Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aa4/436914.e54e8e.pdf
PDF · 143.26 KB
No categories available
8CoE/153/2014
Najvyšší súd 8 ECdo 263/2014
Slovenskej republiky 8 CoE 153/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4,
proti povinnej B. V., bývajúcej V. pre vymoženie 363,81 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13 Er 82/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 sp. zn. 25 CoE 54/2014, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno uznesením zo 6. februára 2013 č. k. 13 Er 82/2009-23 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a ju zastavil. Rozhodol podľa ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2,
4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní: Dospel k záveru, ţe v danom prípade rozhodcovská doloţka, ktorá
je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, ţe znemoţňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli oprávneného. Neplatná rozhodcovská
doloţka tak nebola v prejednávanej veci spôsobilá zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu.
Uzavrel, ţe vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doloţky, ktorá je neplatná, exekučný
titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doloţky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekáţku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie.
V intenciách ust. §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto predmetnú exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, ţe o nich rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 28. februára 2014 sp. zn.
25 CoE 54/2014 návrh na prerušenie konania zamietol, uznesenie v ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uviedol, ţe exekučný súd správne preskúmal exekučný titul
aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn.
3Cdo 122/2011). Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe účastníci uzavreli
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dojednanú rozhodcovskú
doloţku povaţoval za osobitne nevyjednanú, neprijateľnú zmluvnú podmienku
a teda absolútne neplatnú s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
keďţe celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, ţe pokiaľ právomoc
rozhodcovského súdu bola zaloţená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, ţe rozhodcovský rozsudok nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenej proti povinnej vznikol nárok, ktorého vymoţenia by sa mohla
v rámci exekúcie domáhať. K námietke oprávnenej týkajúcej sa návrhu na prerušenie
konania, uviedol, ţe ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods. 4
O.s.p. vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Nepovaţoval za potrebné ani predloţiť
navrhované prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej,
nakoľko mu taká povinnosť nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia O.s.p. Zhodnotil, ţe
predpokladom predloţenia prejudiciálnej otázky je okrem iného aj skutočnosť, ţe rozhodnutie
o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna
otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná
vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila
tým, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a je nepreskúmateľné. Ţiadala
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená
aj dovolanie, v ktorom uviedla, ţe súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali moţnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne
zistili skutkový stav a nevykonali náleţite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie zaloţili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţiadala uznesenia
súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň
ţiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru
Európskej únie predloţiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013,
3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013,
3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013,
3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013,
2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013,
6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) uţ ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. januára 2015
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová