Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/33/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013200853 Dátum vydania rozhodnutia: 16.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200853.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Centra ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, proti žalovanej Obci Štrkovec, so sídlom Štrkovec 10, 980 45 Štrkovec, IČO: 319 139, zast. advokátom JUDr. Jánom Marčokom, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej doručeného žalobcovi 7. apríla 2013, o odvolaní Bardač, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 7. marca 2014, č. k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Uznesením z 7. marca 2014, č.k. -32, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovanej, doručeného mu 07. apríla 2013, ako aj prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovanej, doručeného žalobcovi 09. marca 2013. Obe rozhodnutia mali byť vydané v konaní podľa o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“, resp. „ZSI“).

Toto svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že žiadosť o informácie zaslaná žalobcom ako príloha emailu vo formáte .zep nemožno považovať za riadne doručenú žalovanej (§ 14 ods. 4 ZSI), pretože žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom žiadosti. Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že email žalobcu nebol spôsobilý mať za následok začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Následne teda nedošlo k založeniu fikcie vydania rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 2 ZSI.

Krajský súd zistiac, že neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, skonštatoval absenciu predmetu súdneho konania v tunajšej veci a konanie podľa (ďalej len „OSP“) zastavil, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom ( , veta prvá ) odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom Róbert Bardač - Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ Bardač, s.r.o., advokátskej kancelárie a žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil a vrátil krajskému súd na ďalšie konanie. Namietal, že odvolaním napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a krajský súd ním odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (, ).

Žalobca sa nestotožnil so záverom krajského súdu o nemožnosti vierohodne dokázať, že žiadosť žalobcu o informácie podľa zákona o slobode informácií bola riadne podaná, a označil ho za predčasný. Pokiaľ krajskému súdu nepostačovali listiny pripojené k žalobe, mohol žalobcu vyzvať, resp. dať mu na pojednávaní priestor preukázať konajúcemu súdu formou nahliadnutia do dotknutej emailovej schránky, že tieto súbory boli žalovanej riadne doručené. Tým, že krajský súd nedal žalobcovi priestor na doplnenie dôkazov, došlo podľa žalobcu k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Ďalej namietal nesprávnosť právneho záveru krajského súdu ohľadom „technickej vykonateľnosti“ podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Mal za to, že tento formát podania pre žalovanú predstavuje technicky vykonateľný spôsob, pretože ako správnemu orgánu jej takáto povinnosť vyplýva z o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom pre prijatie a otvorenie súborov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom si žalovaná ani nemusela zriaďovať elektronickú podateľňu, postačovalo by jej niektoré zo softwarových riešení pre otváranie súborov s príponou .zep, ktorých zoznam je voľne dostupný na stránkach Národného bezpečnostného úradu. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo veciach nečinnosti štátnych orgánov, napr. nález ústavného súdu z 24. júna 2008, -102, poukazujúc na to, že nemožno pripísať na ťarchu účastníka konania pochybenie orgánu majúce za následok jeho neschopnosť prijímať a nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

Žalovaná sa aj napriek výzve súdu nevyjadrila na podané odvolanie žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) prejednal vec nariadenia pojednávania podľa veta prvá a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu a je namieste odvolanie odmietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi Advokátskej kancelárii Bardač, s.r.o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. . Najvyšší súd však originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie žalobcu advokátom Advokátska kancelária Bardač s.r.o. nedisponuje, a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť najvyšší súd v zmysle v spojení s veta prvá vyzval Advokátsku kanceláriu Bardač, s.r.o. na predloženie originálu plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní (výzva z 2. júla 2014, doručená 08. júla 2014). Na výzvu súdu Advokátska kancelária Bardač, s. r. o. nereagovala.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa a nasl. sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní.

Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predložené v origináli. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. že plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.

o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa advokát môže vykonávať advokáciu ako fyzická osoba (samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, že účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi

- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa . Účastníka konania môže zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré boli založené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo právnickej osobe založenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient).

Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť ( v spojení s veta prvá ), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v , ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, založené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní.

() okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej

správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003). Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu ( ).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už oprávnené a povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp.zn. , , , , , ako aj , ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Avšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa .

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátovi Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá. Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (, ). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať.

Z uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo, ktorým by žalobca preukázal oprávnenie Advokátskej kancelárie Bardač, s. r. o. podať odvolanie v tunajšej veci v mene a na účet žalobcu, nebolo doložené ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné zdôrazňovať, že pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne samostatne preukázať.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) Advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu v tunajšej veci. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť, že toto podala Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré: a) bolo podané oneskorene; b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d) nemá náležitosti podľa a ; ak boli dodržané podmienky podľa a , rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom ani

na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa , veta prvá , a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s veta prvá tak, že inak úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnila ( v spojení s veta prvá ), hoci by pre správanie žalobcu mala na ne nárok ( a v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.