Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-121-2023.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Subarea
15Co/121/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: O.. O. G. P. Č. Í. , D. W. XX.XX.XXXX, N. N., R. Č.. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Bratislava, 29. augusta č. 8, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. júla 2023, č.k. (45C) B1-11 C 48/2020-186, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. júla 2023, č.k. (45C) B1-11 C 48/2020-186, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil dovolacie konanie a vo výroku II. žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie poplatku za dovolanie v stanovenej lehote a ani do dňa vydania napadnutého uznesenia napriek riadnemu poučeniu; súd dôvodil ustanovením § 5 ods. l písm. a/, § 6 ods. 2 veta tretia, § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 256 ods. l, § 262 ods. l C.s.p. Mal za to, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného hľadiska a nie z hľadiska hmotného práva. Z procesného hľadiska tak žalobca zavinil zastavenie dovolacieho konania, keďže nezaplatil poplatok za dovolanie, a preto je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. Keďže žalovanému ale žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov dovolacieho konania mu nepriznal.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že ide o nezákonné uznesenie. Nezákonne bol zastavený jeho druhý návrh na obnovu konania v spore so Sociálnou poisťovňou pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie. Má za to, že sudkyňa Líšková nepochopila prečítané, alebo je len podvodníčka, ktorá sa snaží o zabránenie otvoreniu 2x nezákonne zamietnutej žaloby. Zdôraznil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatku je oslobodený žalobca o náhradu škody z pracovného úrazu, čo je jeho prípad; oslobodenie sa vzťahuje na konanie o odvolaní, dovolaní, žaloby na obnovu konania. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorej je jeden z účastníkov tohto vzťahu nositeľom oprávnenia (v zmysle ustanovenia § 251 ods. l zákona č. 461/2003 Z.z.) teda on (žalobca), a druhý účastník (Sociálna poisťovňa) v zmysle § 272 ods. l zákona č. 461/2003 Z.z. je nositeľom právnej povinnosti, a teda je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. V závere odvolania uviedol, že predmetný spor trvá od 10.2.2003, návrh na druhú obnovu konania podal dňa 4.11.2020. 2.2. Okrem uvedeného žalobca vzniesol aj námietku zaujatosti voči menovanej sudkyni podľa ustanovenia § 49 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. Dôvodil len tým, že v opačnom prípade bude nútený
podať na menovanú v zmysle ustanovenia § 326 TZ podnet na trestné stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nakoľko opakovane vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
3. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. l C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správne (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).
4. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 5.11.2020, po jej doplnení na výzvu súdu podaním zo dňa 2.5.2022, domáha obnovy konania. Avšak žaloba, aj po jej doplnení, je tak všeobecná, nezrozumiteľná, nie je z nej zrejmé čo ňou žalobca sleduje, čoho sa domáha, petit žaloby je stále neurčitý, nie je súladný s odôvodnením žaloby. Nemožno z nej jednoznačne vyvodiť a následne uzavrieť, akej obnovy, akého konania, sa domáha, a následne posúdiť, či dané konanie bolo a je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, resp. žalobca v ňom požíval, požíva, osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. l, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). 4.1. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 7.7.2022, č.k. 11 C 48/2020-88, odmietol žalobu a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.9.2022, č.k. 16 Co 114/2022-121, uznesenie potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti žaloby v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p., bola nezrozumiteľná, nebolo z nej zrejmé čo sa ňou sleduje, čoho sa ňou žalobca domáha, petit bol neurčitý, nebol v súlade s odôvodnením žaloby. 4.2. Nadväzne na podané dovolanie žalobcu proti označenému rozhodnutiu súd prvej inštancie (č.l. 184 spisu) dňa 27.3.2023 vyzval žalobcu na zaplatenie poplatku za dovolanie do 10 dní od doručenia výzvy v sume 10,-- € podľa položky 15a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. a zároveň ho poučil o následkoch nezaplatenia poplatku (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.); výzvu žalobca prevzal dňa 30.3.2023. Poplatok za dovolanie žalobca nezaplatil vôbec. 4.3. Za tohto skutkového a právneho stavu potom súd prvej inštancie vecne a právne správne uložil žalobcovi poplatkovú povinnosť za podané dovolanie, a keďže dovolacie konanie nemožno vykonať pred jeho zaplatením, potom vecne a právne správne dovolacie konanie zastavil (napadnutým uznesením). O následkoch nezaplatenia poplatku za podané dovolanie bol žalobca poučený (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).
5.1. Vo viacerých svojich podaniach žalobca spomína rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.2.2013, č.k. 8 C 559/2004-266, v znení opravného uznesenia, ale aj predchádzajúce rozhodnutia vydané vo veci vedenej pod sp.zn. 8 C 559/2004. Ním súd žalobu žalobcu Mgr. O. G. proti žalovanému Sociálna poisťovňa, o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, zamietol a Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 22.3.2016, sp.zn. 5 Co 581/2014, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súdy zhodne dospeli k názoru, že v danom súdnom konaní Sociálna poisťovňa nebola nositeľom pasívnej vecnej legitimácie a z tohto dôvodu sa súdy nezaoberali vecou samou; nositeľom pasívnej vecnej legitimácie bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré ale účastníkom konania nebolo. 5.2. Zo žaloby na obnovu konania podanej v predmetnej právnej veci, z jej doplnenia, z odvolania, z dovolania, nevyplýva, žeby sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (teraz Mestskom súde Bratislava IV) pod sp.zn. 8 C 559/2004. Jednoznačne nemožno uzavrieť akej obnovy, akého konania, sa žalobca v predmetnej právnej veci domáha, aj z dôvodu, že žalobca na súde inicioval viacero sporových súdnych konaní (č.l. 49 a nasl. spisu).
6.1. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60; ale aj v ďalších napr. Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko zo dňa 19.12.1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VIII, str. 2955, § 33; rozsudok vo veci Tolstoy - Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo zo dňa 13.7.1995, Séria A, č. 316- B, str. 80-81, § 61 a nasl.), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z Dohovoru nevyplýva ani právo na bezplatné súdne konanie (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Airey v. Írsko zo dňa 9.10.1979). Ústavný súd Slovenskej republiky má práve tak za to, že všeobecný súd musí prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim, výkonom práva jednak spoplatňovaním úkonov súdneho konania, a jednak rozhodovaním o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (porovnaj napr. mutatis mutandis rozhodnutie sp.zn. I. ÚS 45/2009; porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.1.2015, sp.zn. 4 Cdo 227/2014). 6.2. Odvtedy nedošlo k takej zmene zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá by v predmetnej právnej veci vylučovala aplikáciu označených rozhodnutí.
7. Na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni v dovolacom konaní odvolací súd neprihliadal (§ 53 ods. 3 C.s.p.). Totiž podľa jej obsahu (§ 124 ods. l C.s.p.) žalobca namieta (len) nesprávne rozhodnutie, keďže jeho žalobe o obnovu konania nebolo vyhovené. Neuvádza žiadne dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 52 ods. 2 C.s.p.; na odstránenie vád podania súd nevyzýva.
8. Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p., keďže mu preukázateľne trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 10 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).