Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/284/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému:

F. Z., bytom v B., o vymoženie 296,62 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16.4.2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

16.4.2014, sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) poveril súdneho exekútora,

aby vykonal exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku z 3.4.2008, sp. zn. SR 02615/08

vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej

len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 6.7.2012, č. k. -37 okresný súd exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere,

2

ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu ( a nasl. ) a v nej

obsiahnutú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). So spotrebiteľom nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, bola obsiahnutá

v dodávateľom pripravenej formulárovej zmluve. Zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky mohol

spotrebiteľ len ako celok odmietnuť alebo prijať. Táto zmluva svojimi dôsledkami odopiera

spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Dojednanie o rozhodcovskej

doložke, ktoré je obsiahnuté v zmluve, zakladá v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností

zmluvných strán. Rozhodcovskú doložku preto súd posúdil ako neprijateľnú (neplatnú). Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý preto nie je ani vykonateľný exekučný titul. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a ju zastavil. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie a oprávnenú zaviazal

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Uvedené uznesenie okresného súdu napadla oprávnená odvolaním a zároveň žiadala prerušiť

konanie podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací uznesením

z 16.4.2014, sp. zn. návrh na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie

potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade nie je daná potreba výkladu

práva EÚ. Aj podľa zhodného názoru odvolacieho súdu prestavuje rozhodcovská doložka neprijateľnú

a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a bola obsiahnutá vo formulárovej zmluve

v rámci spotrebiteľského vzťahu. V dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu a rozsudok ním vydaný nie je vykonateľným exekučným

titulom. Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne

( ).

Proti uzneseniu krajského súdu z 16.4.2014, sp. zn. podala oprávnená

odvolanie, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie. Proti tomu istému uzneseniu podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla,

že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ), lebo nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a

o rozhodcovskom konaní, 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237

3

písm. d/ ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri

poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci bol potrebný ( ), . oprávnenej odňali možnosť konať (

) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho

právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 5. sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Z týchto

dôvodov žiadala zrušiť obe rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa; zároveň žiadala prerušiť dovolacie konanie ( ).

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu krajského súdu z 16.4.2014, sp. zn. .

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca 2013 sp. zn.

a sp. zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým

bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje

s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu krajského súdu z 16.4.2014, sp. zn. podala včas oprávnená

zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , ,

z 3. júla 2013 sp. zn. a sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že správnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia do volacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je daná

iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných

veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1

Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012, sp. zn. ,

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný

(žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ),

6

lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka

- z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje,

že účinným od 9. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra

2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku

doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa nepostupoval podľa uvedeného ustanovenia, lebo exekúciu

zastavil 7. novembra 2011 (teda nie v časovom úseku od 9. augusta 2012 do 31. decembra

2012). Odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením V danej veci

nebol daný dôvod, pre ktorý predseda senátu odvolacieho súdu musí nariadiť pojednávanie;

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov

a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie

sú vady konania v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

Oprávnená zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla

jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania ( v spojení s

a ).V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd nepriznal

povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej

priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová