Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nc/2/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J., bývajúceho v

K., 2/ Mgr. L., bývajúcej v K., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou V., so sídlom v Č.,

IČO: X., proti žalovanej MUDr. J., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. C., advokátom v Č.,

o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , v konaní o námietke

zaujatosti, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. E. j e v y l ú č e n á z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu

Čadca sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Sudkyňa Krajského súdu v Žiline, JUDr. E., predložila predsedníčke Krajského súdu

v Žiline postupom podľa návrh na svoje vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci z dôvodu, že predmetná vec jej bola ako zákonnej sudkyni pridelená ešte

v čase jej pôsobenia na Okresnom súde Čadca, kedy jej predsedníčka tohto súdu na jej

námietku postupom podľa predmetnú vec odňala a pridelila ju inému

sudcovi z dôvodu, že rodinu žalovanej pozná pre dlhoročný vzťah jej otca s manželom

žalovanej (pôvodne žalovaného 1/ v tomto konaní, v súčasnosti sa rozhoduje o jeho vstupe do

konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), keď v minulosti sa navštevovali.

V oznámení adresovanom predsedníčke krajského súdu JUDr. E. zdôraznila, že už počas

pôsobenia na Krajskom súde v Žiline predsedníčka senátu JUDr. K. ju považovala za

vylúčenú v odvolacom konaní v predmetnej veci a požiadala o pridelenie zastupujúceho člena

senátu, ktorá skutočnosť bola akceptovaná. Záverom uviedla, že v súčasnosti sa síce už so

žalovanou a jej manželom nestretáva, avšak vzhľadom na predchádzajúci postup, keď jej bol

2

spis už rozhodnutím predsedníčky súdu odňatý, by z hľadiska teórie zdania mohla vzniknúť

pochybnosť o jej nezaujatosti.

Predsedníčka Krajského súdu v Žiline predložila v súlade s ustanovením § 15

ods. 1 veta štvrtá vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o tom,

či je uvedená sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, keď mala

za to, že nie je dôvod pochybovať o jej nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ) pristúpil k posúdeniu, či okolnosti oznámené JUDr. E., sú spôsobilé

vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14

až ) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,

aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal

a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

3

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (por. Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť

z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nestrannosti, o ktorom svedčí

správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej

nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [por. tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar

c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

4

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (por. tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia sudkyne JUDr. E. o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie

stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

(por. ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť

jeho nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (por. vyššie 2.).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

5

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v možnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý

a nie nestranný sudca.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Z obsahu spisu vyplýva, že opatrením predsedníčky Okresného súdu Čadca

zo 4. januára 2006 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie

JUDr. E., ktorá písomným oznámením z 26. januára 2006 vzniesla námietku zaujatosti

v zmysle , z dôvodu dlhoročného priateľského vzťahu žalovaného Ing.

Mikuláša Kubíka (manžela žalovanej) s jej rodičmi. V oznámení zo 6. februára 2014

adresovaného predsedníčke Krajského súdu v Žiline, JUDr. E. zopakovala skutočnosti

uvedené v pôvodnej námietke zaujatosti a uviedla, že v minulosti sa navštevovali. Zároveň

poukázala na to, že v predmetnej veci bola vylúčená už aj v konaní na odvolacom súde.

V prípade sudkyne Krajského súdu v Žiline JUDr. E., ktorá bola opatrením

predsedníčky Okresného súdu Čadca z 1. februára 2006 (č.l. 123 spisu) vylúčená už

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. na súde prvého

6

stupňa, ktorá na svojom vzťahu k žalovaným deklarovaný v roku 2006 zotrvala aj pri

vznesenej námietke zaujatosti žalovanými na Okresnom súde Čadca 26. novembra 2008,

na ktoré stanovisko poukázal Krajský súd v Žiline v uznesení z 18. marca 2009 sp. zn.

(por. č.l. 510) v konaní o námietke zaujatosti voči sudcom

Okresného súdu Čadca, tiež vzhľadom na vylúčenie JUDr. E. 10. marca 2010 z prejednávania

predmetnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. (por. č.l.

560), vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, že pokiaľ nedošlo v tomto prípade

k zmene pôvodne deklarovaného stavu, naďalej pretrváva objektívna pochybnosť o jej

nezaujatosti, pre ktorú dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že zakladá

skutočnosť relevantnú z hľadiska , a je dôvodom pre jej vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania v danej veci aj na odvolacom súde.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová