Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/285/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1) J. K., bytom B.,

2) J. K., bytom B., obaja zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom

v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 1, proti odporcovi Mesto Banská Bystrica, Banská

Bystrica, ČSA č. 26, IČO: 00 313 271, o zaplatenie 14.631,87 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) trovy dovolacieho konania

vo výške 334,02 Eur na účet právneho zástupcu Mgr. Roberta Antala, advokáta.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 28. mája 2009 č. k. 13 C 6/2008–108

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne 14.631,87 Eur spolu

s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2008 až do zaplatenia v lehote 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal tiež nahradiť navrhovateľom 1) a 2) trovy

konania vo výške 3.474,25 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi

nebolo sporné, že navrhovatelia 1) a 2) sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v Banskej Bystrici v kat. úz. R., zapísanej na LV č.X., parcely č.. – ostatné plochy o výmere

2 2

1.930 mv podiele 4/7 (1.102 m), ako aj že táto nehnuteľnosť je zastavaná miestnou

komunikáciou vo vlastníctve odporcu. Medzi účastníkmi neexistuje žiaden právny titul, na

základe ktorého by odporca užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľom 1) a 2).

Súd prvého stupňa konštatoval, že odporcovi na úkor navrhovateľov vzniká bezdôvodné

obohatenie. Požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia určenú navrhovateľmi vo výške

2

13,28 Eur za m2 na rok považoval z primeranú, ako cenu obvyklú. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu uznesením zo 14. októbra 2009,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé akými úvahami

2

sa spravoval pri stanovení ceny nájmu za 1 m, ako aj nebolo možné zistiť kde presne

je situovaná nehnuteľnosť, na ktorej je postavená miestna komunikácia, ako je pozemok

situovaný čo všetko sa na pozemku nachádza okrem komunikácie ako takej (chodníky,

odstavné plochy, osvetlenie a podobne).

Okresný súd Banská Bystrica v poradí druhým rozsudkom z 5. júna 2012 č. k. 13 C

–388 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne

11.329,69 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2008 až do zaplatenia, v lehote

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh vo zvyšnej časti zamietol. Odporcu zaviazal

zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 5.610,43 Eur

na účet ich právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V intenciách

rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil, že pozemná komunikácia, cestné

2 2

teleso a jej súčastí má výmeru 1.493 m(z celkovej výmery parcely 1930 m), pričom

spoluvlastnícky podiel pripadajúci na navrhovateľov 1) a 2) z tejto časti predstavuje 853,14

2

m. Pri stanovení výšky náhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z cien, ktoré

sa blížia tržnému prostrediu na trhu s nehnuteľnosťami v rámci danej lokality a to 13,28 Eur

2

za 1 m/rok. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu rozsudkom z 19.marca 2013

sp. zn. rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi zaplatiť

navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 11.329,69 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom

z omeškania od 28.02.2008 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

potvrdil s tým, že plnením jednému zaniká povinnosť v rozsahu plnenia plniť druhému.

V časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ďalej

rozhodol, že vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Konštatoval, že súd

prvého stupňa vec skutkovo dostatočne a riadne objasnil a správne právne vec posúdil.

Odvolací súd upravil výrok rozsudku tak, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam

v rámci prípadného výkonu rozhodnutia. Na odvolaciu námietku odporcu uviedol, že Zásady

o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica nie je možné v danej veci použiť z dôvodu, že

predmetom Zásad o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica je určenie nájomného

pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta – odporcu. Spôsob, akým zásady určujú „cenu

za prenájom“ je v rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného

obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu. Užívateľ cudzej veci

bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah

ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto predpisom nie sú Zásady

o nakladaní s majetkom Mesta Banská Bystrica), je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú

by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie

prenajatej vec. Obvyklé nájomné, je nájomným tržným. O trovách odvolacieho konania

nerozhodol, lebo navrhovatelia nepodali návrh na ich náhradu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nesprávne, pretože trpí

vadami podľa z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd tak ako aj súd prvého stupňa sa nezaoberal

dôkazom predloženým odporcom ohľadom stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia

a to Znaleckým posudkom č. 30/2011 zo 6. Októbra 2011 vyhotoveným znalcom

Ing. Mariánom Puškášom, ktorý posudok sa nachádzal v spise. Tento posudok nariadil

vykonať Okresný súd Banská Bystrica v ďalšom súdnom konaní vedenom pod č. k.

navrhovateľa J. K. proti odporcovi Mestu Banská Bystrica o vydanie

bezdôvodného obohatenia za pozemok parc. Č. K. k. ú. R., ktorý sa nachádza vo vzdialenosti

80 m od pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Konanie vo veci vedenej pod č. k. 7 C

113/2009 bol vydaný 06.06.2012 a stal sa právoplatný 16.4.2013. Okresný súd Banská

Bystrica v dvoch identických konaniach vydal rôzne rozhodnutia, pričom vychádzal z toho

istého skutkového stavu. Obe veci posúdil Krajský súd Banská Bystrica ako odvolací súd

a tiež vydal rôzne rozhodnutia. V súdnom spore č. k. vychádzal pri všeobecnej

hodnote nájmu pozemku zo znaleckého posudku, kde cena za 1 m2 pozemku určená ako VHŠ

nájmu pozemku na bezdôvodné obohatenie bola vo výške 594,90 Eur za rok. V napádanom

2

konaní súd stanovil cenu bezdôvodného obohatenia za 1 mpozemku vo výške 13,28 Eur, čo

je trikrát viac ako v konaní . Oba súdy sa predloženým dôkazom nezaoberali

a ani neuviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie dôkazu. Predložený dôkaz je zásadným

argumentom a je dôležité, aby spravodlivé súdne konanie reagovalo na podstatné relevantné

dôkazy účastníka konania a dalo jasnú odpoveď na spravodlivé riešenie.

Navrhovatelia 1) a 2) vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhli dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie. Právo na súdnu ochranu totiž nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Právo na súdnu ochranu

sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho

konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl.

().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním odporcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z vyššie

uvedených rozhodnutí; prípustnosť jeho dovolania preto z nevyplýva.

V súlade s ustanovením a so zreteľom na obsah dovolania dovolací

súd ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva z

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Odporca existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Podľa názoru odporcu v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Odporca v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle

obom súdom vytýka, že nevykonail všetky ním navrhnuté dôkazy.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a odporcovi

neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odporcu nie je postupom,

ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy

budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Podľa ustálenej judikatúry platí, že

takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci

využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným

dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná ( ). Odvolací súd (ani okresný súd) preto nevykonaním dôkazu,

navrhovaného dovolateľom, ho nevylúčili z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré

mu Občianky súdny poriadok priznáva. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania,

resp. že súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

predstavuje dovolací dôvod podľa Dovolací súd môže

v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený

predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ ide o námietku odporcu v tejto súvislosti spochybňujúcu nesprávnosť

skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

K námietke odporcu, že Okresný súd Banská Bystrica v dvoch identických konaniach

vydal rôzne rozhodnutia, pričom vychádzal z toho istého skutkového stavu, obe veci posúdil

Krajský súd Banská Bystrica ako odvolací súd a tiež vydal rôzne rozhodnutia, keď v súdnom

spore sp. zn. vychádzal pri všeobecnej hodnote nájmu pozemku zo znaleckého

posudku, kde cena za 1 m2 pozemku určená ako VHŠ nájmu pozemku na bezdôvodné

obohatenie bola vo výške 594,90 Eur za rok a v napádanom konaní súd stanovil cenu

2

bezdôvodného obohatenia za 1 mpozemku vo výške 13,28 Eur, čo je trikrát viac ako

v konaní sp. zn. , teda pre spravodlivé súdne konanie je potrebné, aby súd

reagoval na podstatné relevantné dôkazy účastníka konania a dal jasnú odpoveď

na spravodlivé riešenie, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

v predmetnej veci bolo vyhlásené 5. júna 2012. Rozsudok vo veci Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. – 259 bol vyhlásený 6. júna 2012. V rozsudku z 5. júna 2012

č. k. – 388 súd prvého stupňa nemohol reagovať na rozhodnutie, ktoré nebolo

vydané. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úlohou znalca v znaleckom

posudku č. 30/2011 vyhotoveného znalcom Ing. Mariánom Puškášom z odboru Stavebníctvo,

Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby bolo určiť všeobecnú hodnotu využívanej

nehnuteľnosti a všeobecnú hodnotu vecného bremena vzťahujúceho sa na predmetnú

nehnuteľnosť.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporcu podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu

trov konania proti odporcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal (

v spojení s a ). Navrhovatelia si uplatnil trovy

dovolacieho konania vo výške 373,85 Eur za 1 úkon právnej pomoci – vyjadrenie k dovolaniu

(303,74 Eur + 20 % DPH vo výške 60,74 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur + 20 % DPH

vo výške 1,56 Eur), ktoré žiadal zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom 1)

a 2) bola preto priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia

za 1 úkon právnej pomoci – vyjadrenie k dovolaniu. Dovolací súd pri určení hodnoty

právneho úkonu vychádzal zo základu sporu, ktorý bol napadnutý dovolaním, t. j. sumy

11.329,69 Eur. Hodnota právneho úkonu je v zmysle § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2

vyhl. č. vo výške 270,54 Eur + 20 % DPH vo výške 54,11 Eur (

cit. vyhl.) a paušálnej náhrady v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH vo výške

1,56 Eur čo spolu predstavuje čiastku 334,02 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil

odporcovi tieto trovy zaplatiť advokátovi navrhovateľov 1) a 2) na jeho účet.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová