Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/227/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky C., so sídlom v Č.,

N., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., za ktorú koná JUDr. B., PhD., konateľ

a advokát, proti odporkyni A., bývajúcej v T., o zaplatenie 410,52 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom (doručeným okresnému súdu 28. marca 2013)

na uplatnenie pohľadávky podaného podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej aj „nariadenie“), a jeho Prílohy č. 1, domáhala zaplatenia sumy

410,52 Eur titulom pohľadávky zo zmenky a jej príslušenstva pozostávajúceho

zo zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, úroku vo výške 6% ročne a zmenkovej odmeny

vo výške 1/3% zmenkovej sumy (to všetko za obdobia uvedené v návrhu), a trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.

Okresný súd Komárno navrhovateľku výzvou z 3. septembra 2013 vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 24,50 Eur podľa položky 1 písm. a/

Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) v lehote desať dní od doručenia výzvy a poučil ju o následku

2

jeho nezaplatenia podľa , ktorým je zastavenie konania,

s tým, že pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať.

Uznesením zo 7. októbra 2013, č.k. -28, Okresný súd Komárno konanie

zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

rozhodnutia súd s poukazom na , , ,

konštatoval, že súdny poplatok zo strany navrhovateľky nebol v súdom stanovenej lehote

zaplatený napriek tomu, že zásielka s výzvou bola riadne doručená a účastníčka bola poučená

o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre uznesením z 27. februára 2014,

sp. zn. , napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne

v zmysle V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka

súdny poplatok zaplatila po lehote, len čiastočne vo výške 16,50 Eur, preto odvolací súd

nemohol na túto skutočnosť prihliadať, aj keď na existenciu zaplatenia v čase rozhodovania

odvolací súd prihliadať musí. Výška súdneho poplatku bola správna a odvolateľkou ani

nebola napadnutá, napriek tomu súdny poplatok v celom rozsahu zaplatený nebol. K námietke

navrhovateľky o neprípustnosti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

v zmysle nariadenia súd uviedol, že odvolateľka neuviedla žiadne konkrétne ustanovenia

nariadenia na preukázanie tohto tvrdenia a ani ho nezdôvodnila. Podľa odvolacieho súdu

sa v nariadení takéto ustanovenie ani nenachádza, preto je treba rozhodnutie súdu prvého

stupňa považovať za vecne správne, keďže súdny poplatok nebol zaplatený v celej výške.

Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie navrhovateľka s tým, že jej v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) tým, že odvolací súd

aplikovaním právnych predpisov, ktoré v danej veci nebolo možné aplikovať, navodil

procesný stav, kedy konanie právoplatne zastavil a vec meritórne neprejednal. Takýmto

postupom jednak prvostupňového súdu, jednak súdu odvolacieho, bola navrhovateľke odňatá

možnosť konať pred súdom i právo na prístup k súdu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý

proces. Podľa navrhovateľky sa v tomto prípade súdne konanie viedlo v režime nariadenia,

ktoré nepripúšťa jeho zastavenie pre nezaplatenie súdneho poplatku, súd preto musí bez

ohľadu na túto skutočnosť v konaní pokračovať, vo veci postupovať podľa nariadenia, teda

3

vo veci meritórne konať a v prípade nezaplatenia súdneho poplatku tento od navrhovateľky

vymáhať s poukazom na , keďže už začal konať vo veci

samej. Rozhodujúcou skutočnosťou pre to, aby súd v konaní postupoval podľa nariadenia

a konal meritórne je podľa dovolateľky len doručenie riadneho návrhu a nie zaplatenie

súdneho poplatku. Na základe uvedeného dovolateľka žiadala rozhodnutia oboch súdov

nižšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas navrhovateľka zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, ZSP č. 38/1998 a ZSP č. 23/1998).

Treba však podotknúť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle pritom

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade

skutočne došlo.

Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ), preto sa dovolací súd zameral osobitne na preskúmanie tejto

vady a jej prípadného výskytu v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa ,

hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací

súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.

Podľa (ďalej len „“) Slovenská

republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv

na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev

a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne

záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády

podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa poplatníkom je navrhovateľ

poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5

ods. 1 písm. a/ tohto zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania

a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,

odvolateľ a dovolateľ. Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie

námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného

predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8

ods. 1).

Podľa prvá a druhá veta ak nebol zaplatený

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd

vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní

od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa

pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd

konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej.

Nariadenia ako všeobecne záväzné právne akty Európskej únie, ktoré sú priamo

aplikovateľné vo všetkých členských štátoch (čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie), nášmu právnemu poriadku nekonkurujú, ale sú jeho súčasťou s tým, že majú prednosť

pred zákonmi Slovenskej republiky ( ). Sú to normatívne akty, ktoré

sú záväzné v celistvosti (vo všetkých ich častiach) a majú účinky podobné slovenskému

zákonu (podľa článku I-33 ods. 1 neúspešnej Zmluvy o Ústave pre Európu sa nariadenie malo

nazývať „európsky zákon“). Toto postavenie má za následok, že uvedené akty nemožno

aplikovať izolovane (pri zachovaní ich prednosti a celistvosti), ale v spojení s vnútroštátnym

právom, pokiaľ nariadeniami upravené otázky vnútroštátne právo neupravuje inak alebo

týmto aktom neodporuje (bližšie viď rozhodnutie vo veci Simmenthal, C - 106/77).

Absentujúca právna úprava určitej (i procesnej) otázky v nariadení preto nemá za následok

vylúčenie použitia vnútroštátnych právnych predpisov (pri zachovaní zásad vyjadrených

v rozhodnutiach Komisia proti Veľkej Británii 128/78, Komisia proti Taliansku 39/72, vo veci

Bussone z 30. novembra 1978 C – 31/78, Amsterdam Bulb z 2. februára 1977, C – 50/76

a iné), práve naopak, pri ich priamej aplikácii súd prioritne použije ustanovenia tohto aktu

(ako celku), a subsidiárne v otázkach nariadením neošetrených (a zároveň takých, ktorých

použitie nariadenie nevylučuje), postupuje podľa právneho poriadku konkrétneho členského

štátu. Uvedený postup vyplýva zo samotného charakteru práva únie a zakotvuje ho aj väčšina

nariadení ustanovením v podobe odkazu na vnútroštátne právo. Výnimkou nie je ani

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto

nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi

6

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Za procesné právo pritom

treba považovať nielen ako základný procesný predpis v konaní

pred súdmi Slovenskej republiky, ale aj ostatné právne predpisy, ktoré súvisia s konaním pred

súdom, teda i upravujúci okrem iného výšku súdnych poplatkov

a postup súdu pri jeho vyrubovaní.

Námietka dovolateľky, že postup súdu, ktorým konanie začaté podľa nariadenia

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, nie je prípustný, pretože nariadenie možnosť

zastavenia súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku neupravuje, je preto

neopodstatnená. Nariadenie otázku spoplatňovania konania a úkonov vo veciach s nízkou

hodnotou sporu ako takú neupravuje, výslovne však počíta s povinnosťou platiť súdne

poplatky (Príloha č. 1 bod 6), ktorá sa v zmysle článku 19 nariadenia spravuje vnútroštátnym

procesným právom. Tvorca nariadenia zrejme nepredpokladal, že by konanie v týchto veciach

mohlo stroskotať na neochote účastníkov platiť ich, keďže cieľom uvedenej úpravy bolo

predovšetkým urýchlenie konania a zjednodušenie prístupu k spravodlivosti (bod 7

Preambuly), ktoré je v prvom rade v záujme účastníkov. Ak by pôvodca nariadenia mal

v úmysle oslobodiť účastníkov takéhoto konania od platenia súdnych poplatkov,

resp. nepodmieňovať konanie zaplatením súdneho poplatku, výslovne by to v akte uviedol

tak, ako to považoval za potrebné ohľadom zastupovania účastníka advokátom alebo inou

osobou s právnickým vzdelaním (bod 15 Preambuly). Procesný postup súdov nižšieho stupňa

bol preto správny, keď na vec okrem nariadenia aplikovali aj

a po nezaplatení súdneho poplatku bolo konanie v zmysle tohto predpisu zastavené.

Rovnako je treba považovať za korektný postup súdov pri aplikácii

Zb.

Navrhovateľke podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky na Okresnom súde

Komárno dňa 28. marca 2013, ktorý bol zároveň návrhom na začatie konania podľa § 79

ods. 1 , vznikla poplatková povinnosť ( ). Túto

povinnosť navrhovateľka vzhľadom k tomu, že nespĺňala zákonné predpoklady

pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ( ) ani nebola súdom

od platenia individuálne oslobodená ( ), bola povinná riadne splniť.

K splneniu tento povinnosti nedošlo, súd prvého stupňa preto navrhovateľku správne vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku výzvou. Výšku poplatku i správne vyčíslil na 24,50 Eur

(návrh na uplatnenie pohľadávky nie je spoplatnený osobitnou položkou Sadzobníka, preto

súd aplikoval všeobecnú položku 1 písm. a/ Sadzobníka) a v súlade so zákonnou úpravou

účastníčku i náležite poučil o následku jeho nezaplatenia v zmysle § 10 ods. 1 zákona

č. Podmienky na zastavenie konania v zmysle uvedeného ustanovenia preto boli

splnené. Ani odvolací súd procesne nepochybil, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil, neprihliadnuc pritom na skutočnosť, že súdny poplatok bol

navrhovateľkou 30. októbra 2013 čiastočne zaplatený. Súd je povinný vychádzať zo stavu,

ktorý existuje v čase jeho rozhodnutia ( v spojení s a

ods. 2 ). V zmysle zásady, podľa ktorej ak v konkrétnom prípade prichádzajú do úvahy

rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, má byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí

plnohodnotnú realizáciu garantovaných práv fyzických a právnických osôb (nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2007, sp. zn. ), súd mohol

prihliadať na zaplatenie súdneho poplatku (avšak len zaplatenom v celom rozsahu)

po uplynutí lehoty na podanie odvolania len do rozhodnutia o odvolaní (R 4/2003, mutatis

mutandis R 16/2010). Zo súdneho spisu však vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho

súdu poplatok zaplatený nebol, resp. bol zaplatený len čiastočne, čo však nemá vplyv

na uvedený postup súdu, ktorý nemá povinnosť ďalšou výzvou poplatníka vyzvať

na zaplatenie nedoplatku súdneho poplatku (R 22/1998). S ohľadom na značný časový odstup

medzi čiastočným zaplatením súdneho poplatku a rozhodnutím odvolacieho súdu treba mať

za to, že navrhovateľka mala (pri vedomosti o presnej výške poplatku, ktorú ani nenamietala)

dosť času na jeho úhradu, čo však neurobila a poplatkovú povinnosť si nesplnila. Odvolací

súd preto nemohol inak, než rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, a jeho postup bol súladný

so zákonom i s nariadením.

K námietke dovolateľky, že súd nemal konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

zastaviť, ale poplatok vymáhať s poukazom na ,

dovolací súd uvádza, že na takýto postup neboli splnené podmienky. Podľa uvedeného

ustanovenia súd konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku obligatórne nezastavuje,

ak je splnená podmienka, že už začal konať vo veci samej. Konaním vo veci samej sa pritom

rozumejú procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania ( )

resp. k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania ( ), nie procesné úkony

smerujúce k splneniu základných procesných podmienok, za ktorých jedine súd môže vo veci

konať, a medzi ktoré sa zaraďuje aj zaplatenie súdneho poplatku za návrh a reparácia miestnej

príslušnosti tak, ako to bolo v prejednávanej veci. O procesne správnom postupe súdu svedčí

aj skutočnosť, že za účelom zaplatenia súdneho poplatku bola účastníkovi zaslaná výzva

a povinnosť zaplatiť súdny poplatok mu nebola uložená uznesením, ktoré procesné situácie

je potrebné dôsledne rozlišovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 20. marca 2014, sp. zn. ). Ani táto námietka dovolateľky preto neobstojí.

Dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa

nedošlo k takým procesným pochybeniam, ktoré by mali za následok odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom. Samotné vyrubenie súdneho poplatku a následné zastavenie

konania pre jeho nezaplatenie nemá samo osebe za následok odňatie možnosti konať

pred súdom, ak pre takýto postup súdu boli splnené zákonné podmienky. Procesne správnym

postupom súdu nemôže dôjsť k vzniku vady podľa ani k porušeniu práva

na súdnu ochranu a s ním súvisiace právo na spravodlivý súdny proces. Postup súdu

vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako

nezákonný (, ).

Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že povinnosťou platiť súdny poplatok

sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo viacerých rozhodnutiach opakovane

zdôraznil, že táto povinnosť nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup

k súdu, ktoré by samo o sebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (rozsudok ESĽP z 19. júna 2001 vo veci Kreuz v. Poľsko),

a z Dohovoru nevyplýva ani právo na bezplatné súdne konanie (rozsudok ESĽP vo veci Airey

v. Írsko z 9. októbra 1979). Ústavný súd Slovenskej republiky má práve tak

za to, že všeobecný súd musí prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu

spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva jednak

spoplatňovaním úkonov súdneho konania a jednak rozhodovaním o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

9

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , dovolací súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová