Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/185/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. A., proti žalovanej J., naposledy bývajúcej v K., zastúpenej

opatrovníkom JUDr. P., zamestnancom Okresného súdu Košice – okolie, o zaplatenie

2.089,97 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C

141/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. januára

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 1. októbra 2012 č.k. -36 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 2.089,97 Eur s príslušenstvom ako dlhu

vzniknutého v súvislosti s poskytnutím revolvingového úveru, keď dlh mal pozostávať

z nezaplateného úveru, úroku za poskytnutie úveru, poistného a poplatkov z omeškania.

Žalobkyni, ktorá si uplatňovala náhradu trov konania tieto s poukazom na

nepriznal. Zamietnutie žaloby zdôvodnil s poukazom na § 497, § 499 až § 504 Obchodného

zákonníka a tou skutočnosťou, že žalobkyňa i napriek dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 veta

prvá ) ani na výzvu súdu nepreukázala poskytnutie peňažných prostriedkov na účet

žalovanej, ani podrobne nevyčíslila z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, obdobie úveru,

z čoho pozostáva úrok, teda z akej sumy a za aké obdobie.

2

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. januára 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny,

keď žalobkyňa ani v odvolacom konaní nespochybnila uvedené skutkové a právne názory

okresného súdu. Uviedol, že žaloba obsahuje iba tvrdenia žalobkyne o tom, že poskytla

žalovanej sumu 1 659,70 Eur, avšak žiaden dôkaz o preukázaní tejto sumy na účet žalovanej

nepredložila. Zdôraznil, že žalobkyňa na tento podstatný záver súdu prvého stupňa v odvolaní

reaguje iba vetou, že žalovaná v priebehu konania namietala, že revolvingový úver jej nebol

poskytnutý. Pokiaľ súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania nezistil pravdivosť

skutkového tvrdenia žalobkyne spočívajúceho v tom, že žalovanej neboli peňažné prostriedky

vyplatené a ak na tomto skutkovom zistení založil svoje rozhodnutie, mohla sa žalobkyňa

účinne brániť iba tak, že by poukázala na prípadný omyl súdu prvého stupňa pri skutkovom

zisťovaní tejto podstatnej okolnosti. To však odvolateľka neurobila. V súvislosti s odvolacími

námietkami smerujúcimi k neaplikovateľnosti na daný právny vzťah,

pričom súd prvého stupňa aplikoval na vzťah medzi účastníkmi konania práve ustanovenie

, považoval odvolací súd túto odvolaciu námietku za irelevantnú.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nespochybnila skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa. Odvolací súd, viazaný obsahom a dôvodmi odvolania, nezistil žiadne

pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

preto podľa rozsudok potvrdil ako vecne správny. Úspešnej žalovanej

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). V dôvodoch dovolania poukázala na to, že žalovaná podpisom zmluvy

o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade

so slobodnou a vážnou vôľou. Žalovaná svojim podpisom tiež vzala na vedomie,

že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy

a prílohy 1-4, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne

zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Mala za to, že jej nárok uplatnený

v žalobe je dôvodný. Vyčítala súdu prvého stupňa, ktorý ju síce vyzval na špecifikovanie

dlžnej sumy, úveru a úroku, avšak ju nevyzval na preukázanie poskytnutia finančných

3

prostriedkov na účet žalovanej. Odvolací súd mal následne takýto rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa v dovolaní, s poukazom na čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a o rozhodcovskom konaní a jeho , podľa ktorého doručený

rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, mala

za to, že súčasťou základného práva na súdnu a inú ochranu podľa vyššie označeného článku

je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , ,

) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku. K tejto časti dovolania, dovolací súd poznamenáva,

že v preskúmavanej veci nejde o exekučné konanie, v ktorom exekučným titulom by bol

rozhodcovský rozsudok.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4), je nepochybné,

že prípustnosť dovolania žalobkyne z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , (v znení účinnom do 31. decembra 2014),

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ , pričom samotná dovolateľka nenamietala,

že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle a ani dovolací súd nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) považuje za prípustný dovolací dôvod,

ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné; samotná táto vada ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( )

je prípustným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné,

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v až g/ , Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a s tým, že žalovanej, ktorá mala v tomto konaní

úspech, žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová