmluve o úvere, na Obchodných podmienkach

pre úver a na základe Všeobecných obchodných podmienok), v zmysle ktorého sa zmluvné

strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere a OP pre úver budú riešené

dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody povinný prijal návrh banky na riešenie

vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a OP,

vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R. Zmluvné dojednanie, na ktoré

v uvedenej časti poukázal rozhodcovský rozsudok, treba považovať za rozhodcovskú doložku

( ). Keďže sa účastníci dohodli, že všetky spory budú

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, postupovali súdy nižších stupňov správne, pokiaľ

k skúmaniu, či predmetné ustanovenie nepredstavuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú

v spotrebiteľskej zmluve.

Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal v súlade so Smernicou len

z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3

ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom)

11

výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej

doložky urobil, majú povahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených

podkladov. Záver exekučného súdu o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná

a preto je neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom

rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver

umožňovali. Vo všeobecných obchodných podmienkach síce bol upravený odlišný

mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/

, keďže umožňoval, aby sa dlžník (povinný) obrátil i na štátny súd.

Avšak v prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ (oprávnená) na rozhodcovskom súde,

bola povinná sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie takisto nemožno

považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch, v ktorých by bola

voči povinnému uplatnená žaloba, musí sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti

požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru,

resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje

prístup povinnej ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Hlavnými dôvodmi

neplatnosti rozhodcovskej doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola ako súčasť

formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s ostatným štandardnými

ustanoveniami zmluvy.

V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

podáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok uvedených

v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve

bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených,

najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako tomu bolo v danom prípade.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň

komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť

interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1

písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom

konaní za ustanovenie neprimerané, ktoré v danom prípade je potrebné chápať tak, podnikateľ

nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie (spotrebiteľovi predkladá formulárové zmluvné

podmienky, prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ

spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní sú vylúčené opravné prostriedky).

12

Keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávnenou, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov nižších stupňov nemal preto za následok odňatie možnosti

oprávnenej pred súdom konať v zmysle ustanovenia

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu, lebo tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211

ods. 3 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou

predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd

sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti

dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo

sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené

žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď oprávnenú

neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia

v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

či požiadaviek oprávnenej.

13

Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Námietka oprávnenej o porušení retroaktivity vychádzajúcej z

Slovenskej republiky aplikáciou a nasl. v znení pred účinnosťou

tohto znenia neobstojí. Uzatvorená zmluva o úvere zo 7. februára 2008, to znamená

za účinnosti znenia a nasl. (účinného od 1. januára 2008), ktorý

definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom.

Neobstojí námietka oprávnenej, že boli porušené jej právne istoty a legitímne

očakávania s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a na jednotlivé

uznesenia odvolacích súdov v Bratislave a v Banskej Bystrici. Je potrebné konštatovať, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky zobral na vedomie jednotlivé rozhodnutia a poznamenáva,

že sú to zrušujúce rozhodnutia, v ktorých bol vyslovený právny názor senátu krajského súdu

v individuálnej veci. Právne otázky uvedené v jednotlivých rozhodnutiach sú v súčasnej dobe

široko judikované v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Takisto neobstojí námietka oprávnenej, že postupom exekučného súdu bol porušený

princíp rovnosti účastníkov konania, pretože povinnú nezákonne zvýhodnil, len na základe jej

postavenia. Svojím postupom exekučný súd naplnil príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci, ktorý má prednosť pred princípom „vigilantibus iura

scripta sunt“ (práva patri bdelým). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. .

Dovolateľkou namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. že ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. b/, c/ ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, ale prípustnosť dovolania (samé

osebe) nezakladajú (vrátane namietaného rozporu so zákonom o bankách). Dovolanie

14

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová