Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. F., zastúpeného: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel č. 177, 027 42 Podbiel, IČO: 36 135 101, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX G., 2. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX G., 3. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX G., 4. H. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. O. XXX, 5. H. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX P., 6. Obec Trávnica, Hlavná 37/65, 941 46 Trávnica, IČO: 00 309 320, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029442 zo dňa 19.07.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Na základe zistenia štátneho stavebného dohľadu, že stavebník (ďalší účastník konania 1.) začal realizovať novostavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, začala obec Trávnica ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení (odstránení) stavby. Stavebný úrad vydal prvé rozhodnutie č. 2018/35-05-L zo dňa 23.04.2018 o dodatočnom povolení stavby, určil podmienky dokončenia stavby a námietky účastníkov konania zamietol. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval v odvolacom konaní žalovaný, ktorý vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/029442-002 zo dňa 04.09.2018, ktorým zrušil uvedené prvé rozhodnutie stavebného úradu a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že v postupe stavebného úradu zistil nedostatky (nedostatočné zistenie skutkového stavu pre nepredloženie geometrického plánu skutočného zamerania stavby, potrebu vydania stavebného povolenia na žumpu ako dočasnú stavbu na dobu určitú, uhradenie správneho poplatku v nesprávnej výške).

2. Následne bolo rozhodnutím stavebného úradu č. 2018/35-14-L zo dňa 29.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v relevantnom znení (ďalej len „“) opäť vydané dodatočné povolenie stavby: „Novostavba rodinného domu - vykonané práce: zhrnutie ornice, výkopy základových konštrukcií, betonáž základových pásov, vymurovanie DT tvárnic a ich betonáž, vysypanie a zhutnenie štrkového násypu pod základovú dosku, debnenie, vystuženie a následná betonáž základovej dosky, elektrická prípojka, osadenie elektrického rozvádzača na hranicu pozemku“,

pre stavebníka C. C. (v postavení ďalšieho účastníka konania 1.), na účel stavby: bývanie, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/XX – záhrada v k. ú. G. zapísanom na LV č. XXXX zo dňa 16.10.2017; boli v ňom určené podmienky pre dokončenie stavby a námietka účastníka konania (žalobcu) týkajúca sa nariadenia úpravy už realizovanej (časti) stavby alebo odstránenia (nepovolenej) stavby pre rozpor s verejným záujmom bola zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca (ako vlastník susednej parcely č. XXXX/XX v k. ú. G.) odvolanie z 22.04.2019, v ktorom o. i. žiadal zmenu prvostupňového rozhodnutia, buď nariadením úpravy už zrealizovanej stavby bez stavebného povolenia alebo nariadením odstránenia rozostavanej stavby pre rozpor s verejným záujmom, a to z dôvodov, že stavba sa realizovala na pozemku druh záhrady, neboli dodržané odstupové vzdialenosti a neboli zachované rovnocenné podmienky pre umiestnenie susedných stavieb.

4. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a v zmysle o správnom konaní v relevantnom znení (ďalej len „“) vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2019/029442 zo dňa 19.07.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Skonštatoval, že postup stavebného úradu v novom prejednaní bol v súlade so zákonom, stavebný úrad sa dostatočne vyrovnal s námietkami a pripomienkami účastníkov konania, prvostupňové rozhodnutie bolo náležite odôvodnené. Mal za to, že doloženým vytyčovacím náčrtom na vytýčenie priestorovej polohy stavby bol odstránený vytýkaný nedostatok ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu v predchádzajúcom konaní, v danom štádiu rozostavanosti (bez zhotovenia prvého nadzemného podlažia) považuje náčrt za dostatočný, pričom ku kolaudácii bude musieť stavebník predložiť geometrický plán skutočného zamerania stavby. Žalovaný považoval za odstránené aj ostatné nedostatky, a to uvedením o dočasnom povolení stavby žumpy, uhradením správneho poplatku stavebníkom v správnej výške, či doložením nového vyjadrenia spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

5. K žalobcom namietanej nedostatočnej odstupovej vzdialenosti stavby od pozemku žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na jeho parcele sa žiadna stavba nenachádza a dodržaním odstupovej vzdialenosti stavby 2 m od spoločných hraníc pozemku pri osadení stavby rodinného domu, tak boli dodržané odstupové vzdialenosti v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom od 11.04.2003 do 29.02.2020 (ďalej len „“). Zdôraznil, že účelom zákonom určeného odstupu stavieb je práve požiadavka na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k zákonom vylučujúcej interakcii. Pokiaľ teda stavebník v tomto prípade neumiestnil na svojom rodinnom dome okná smerom k (budúcej) stavbe žalobcu, tak rozpor s uvedeným zákonným ustanovením nie je. Ohľadom namietaného umiestnenia stavby na pozemku, ktorý je evidovaný ako záhrady, žalovaný uviedol, že tento pozemok je v lokalite, ktorá je podľa územného plánu obce Trávnica určená na individuálnu bytovú výstavbu, stavba teda nie je v rozpore s verejnými záujmami.

II. Správna žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.08.2019, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 20.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 22.08.2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím, a to z dôvodov podľa , a v relevantnom znení (ďalej len „“). Teda z dôvodov, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

7. V prvom rade poznamenal, že stavebník (ďalší účastník konania 1.) začal realizovať stavbu „Novostavba rodinného domu" umiestnenú na pozemku parcely reg. C parc. č. XXXX/XX v k. ú. G. bez právoplatného stavebného povolenia a stavebný úrad nebol oprávnený akceptovať nezákonný postup legalizáciou stavebného konania, ktoré je v rozpore s predpismi v stavebnom konaní. Stavebný úrad

vo veci aj napriek žalobcovým písomným námietkam opätovne rozhodol, aj napriek tomu, že nezistil správne skutkový stav veci a uspokojil sa s tým, že po výzvach stavebník do konania doplnil doklady - vytyčovací návrh a doklad o zaplatení správneho poplatku.

8. Postup správnych orgánov v danej veci je podľa žalobcu nesprávny a v rozpore so zákonmi, hlavne z dôvodu, že sa nezaoberali konkrétnymi tvrdeniami žalobcu o nesprávnom procesnom postupe jednak zo strany stavebníka ale aj zo strany samotného stavebného úradu, ktoré nastali v dôsledku nezaplateného správneho poplatku a mali vplyv na zastavenie stavebného konania. Správne orgány nevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu správneho konania a vyložili si tzv. koncentračnú zásadu v neprospech žalobcu, keď stavebník doplnil doklady - vytyčovací návrh a zaplatil správny poplatok až po lehote.

9. Žalobca namietal výklad ohľadom znenia vyhlášky č. , že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, kedy v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov. Veta „o nerušení sa navzájom pohľadom do okien suseda“ je právny nezmysel, výmysel z dôvodu, že nič také nesleduje. Odstup 4 m je výsledkom na základe empírie a je prípustný výlučne len v stiesnených podmienkach, ktoré už (v čase stavebného konania) existujú. Žalobca s odkazom na stanovisko „MVRR SR“ k uvedenej vyhláške - podľa ktorého je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia) - uviedol, že a vyhlášky č. možno použiť iba v stiesnených podmienkach, ktoré v tomto zmysle pri vydávaní dodatočného stavebného povolenia neexistovali. Na druhej strane uvedené sa môže obrátiť proti žalobcovi, pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia, kedy by nemuseli povoliť stavbu rodinného domu s oknom v obytnej miestnosti v protiľahlej časti steny k stene už povoleného domu bez okna takej miestnosti s odstupom menším ako 7 m.

10. Ďalej namietal absenciu vyhodnotenia jeho námietok v tom smere, či dodatočným povolením stavby v požadovaných rozmeroch a podľa vytyčovacieho náčrtu nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom obce Trávnica. V tom, že obmedzeniami, ku ktorým došlo po napadnutom dodatočnom stavebnom povolení, bude žalobca obmedzený ako stavebník stavby práve v súvislosti s námietkami ale i dôvodmi odvolania, na ktorých zotrváva v celom rozsahu. Podľa žalobcu nebol správne vyhodnotený súlad stavby, ktorá je predmetom povolenia, s verejným záujmom. Správne orgány tak rozhodli v rozpore s § 46 správneho poriadku, lebo napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, keď správne orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

11. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za arbitrárne, neobjektívne, zásadne porušujúce zásady stavebného konania v správnom konaní správnymi orgánmi oboch stupňov, a to najmä z dôvodu ignorovania námietok žalobcu, ktoré v správnom konaní vzniesol a z dôvodu nevyriešenia zásadnej otázky - procesných pochybení, na ktoré poukazoval. Žalobca predložil súdu tri fotografie, z ktorých je zrejmý skutočne havarijný stav spôsobený nezodpovedným konaním stavebníka v čase, kedy stavebné povolenie nebolo právoplatné. Vyzdvihol základné právo vlastniť majetok podľa , ktoré nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.11.2019 uviedol, že sa pridržiava svojich záverov v napadnutom rozhodnutí, toto považuje za zákonné a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný považoval námietky žalobcu za nesprávne, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Žalovaný má za to, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok a pokiaľ má druhostupňový správny orgán za preukázané, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav veci, na základe dôkazov založených v administratívnom spise a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, môže sa druhostupňový správny orgán s ním stotožniť a poukázať na jeho obsah bez toho, aby zopakoval celé jeho odôvodnenie.

Žalovaný uviedol, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobcu a dal do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/241/07) sa nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

13. Ohľadom namietaného umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby na pozemku, ktorý je evidovaný ako záhrady, žalovaný uviedol (už v napadnutom rozhodnutím a je to aj v prvostupňovom rozhodnutí), že pozemok, na ktorom sa nachádza stavba, je v lokalite, ktorá je podľa územného plánu obce Trávnica určená na individuálnu bytovú výstavbu (územný plán obce Trávnica schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 55/2005 zo dňa 16.12.2005). Stavebník k žiadosti o dodatočné povolenie stavby doložil aj stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor zo dňa 30.10.2017, v ktorom mu dal okresný úrad v zmysle o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov súhlas s navrhovaným zámerom realizácie stavby na poľnohospodárskej pôde parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: záhrady, navrhovaný záber 250 m2 s tým, že po realizácii výstavby za účelom usporiadania evidencie druhov pozemkov v katastri nehnuteľností podľa uvedeného zákona je potrebné požiadať o zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku zo záhrady na ostatnú plochu, a táto podmienka je uvedená aj v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný dodal, že dokončenie stavby bolo z hľadiska jednotlivých záujmov chránených osobitnými predpismi posúdené vyjadreniami a stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré sú súhlasné a ich obsah je pre správny orgán záväzný.

14. K žalobcom namietanej nedostatočnej odstupovej vzdialenosti stavby od jeho pozemku a namietanej potreby spĺňať aj požiadavky na možnosť zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvorenia rovnocenných podmienok pre umiestnenie budúcej stavby rodinného domu na žalobcovom pozemku žalovaný uviedol, že toto je podrobne zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí a dodal, že doterajšia judikatúra prezentuje totožný právny názor (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so. zn. zo dňa 28.01.2015, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 172/2016-13 zo dňa 16.03.2016). Žalovaný ozrejmil, že dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu je umiestnená vo vzdialenosti 2,80 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXXX/XX, miestnosť kuchyne je navrhnutá bez okna, stavebník dodržal vzdialenosť 2,0 m od hranice pozemku, čím sa vytvorila rovnocenná podmienka na umiestnenie stavby rodinného domu na susednom pozemku, a boli aj dodržané odstupové vzdialenosti v zmysle vyhlášky č. Ak navrhovaný rodinný dom žalobcu nebude mať okná z obytnej miestnosti môže byť umiestnený vo vzdialenosti 1,20 m od spoločnej hranice. Pokiaľ dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu nie je v pozícii ,,protiľahlosti“ k susediacej stavbe žalobcu (čo v tomto prípade nie je, keďže na pozemku žalobcu sa žiadna stavba nenachádza), nemožno ani hovoriť o vzájomných odstupových vzdialenostiach rodinných domov podľa vyhlášky č.

15. Žalobca v podaní zo dňa 10.12.2019 označil ďalších účastníkov konania a možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

16. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -53 zo dňa 20.12.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

18. Podľa (v znení účinnom do 30.06.2023 v nadväznosti na vyššie uvedený v platnom znení), „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

19. Podľa , prvá veta , „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

20. Podľa , „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

21. Podľa , „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

22. Podľa , „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

23. Podľa - 7 (účinného od 01.05.2019 do 30.09.2019): „(1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo () a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66.“

24. Podľa § 140 stavebného poriadku: „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“

25. Podľa § 46 správneho poriadku: „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

26. Podľa : „(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.“

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom

27. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).

28. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (, ), bola podaná včas ( v spojení s a , v nadväznosti na body 4. a 6. tohto rozsudku), oprávnenou osobou ( ), zastúpenou advokátom ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( ), za splnenia procesných podmienok ( v spojení s ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

29. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal nesúlad napadnutého rozhodnutia so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, s verejným záujmom, či územným plánom, a to najmä v kontexte nedodržania odstupových vzdialeností dodatočne povoľovanej stavby k susednému pozemku žalobcu a nezachovania rovnocenných podmienok pre umiestnenie jeho budúcej susednej stavby.

30. Súd kľúčovú námietku žalobcu ohľadom nedodržania vzdialenosti medzi rodinnými domami podľa , vyhlášky č. a s tým spojenú námietku o nezachovaní rovnocenných podmienok pre umiestnenie budúcej stavby žalobcu, a teda rozpor aj s správneho poriadku, vyhodnotil ako nedôvodné.

31. Z a vyhlášky č. vyplýva, že vzdialenosť medzi rodinnými domami nesmie byť menšia ako 7 m, vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m, a v stiesnených podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, pričom v týchto prípadoch sa nevyžaduje uvedené dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov.

32. Podľa žalobcu v danom prípade stiesnené podmienky pri vydávaní dodatočného stavebného povolenia neexistovali, zároveň vždy je potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb, čo sa nestalo a vychádzajúc z argumentácie žalobcu aj z administratívneho konania ďalší účastník 1. si mal z uvedených dôvodov postaviť dom minimálne 3,5 m od hranice jeho pozemku.

33. Napriek tomu, že možno porozumieť žalobcovej predstave o ponechaní maximálneho odstupu dodatočne povoľovanej stavby od hranice jeho pozemku, aby nebol pri jeho budúcej stavbe v ničom

obmedzovaní (pri umiestňovaní stavby, či pri umiestňovaní okien), súd musí konštatovať, že vyhláška tak nie je koncipovaná; je koncipovaná skôr naopak, tzv. „kto prv príde, ten prv melie“, ergo skoršia stavba má viac možností pri jej umiestnení, samozrejme za dodržania odstupu od hranice susedného pozemku (ktorá je stanovená na 2 m), pričom, pochopiteľne, pribúdajúcimi stavbami pribúdajú prípadné obmedzenia pre umiestnenie každej ďalšej budúcej stavby. Súd považuje odôvodnenie žalovaného za dostatočné, zrozumiteľné a súladné s právnymi predpismi, keď žalovaný uviedol, že dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu je umiestnená vo vzdialenosti 2,80 m od spoločnej hranice s pozemkom žalobcu, teda bola dodržaná odstupová vzdialenosť 2 m od hranice žalobcovho pozemku.

34. Tiež je zrozumiteľné a udržateľné, čo konštatoval žalovaný, že keďže sa v tom čase na pozemku žalobcu žiadna stavba nenachádzala, nemožno ani hovoriť o vzájomných odstupových vzdialenostiach rodinných domov podľa vyhlášky č. Odstupy od možných budúcich stavieb vyhláška neupravuje. Z uvedeného vyplýva, že ďalší účastník konania 1. ani nemal od akého domu žalobcu nechať odstup 7 m. Súd netvrdí, že zachovanie rovnocenných podmienok pre umiestnenie budúcej stavby nie je nijako relevantné, práve naopak, ale toto je už premietnuté do ustanovení vyhlášky č. , stanovením minimálnych odstupov a v ods. 1 stanovením zmyslu uvedených odstupov - zachovanie denného osvetlenia a preslnenia, zachovanie pohody bývania, umožnenie údržby stavieb, užívania priestorov medzi stavbami a pod. Čo sa týka vytvorenia takej podmienky pre žalobcu na umiestnenie jeho budúcej stavby, aby dodatočne povoľovaná stavba bola od hranice jeho pozemku umiestnená min. 3,5 m, teda aby pri stavaní a umiestňovaní vlastnej stavby nebol odstupom susednej stavby nijako obmedzovaný, takýto právny nárok žalobcu na ponechanie odstupu 3,5 m nevplýval zo žiadneho právneho predpisu; v danom prípade by to prakticky záviselo od dohody/ ústretovosti susedov.

35. Nad rámec uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí hypoteticky načrtol, že keďže je miestnosť kuchyne na dodatočne povoľovanej stavbe navrhnutá bez okna, pokiaľ by navrhovaný rodinný dom žalobcu nemal okná z obytnej miestnosti, mohol by byť umiestnený dokonca už vo vzdialenosti 1,20 m od spoločnej hranice, teda naznačil, že by mohlo ísť o situáciu v stiesnených územných podmienkach (zrejme poznajúc dané územné podmienky), čím sa podľa žalovaného vytvorila pre žalobcu rovnocenná podmienka na umiestnenie stavby rodinného domu na susednom pozemku. Treba povedať, že ide o jednu z možností, ktorú žalovaný tzv. príkladmo uviedol pre žalobcu; samozrejme takáto možnosť sa nemusí zhodovať s predstavami žalobcu, nespôsobuje to však žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ nie sú v daných územných podmienkach stiesnené podmienky, ako tvrdil žalobca, nemal by mať problém dodržať vzdialenosť 7 m medzi domami a umiestniť si okná aj z tejto strany domu, ak by predsa len stiesnené podmienky boli dané, prichádza napr. do úvahy možnosť, ktorú prezentoval žalovaný. Súd podotýka, že predstavy žalobcu a ďalšieho účastníka 1. o umiestneniach domov a ich okien v rámci ich pozemkov sa zjavne nezhodovali, a tak, ako sa žalobca domáhal od ďalšieho účastníka 1. dodržania vzdialenosti jeho domu 3,5 m od hranice pozemkov, aby mohol byť rovnako zachovaný odstup 7 m medzi budúcimi stavbami, aby si žalobca mohol dať okná aj z tejto strany domu a bolo to pre neho podstatné, tak mal ďalší účastník konania 1. inú predstavu o dome a okná z tejto strany domu si neplánoval dať, a z toho dôvodu bolo pre neho zjavne potrebné/ vhodné umiestniť stavbu vo vyhláške stanovenom rozsahu, min. 2 m od hranice susedného pozemku. Potom je zrozumiteľný aj ďalší záver žalovaného, že pokiaľ teda stavebník v tomto prípade neumiestnil na svojom rodinnom dome okná smerom k stavbe žalobcu, tak rozpor s uvedenými ustanoveniami právnych predpisov nie je. Z uvedeného vyplýva, že žalobcova interpretácia odstupovej vzdialenosti stavby od pozemku a budúcich stavieb navzájom nie je súladná s textom príslušných právnych predpisov, nie je objektívna, a v danom prípade súd nevzhliadol namietané porušenie právnych predpisov, ani žalobcom namietané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

36. Ďalej žalobca namietal procesné pochybenia, že žalovaný nezistil správne skutkový stav veci, keď sa uspokojil s vytyčovacím návrhom, že dôsledok nezaplatenia správneho poplatku mal mať vplyv na zastavenie stavebného konania, ako aj že správne orgány si vyložili koncentračnú zásadu v neprospech žalobcu, keď stavebník mohol doplniť doklady: vytyčovací návrh a zaplatiť správny poplatok až po lehote. Súd v prvom rade uvádza, že v zmysle je žalobca pre úspech správnej žaloby povinný uviesť a preukázať, ako namietané porušenia správnych orgánov zasahujú do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov a tieto konkretizovať, a toto žalobca nielen, že nepomenoval, ale z uvedeného ani nijaký zásah do jeho práv nevyplýva, a preto už z tohto dôvodu nemôže byť žalobca ohľadom týchto námietok úspešný. Namietať porušenie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy za účelom ochrany verejného záujmu prislúcha prokuratúre. Situácia ohľadom vytyčovacieho

návrhu a geometrického plánu bola žalovaným pochopiteľne a akceptovateľne vysvetlená, v sa počíta s doplnením podkladov na výzvu stavebného úradu, k čomu došlo v súlade so zákonom, pritom uvedená námietka sa nijako netýka žalobcu, a tento neoznačil ani rozpor s akýmkoľvek ustanovením zákona. Otázka zaplatenia správneho poplatku ide taktiež mimo rámec žalobcových subjektívnych práv, navyše, bola zhojená postupom v súlade s o správnych poplatkoch v relevantnom znení - zaplatením na výzvu správneho orgánu. Súd ďalej poznamenáva, že koncentračná zásada sa netýka ani zaplatenia správneho poplatku ani doplnenia vytyčovacieho plánu stavebníkom, týka sa jedine uplatňovania námietok a pripomienok účastníkov konania, prípadne stanovísk dotknutých orgánov, ktorej cieľom je, aby stavebné konanie nebolo neúmerne zdržované neskoro uplatnenými námietkami účastníkov konania a pod., a aby sa mohlo v primeranom čase dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. V uvedenom kontexte nemožno hovoriť, že by došlo k vyloženiu koncentračnej zásady správnymi orgánmi v neprospech žalobcu, ako namietal žalobca, pretože išlo o doplnenie podkladov stavebníkom či zaplatenie správneho poplatku na výzvu správneho orgánu.

37. Súd pre úplnosť, napriek tomu, že túto námietku žalobca spomenul v žalobe len okrajovo, uvádza, že v administratívnom konaní žalobcom namietané umiestnenie stavby na pozemku, ktorý je evidovaný ako záhrady, žalovaný dostatočne a presvedčivo odôvodnil tým, že tento pozemok je v lokalite, ktorá je podľa územného plánu obce Trávnica určená na individuálnu bytovú výstavbu. A tiež tým, že navrhovaný zámer realizácie stavby na predmetnej poľnohospodárskej pôde, druh pozemku: záhrady, bol odsúhlasený v stanovisku Okresného úradu Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor s tým, že po realizácii výstavby je za účelom usporiadania evidencie druhov pozemkov v katastri nehnuteľností potrebné požiadať o zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku zo záhrady na ostatnú plochu, pričom táto podmienka je uvedená aj v prvostupňovom rozhodnutí.

38. Okrem toho žalobca v žalobe formuloval viacero všeobecných, nekonkrétnych námietok, napr. že stavebný úrad nebol oprávnený legalizovať nezákonný postup v stavebnom konaní, že žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu, porušením zásad stavebného konania, či dodatočným povolením stavby nedôjde k rozporu s cieľmi územného plánu obce Trávnica, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, že bol nesprávne vyhodnotený súlad stavby s verejným záujmom, že správne orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pod., ktorým chýba akékoľvek prepojenie na konkrétne závery z napadnutého rozhodnutia či úkony z administratívneho konania, ako aj pomenovanie, ako tým bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a súd preto tieto všeobecné námietky nemal v akom ďalšom kontexte preskúmať. Súd nemôže nad rámec žalobných bodov preskúmať celý priebeh konania ani všetky závery napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať dôvody v prílohách k žalobe, napr. v odvolaní žalobcu z administratívneho konania; súd je striktne viazaný žalobnými bodmi podľa . Viazanosť žalobnými bodmi znamená, že ak si aj súd všimne nezákonnosť nad rámec žalobných námietok, tak ju nepreskúmava a neposudzuje, ak nejde o výnimky z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa , na ktoré prihliada ex offo. Takéto výnimky v danom prípade neboli zistené.

39. K námietke žalobcu, že stavebný úrad nebol oprávnený legalizovať nezákonný postup v stavebnom konaní, súd podotýka, že je to samotný , ktorý v pri zistení, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, stanovuje taký postup, že stavebný úrad je povinný ako prvé skúmať, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a až sekundárne, jedine v prípade, že vlastník stavby nepredloží požadované doklady alebo sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad pristúpi k nariadeniu odstránenia stavby. Teda postup stavebného úradu, ktorý skúmal možnosť dodatočného povolenia pre stavbu ďalšieho účastníka konania 1. postavenú bez stavebného povolenia, zodpovedá postupu stanovenému . Pre úplnosť súd dodáva, že za začatie realizovania stavby bez stavebného povolenia však nesie stavebník zodpovednosť a podľa je možné ho za to potrestať v konaní o priestupku, ktoré sa aj v danom prípade, vychádzajúc z oznámenia stavebného úradu z 02.02.2018 z administratívneho spisu, realizovalo.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nedodržania vzdialenosti odstupov medzi rodinnými

domami podľa vyhlášky č. a nezachovania rovnocenných podmienok pre umiestnenie budúcej stavby žalobcu, a teda týkajúcim sa rozporu aj s správneho poriadku, námietkam o viacerých procesných pochybeniach či nedostatočne zistenom skutkovom stave, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Zároveň správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v zmysle , pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených súdom a náhradu trov konania si ani neuplatnili.

42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( účinného do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle . Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa a , alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.