Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/81/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so

sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., proti

povinnému M. S., bývajúcemu v R., zastúpeného opatrovníčkou Ivanou Timárovou,

pracovníčkou Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 859,41 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. decembra 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi 30. januára 2013 návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie sumy 859,41 € s príslušenstvom, pričom právo na vymáhanú

sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom vydaným 13. apríla 2012 sp. zn.

W. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R., so sídlom T., IČO: X.. Súdny

exekútor v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok”) požiadal

Okresný súd Rožňava 18. februára 2013 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Rožňava uznesením z 22. februára 2013 č. k. -13

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávnenej (P..) a povinným

bola uzatvorená úverová zmluva. Súčasťou obsahu zmluvy o úvere je rozhodcovská

doložka, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takto formulovanú

rozhodcovskú doložku je potrené, v zmysle ,

považovať za neplatnú. Súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu dospel

k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. decembra 2013

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd sa v zmysle

stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Na jednotlivé dôvody podaného odvolania uviedol, že tvrdená

materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je bezvýnimočná, ale

z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú výnimky. Poukázal na § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), ktorý

umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného

rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona

č. Uviedol, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých

svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu

rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom. Povinnosť exekučného súdu preskúmať exekučný titul vyplýva aj z § 44

Exekučného poriadku. V prípade, ak spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa , je

exekučný súd oprávnený a aj povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zistenia nedostatku, konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudok

so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd

má aj právo posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky. Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský

rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil ( ). O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie.

Navrhla, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu

prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodila z , , , a jeho dôvodnosť z

písm. a/ až c/ Dovolateľka v dovolaní ďalej uviedla, že podľa jej názoru je tento jej

opravný prostriedok prípustný v zmysle Tvrdila, že právna

predchodkyňa oprávnenej (P.) postupovala v súlade s § 93 b/ zákona o bankách, ktorý jej

uložil povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že

v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku. Mala za to, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským

rozsudkom. Považovala za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení,

hoci bol podľa zákona potrebný. Namietala, že uvedeným konaním súdu došlo

k porušeniu , keďže vo

veci je rozhodcovským rozsudkom daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci „res

iudicata“. Uviedla, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd

vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv.

exekučný súd. Poukázala na to, že exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje

o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a v exekučnom konaní nepreskúmava

vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Podľa názoru oprávnenej

uvedeným konaním súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu jej bolo odňaté právo

domáhať sa jej práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd

vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom za nevykonateľné. Za významnú považovala aj okolnosť, že Súdny dvor

Európskej únie v žiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúcich sa výkladu smernice

93/13/EHS, vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil

nekalosť takého dojednania per se, ale trvá na tom, že nekalosť môže byť daná len pri

splnení niektorých podmienok. Napadla aj právne závery súdov nižších stupňov

o neprijateľnosti podmienky, za ktorú považovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov

o rozhodcovskej doložke uvedenej v zmluve o úvere. Odňatie práva oprávnenej konať

pred súdom sa odrazilo v tom, že uznesenia súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu

neboli dostatočne odôvodnené. Namietala, že vo vzťahu k jej námietkam v odvolaní sa

odvolací súd obmedzil len na ich citáciu v uznesení s tým, že boli vyhodnocované

v minimálnej miere, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

a k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle Uviedla, že

exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu

rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku. Namietala, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti

účastníkov konania, pretože povinnú stranu nezákonne zvýhodnil, len na základe jej

postavenia. Poukazovala hlavne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky .

Opatrovníčka pre konanie sa vo veci dovolania nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle , ,

nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Oprávnená namietala procesnú vadu v zmysle

Pri posudzovaní existencie vady konania v zmysle (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 7

ods. 1 , podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány, ako i z ustanovenia § 104 ods. 1, druhá veta pred

bodkočiarkou , podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení

konania príslušnému orgánu.

O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

rozhoduje súd (§ 44 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala z ,

keď poukázala na prekážku res iudicate.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicate) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu

konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,

o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného

konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový

dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či

neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú

v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom

konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp.

či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní

procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak

v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už

z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom

v B., proti povinnému M. S., bývajúcemu v R., o vymoženie 859,41 € s príslušenstvom,

na základe rozhodcovského rozsudku z 13. apríla 2012 sp. zn. W., ktorý vydal Stály

rozhodcovský súd zriadený pri R., so sídlom T., IČO: X. vedenej na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. , nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci

nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie

uvedená vada konanie nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/ , ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, že

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu

aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak

konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj

bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho obsahového

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade

založili svoje rozhodnutia.

Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. f/ , ktorej sa súd dopustil tým, že jej neumožnil podať kvalifikované

odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia

jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávnenej, ktoré

v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla, že pred vydaním poverenia na výkon

rozhodnutia súd nemá skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného

titulu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov nie je dôvodná.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia

s poukazom na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil (aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia

príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy

nemôžu preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh

na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul

opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú

splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak

oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným

súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu

vydaného v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide

o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn.

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna

exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa,

aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená“.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade

platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 9. februára 2012 sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady.

K námietke dovolateľky, že právna predchodkyňa oprávnenej v danom prípade

len plnila zákonnú povinnosť, dovolací súd uvádza, že o bankách

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“)

v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnená

zastáva názor, že predmetnou rozhodcovskou doložkou jej právna predchodkyňa (banka)

len plnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia, a preto

nemôže ísť o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Dovolací súd preto

poukazuje na doslovné znenie ustanovenia ,

v zmysle ktorého „Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona“ (osobitným zákonom

sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie (ako celok)

a tiež o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov – ďalej len „“). Poznámka pod čiarou nemá

síce normatívny charakter, slúži ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011).

Dovolací súd preto pri výklade ustanovenia vzal

na zreteľ právne predpisy, na ktoré sa pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje.

Zohľadnil, že je právny predpis, ktorý obsahuje ustanovenia

všeobecnej povahy charakterizujúce každé rozhodcovské konanie, zloženie a činnosť

všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh rozhodcovského konania, náležitosti

rozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné predpoklady jeho zrušenia, uznania

a výkonu. Prihliadol tiež na to, že ustanovenie má

podstatne konkrétnejšiu povahu, zohľadňujúcu individuálne postavenie banky a okolnosti

prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom spore s klientom ide

o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového

združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom

v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho

pobočky. Podľa stály rozhodcovský súd podľa

odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli

medzi a/ vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov,

b/ vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi

elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických

platobných prostriedkov. Citované zákonné ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu

oprávnenej (Poštovú banku, a.s.) k tomu, aby klientovi (povinnému) ponúkla

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory

zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred stálym

rozhodcovským súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich

záujmového združenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, že právna

predchodkyňa oprávnenej takto postupovala. Zo spisu nevyplýva, že by sa rozhodcovská

doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred

takým rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ až c/).

Predmetné zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením, ale iného stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý bol ustanovený odlišným subjektom. Námietku oprávnenej, že jej právna

predchodkyňa len plnila svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť

k neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, preto dovolací súd považoval

v danom prípade za nenáležitú.

Neobstojí ani námietka oprávnenej, že boli porušené jej právne istoty

a legitímne očakávania s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej

republiky a na jednotlivé uznesenia odvolacích súdov v Bratislave a Banskej Bystrici. Je

potrebné konštatovať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zobral na vedomie jednotlivé

rozhodnutia a poznamenáva, že sú to zrušujúce rozhodnutia, v ktorých bol vyslovený

právny názor senátu krajského súdu v individuálnej veci. Právne otázky uvedené

v jednotlivých rozhodnutiach sú v súčasnej dobe široko judikované v rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Takisto neobstojí námietka oprávnenej, že postupom exekučného súdu bol

porušený princíp rovnosti účastníkov konania, pretože povinnú nezákonne zvýhodnil, len

na základe jej postavenia. Svojím postupom exekučný súd naplnil príkaz vyplývajúci

z princípu ochrany práv spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci, ktorý má prednosť pred

princípom „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). V tejto súvislosti

dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 18. septembra 2012 sp. zn. .

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto

tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Dovolateľka dôvodila podanie dovolania aj podľa , na čo

dovolací súd uvádza, že toto zákonné ustanovenie uvádza, proti ktorému rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné dovolanie. V danom prípade odvolací súd rozhodoval

uznesením, z ktorého dôvodu nie je možné aplikovať citované ustanovenie ako dôvod pre

podanie dovolania.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová