Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/5/2014

Identifikačné číslo spisu: 4013200339 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4013200339.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcov: 1/ L. W., bytom K., 2/ K. W., bytom K., obaja zastúpení Advokátskou kancelárom JUDr. CIMRAK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra (do 30. 09. 2013 Obvodný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky), so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti stavebníka: L. O., bytom X., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 zo dňa 21. marca 2013, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. - 47 zo dňa 08.10.2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -47 zo dňa 08.10.2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 zo dňa 21.03.2013, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov a ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov zamietol spoločné odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Nitra č. SP 19980/2012-005-Ing.Wi zo dňa 03.12.2012, ktorým bola pre stavebníka L. O. dodatočne povolená rozostavaná stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 185/2, 363/5, kat. úz. O. Krajský súd v Nitre z administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu zistil, že stavebník L. O. podal dňa 18.09.2012 na Mestský úrad v Nitre žiadosť o dodatočné povolenie rozostavanej stavby „Rodinný dom“ na parc. č. 185/2, 363/5 v kat. úz. O., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie SP 22584/2011-003-Ing.Wi zo dňa 17.01.2012, právoplatné dňa 14.02.2012. Stavebný úrad dňom podania žiadosti začal konanie o dodatočnom povolení rozostavanej stavby, nariadil

ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 16.10.2012 a v oznámení poučil účastníkov konania o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi v 1/ doručené dňa 16.10.2012 a žalobkyni 2/ dňa 05.10.2012. Dňa 08.10.2102 písomne uplatnili námietku. Zo zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania č. SP 19980/2012-003-Ing.Wi zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že na pojednávaní žalobcovia 1/a 2/ vzniesli opätovne tú istú námietku a žiadali odstrániť stavbu, keďže nebolo v stavebnom povolení č. SP 22584/2011-003-Ing.Wi uvedené osadenie stavby voči ich pozemku parc. KN č. 363/4 kat. úz. O.. Mesto Nitra rozhodnutím č. SP 19980/2012- 005-Ing.Wi zo dňa 03.12.2012 podľa dodatočne povolilo rozostavanú stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 185/2, 363/5 kat. úz. O. pre stavebníka L. O.. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.03.2013 č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 podľa a ust. zamietol odvolanie žalobcov1/ a 2/ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 03.12.2012.

V preskúmavanej veci krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný, ktorý rozhodoval o odvolaniach žalobcov v 1/ a 2/, postupovali správne a dôsledne sa riadili zákonnými ustanoveniami. V danej veci krajský súd zistil a nie je sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ po doručení oznámenia stavebného úradu o začatí stavebného konania zo dňa 01.10.2012, vo veci žiadosti stavebníka, dňa 08.10.2102 písomne uplatnili námietku, týkajúcu sa umiestnenia stavby v pôvodnom stavebnom povolení, vydaným Mestom Nitra č. SP 22584/2011-003-Ing.Wi dňa 17.01.2012, kde nebolo uvedené, že stavba susedí s parc. č. 363/4 a žiadajú stavbu povoliť podľa pôvodného stavebného povolenia alebo ju odstrániť. Žalobcovia boli účastníkmi konania i pôvodného stavebného konania a nevzniesli žiadnu námietku voči stavbe. Zúčastnili sa aj ústneho pojednávania a miestneho zisťovania dňa 16.10.2012 a uplatnili tú istú námietku, ako v písomnom podaní. S touto námietkou sa stavebný úrad zaoberal a poukázal na tú skutočnosť, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nerieši umiestnenie stavby, nakoľko stavba je už rozostavaná a tým i umiestnená. Jej umiestnenie skúmal v súlade s verejným záujmom na základe stanovísk podľa § 140d stavebného zákona a podkladov predložených v stavebnom konaní. Nezistil však rozpor s verejným záujmom, ani s územným plánom Mesta Nitra, preto ju považoval za neopodstatnenú. Poukázal na žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie rozostavenej stavby a doklady, ktoré stavebník v zmysle zákona zadovážil a predložil stavebnému úradu. Stavebný úrad posúdil umiestnenie stavby, či je v súlade s platným územným plánom, ako i platnými zákonmi a vykonávacími predpismi, a to najmä s ust. vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti a všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané s osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Mesto Nitra rozhodnutím zo dňa 03.12.2012 dodatočne povolilo zrealizovanú stavbu rodinného domu na parc. č. 185/2, č. 363/5 v kat. úz. O., označenú ako SO 01 (prízemný rodinný dom bez podpivničenia o rozmere 9 m x 9,050 m zastrešený sedlovou strechou). V rozhodnutí konštatoval aj rozsah prác na dokončení stavby, vodovodnú prípojku a jej umiestnenie (SO 02), kanalizačná prípojka a jej umiestnenie (SO 03), elektrická prípojka a jej umiestnenie (SO 04). Konštatoval i umiestnenie rozostavanej stavby vo vzdialenosti 0,700 m od parc. č. 185/3, vo vzdialenosti 0,550 m od pozemku parc. č. 363/4 a ďalšie vzdialenosti od susedov, ako i výškové osadenie stavby, ktoré sa nemenilo a zostalo určené ako v pôvodnom stavebnom povolení na stavbu RD - prestavba a prístavba. V zmysle zákona stanovil i podmienky na dokončenie stavby a okrem iného v bode 7 konštatoval, že po ukončení stavby stavebník je povinný podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia v zmysle Stavebného zákona, ku ktorému stavebník je povinný predložiť geometrický elaborát výsledného operátu, merania a zobrazenia skutočného vyhotovenia stavby alebo zariadenia pri podzemných sieťach technického vybavenia, vykonaného ešte pred ich zakrytím v zmysle všeobecného nariadenia Mesta Nitry č. 4/2006. Taktiež mu nariadil, aby predložil i geometrický certifikát v zmysle V bode 4 tiež konštatuje, kto stavbu pre stavebníka realizuje, teda zhotoviteľ stavby je známy a tiež konštatoval menovite, kto vykonáva stavebný dozor.

Krajský súd dospel k záveru, že oba stavebné úrady správne vychádzali z ust. Stavebného zákona, pokiaľ ide o uplatnené námietky, ako i z ust. vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o všeobecných technických podmienkach. V danom prípade stavebný úrad nerozhodoval o povolení stavby bez stavebného rozhodnutia, ale o dodatočnom povolení rozostavanej stavby realizovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením, čo je potrebné rozlišovať. Súd v danej veci nezistil porušenie ustanovení vyhl. č. , ako i ust. Stavebného zákona, ktoré stanovuje podmienky o odstránení nepovolenej stavby, boli dodržané. Vzdialenosť medzi dodatočne povolenou stavbou a rodinným domom odvolateľov je 6,64 m, pričom na protiľahlej stene nie sú žiadne okná a umiestnenie stavby je potom v súlade s , citovanej vyhlášky. Žalovaný tiež správne uviedol, že ak by v priebehu realizácie stavby z dôvodu nekvalitných prác bol ohrozený majetok žalobcov, majú právo sa nápravy domáhať súdnou cestou v zmysle .

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietali, že správny orgán opomenul statické posúdenie stavby postavenej bez projektovej dokumentácie, nevyžiadal stanoviská všetkých dotknutých orgánov a neposúdil výškové osadenie stavby a jej súlad s územným plánom mesta. Rozhodnutie stavebného orgánu spočívalo v dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, pričom nebola zohľadnená technická vhodnosť osadenia stavby do terénu a správny orgán preto nedostatočne a v rozpore so zákonom posúdil súlad stavby s verejným záujmom, resp. tento súlad neposúdil. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní ďalej namietali nedodržanie vzdialeností medzi rodinnými domami v zmysle , vyhlášky , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Uviedol, že krajský súd konštatoval, že vzdialenosť medzi dodatočne povolenou stavbou je 6,64 m, ale nesprávne vyhodnotil, že v protiľahlej časti stien nie sú okná obytných miestností. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že ak by správny orgán dôkladne preskúmal skutkový stav - umiestnenie okien na stenách susediacich nehnuteľností a vzdialenosť medzi stavbami, stavbu by nemohol dodatočne povoliť, ale práve naopak bol by povinný nariadiť odstránenie stavby tak, ako je výslovne uvedené v stavebného zákona. Ďalej namietal, že pri dodatočnom povolení stavby bolo nevyhnutné opätovne posúdiť jej umiestnenie, čo správy orgán nevykonal.

Účastník konania stavebník L. O. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že pokiaľ ide o odstupové vzdialenosti podľa a vyhl. č. , predmetom tejto úpravy je, aby si susedia nepozerali z obytných miestností (umiestnených oproti sebe) navzájom vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov. Keďže celý jeho pozemok nemá šírku ani 10 metrov je jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o stiesnené územné podmienky, preto správne orgány posudzovali túto situáciu podľa vyhlášky. Keďže na jeho stene smerom k susedom nie sú žiadne okná, má za to, že vzdialenosť môže byť medzi domami aj kratšia, napr. 4 metre. V jeho prípade je to cca 7 m. Okrem toho jeho dom je na kopci, takže ani vzdialenosť nemôže ovplyvniť pohodu bývania žalobcov 1/ a 2/. V danom prípade teda nejde o situáciu, že by boli okná umiestnené v protiľahlých stenách oboch domov. Ďalej uviedol, že statické posúdenie stavby bolo vykonané posudkom, ktorý je súčasťou spisového materiálu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( , ďalej len ,,“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa veta prvá a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil ( , veta prvá ).

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností rodinných domov spočíva vo výklade ust. vyhl. č. , podľa ktorého, „v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3“.

Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s vyhl. č. , ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom zákonom určeného odstupu stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné

umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak je vzdialenosť medzi rodinnými je menej ako od 7 m do 4 m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územných podmienok. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Pokiaľ teda stavebník v danom prípade neumiestnil na svojom rodinnom dome okná smerom k stavbe žalobcov 1/ a 2/ tak rozpor s uvedeným zákonným ustanovením nie je.

Závažnejšou námietkou zo strany žalobcov 1/ a 2/ sa javí práve statické posúdenie dodatočne povolenej stavby. Z pripojenej fotodokumentácie je zrejmé, že povolená stavby je vyvýšená v bezprostrednej blízkosti oddychovej zóny žalobcov. V tejto časti ide o odbornú otázku, ktorej súlad s reálnym stavom musí preskúmať stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia a vydaním kolaudačného rozhodnutia garantovať statickú bezpečnosť stavby, ktorú povolil užívať. Otázka statiky stavby je vecou verejného záujmu. V tomto štádiu konania je nevyhnutné iba konštatovať, že statický posudok je súčasťou stavebnej dokumentácie a stavbu je možné podľa neho uskutočňovať.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcom 1/ a / právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní úspech nemali v konaní trovy nevznikli.

Náhrada trov konania je ovládaná princípom úspechu sporovej strany v konaní a vzniká v pomere medzi žalobcom a žalovaným. Stavebník v danom prípade znáša trovy konania zo svojho, keďže nevystupuje v pozícii sporovej strany v jeho prípade zákon neupravil vznik nároku na náhradu trov podľa úspechu ( ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.