Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/3/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD.

a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu : MUDr. M. S., nar. X., bytom M.,

proti ţalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812

67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. októbra 2013, č. k. 14S/55/2012-

31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. novembra 2013, č. k. – 41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.

októbra 2013, č. k. -31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. novembra

2013, č. k. – 41, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. AA/2011/60143/19950/OPČSSZ zo 06.12.2011 (ďalej na účely

rozsudku tieţ „napadnuté rozhodnutie“ – viď č.l. 2) ţalovaný ako odvolací správny orgán

príslušný v zmysle o orgánoch štátnej správy

2

v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, o sluţbách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák.

č. “) a o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) podľa § 59

ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 36 ods. 2 písm. d/, odsek 3 a odsek 5 písm. e/ zák.

č. potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Trnave, č. A/2009/07800/OISS-V z 25.08.2011 o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov

o zamestnanie (ďalej na účely rozsudku tieţ „prvostupňové rozhodnutie“).

Podľa v znení účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia [06.12.2011] Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie

uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

Podľa v citovanom znení v prípadoch vyradenia

z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 1 písm. m/ a z dôvodov podľa

odseku 2 úrad znovu zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Podľa v citovanom znení za nespoluprácu

uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. d/ sa považuje nedostavenie sa na

úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 5 a 7.

2. Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe prvostupňovým

rozhodnutím bol ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.07.2011

na dobu troch mesiacov z dôvodu nespolupráce s tým, ţe ţalobca môţe byť opätovne

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie aţ po uplynutí tejto doby, ak o to poţiada.

3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca dňa 13.09.2011

administratívne odvolanie, v ktorom namietal, ţe dňa 29.07.2011 bol ešte práceneschopný

a ošetrujúca lekárka mu aţ 03.08.2011 oznámila, ţe ukončila jeho práceneschopnosť

uţ 29.07.2011.

4. Ţalovaný následne v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe práceneschopnosť ţalobcu

trvala od 16.02.2011 do 28.07.2011, kedy sa mal ţalobca dostaviť na riadnu kontrolu

k svojmu ošetrujúcemu lekárovi, čo však nespravil, a preto mu bola týmto dňom ukončená

práceneschopnosť v jeho neprítomnosti.

3

II.

Konanie na prvostupňovom súde

A)

5. Proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd

v Bratislave ţalobu z 15.02.2012, ktorá bola uznesením zo dňa 24.04.2012 postúpená na

Krajský súd v Trnave.

6. Ţalobca sa ţalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. V ţalobe namietal,

ţe ţiada napadnuté rozhodnutie preskúmať súdom, pretoţe je protizákonné a poškodilo

ho na jeho právach, keďţe bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu

nespolupráce, avšak v čase keď nemal riadne ukončenú práceneschopnosť, resp. táto bola

ukončená ošetrujúcou lekárkou v jeho neprítomnosti nezákonne.

7. Ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2012 uviedol, ţe ţalobca sa dňa

26.01.2011 dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom spolupráce, kedy mu

bol stanovený ďalší termín kontaktu 23.02.2011. Na tento termín sa však nedostavil a dostavil

sa aţ 04.03.2011, kedy sa vyjadril, ţe od 16.02.2011 do 01.03.2011 bol hospitalizovaný

na chirurgickom oddelení v Piešťanoch.

Ďalej ţalobca mal uviesť, ţe na úrad práce sa dostavil v čase trvajúcej

práceneschopnosti a ţe ešte v ten istý deň t.j. 04.03.2011 doručí úradu doklad

o práceneschopnosti od MUDr. N.. Začiatok trvania práceneschopnosti bol úradu práce

doručený aţ 09.03.2011.

8. Dňa 05.08.2011 bolo úradu práce doručené potvrdenie o ukončení

práceneschopnosti ţalobcu zaslané MUDr. N. s vysvetlením, ţe práceneschopnosť bola

ukončená dňom 29.07.2011, pretoţe ţalobca sa nedostavil na kontrolu a navyše, ţe ţalobca

opakovane porušoval liečebný reţim. Keďţe práceneschopnosť ţalobcu trvala od 16.02.2011

do 28.07.2011, ţalobca bol vyzvaný, aby sa dostavil na úrad práce nasledujúci deň po

ukončení dočasnej práceneschopnosti, t.j. 29.07.2011.

Nedostavenie sa na tento termín povaţoval úrad práce za nespoluprácu a z tohto

dôvodu bol dňom 29.07.2011 ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

B)

4

9. Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súd predmetnú vec prejednal

na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu, nakoľko jeho ţiadosť o odročenie vytýčeného

pojednávanie z dôvodu kontrolného vyšetrenia a z dôvodu, ţe si chce v 90-dňovej lehote

zvoliť vhodného advokáta na zastupovanie, vyhodnotil, ţe táto nespĺňa náleţitosti ţiadosti

o odročenie pojednávania v zmysle , a to jednak ţe k ospravedlneniu

na pojednávanie nedošlo riadne a včas.

Následne dospel krajský súd k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a ako takú ju zamietol.

10. S poukazom na ustanovenia aţ 3, , a ,

ods. 5, , , a

krajský súd konštatoval, ţe ţalobca ako osoba evidovaná v evidencii uchádzačov

o zamestnanie sa riadne nedostavoval na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave,

keď sa nedostavil dňa 23.02.2011 na stanovený termín, neoznámil tomuto úradu, ţe je v tom

čase práceneschopný, tak ako to vyţaduje zákon v ust.

a navyše hoci bol práceneschopný, opakovane porušoval liečebný reţim a nedostavil sa na

kontrolné vyšetrenie k svojmu ošetrujúcemu lekárovi.

Z uvedeného dôvodu mu bola ošetrujúcou lekárkou ukončená práceneschopnosť dňa

28.07.2011 a povinnosťou ţalobcu bolo nasledujúci deň dostaviť sa na Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v Trnave. V prípade, ţe tak nespravil, bola táto skutočnosť povaţovaná

zo strany tohto úradu za nespoluprácu s úradom.

11. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe o ukončení práceneschopnosti v jeho

neprítomnosti zo strany ošetrujúcej lekárky sa dozvedel aţ 03.08.2011, táto skutočnosť

ho nezbavuje zodpovednosti, pretoţe jeho povinnosťou bolo dostaviť sa riadne na kontrolné

vyšetrenie k ošetrujúcej lekárke a mal si byť ako lekár vedomý toho, ţe nemôţe svojvoľne

predlţovať práceneschopnosť a ţe ošetrujúca lekárka v zmysle pripojeného poučenia môţe

z dôvodu nedostavenia sa na kontrolné vyšetrenie ukončiť jeho práceneschopnosť okamţite.

Následne si mal byť vedomý aj toho, ţe pokiaľ dané skutočnosti neoznámi

príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, môţe byť ako osoba evidovaná

v evidencii uchádzačov o zamestnanie vyradená z tejto evidencie z dôvodu nespolupráce.

12. Z uvedeného dôvodu povaţuje krajský súd rozhodnutia ţalovaného ako aj

prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

5

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

13. Včas podanom odvolaním zo dňa 04.11.2013 (č.l. 37) ţalobca spochybnil

rozsudok prvostupňového súdu na základe týchto, bliţšie neobjasnených odvolacích

námietok:

- odňatie moţnosti konať (pojednávanie v jeho neprítomnosti); ţalobca namietal

porušenie ,

- skutkový stav krajský súd neúplne či nedostatočne, resp. nezistil skutkový stav vôbec,

nebolo vykonané dokazovanie (ţalobca namietal porušenie § 205 ods. 2 písm. d/

),

- porušenie

o , a ,

o , a [ţalobca

na tomto mieste pouţil skratku „ÚSR“] a

o (procesné invektívy),

- spochybnenie ospravedlnenia neúčasti dňa 03.10.2013 napriek zhoršeniu stavu

po operácia, ktorú skutočnosť má podľa ţalobcu dokazovať nález z rovnakého dňa

14. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

B)

15. Krajský súd opravným uznesením zo dňa 07.11.2013, č. k. -41 opravil

záhlavie rozsudku tak, ţe doplnil správnu adresu bydliska ţalobcu.

C)

16. Z predloţeného súdneho spisu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva,

ţe ţalovaný svoje právo na vyjadrenie k odvolaniu nevyuţil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

6

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne/ ...... väčšinou hlasov s 1 kontravótom (§ 3 ods. 9 zákona

č. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý

rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto

ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

18. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho

konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, preto Najvyšší súd ako súd odvolací

primárne v medziach odvolania (viď ) preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal

aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

19. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok

vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia

podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými

závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným,

ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania

proti rozsudku krajského súdu sú procesné odvolacie námietky, ktorých podstatou je odňatie

moţnosti ţalobcovi konať pred súdom.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

20. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie ţalovaného napadnutej ţalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto

vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne

zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

7

21. Predovšetkým Najvyšší súd musí vyhodnotiť oprávnenosť odvolacej námietky

pojednávania krajského súdu v neprítomnosti ţalobcu. Krajský súd toto svoje procesné

rozhodnutie vyslovil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.10.2013 (č.l. 28)

s nasledujúcim odôvodnením v rozsudku, ţe:

„Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom listom doručeným osobne na Krajský

súd v Trnave dňa 2.10.2013 oznámil, že žiada pojednávanie odročiť z dôvodu kontrolného

vyšetrenia a z dôvodu, že si chce v 90-dňovej lehote zvoliť vhodného advokáta

na zastupovanie.

Krajský súd po preskúmaní žiadosti žalobcu dospel k záveru, že táto nespĺňa žiadosť

o odročenie pojednávania v zmysle a to jednak že k ospravedlneniu

na pojednávanie nedošlo riadne a včas. Žalobca prevzal predvolanie na termín pojednávania

dňa 30.7.2013 a mal dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu.

Navyše súd poukazuje na to, že v danom smere nie je potrebné, aby bol žalobca zastúpený

advokátom a je len na jeho osobnej vôli či si takúto možnosť zvolí.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca poukázal, že dňa 3.10.2013 ide na kontrolné

vyšetrenie, túto skutočnosť nijako nedokladoval ako to vyžaduje ust.

a navyše nepreukázal, že ide o také vyšetrenie o ktorom nevedel s dostatočným časovým

odstupom a o ktorom nemohol informovať súd včas a nie deň pred nariadeným pojednávaním.

Krajský súd preto vyhodnotil konanie žalobcu ako za obštrukčné konanie v snahe

mariť rozhodovanie vo veci.“

Podľa účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu

oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom

dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti

ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd

bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa platí, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný

stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať

aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

8

lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

22. Ďalej Najvyšší súd má z predloţeného súdneho spisu preukázané (č.l. 25),

ţe ţalobca svojim podaním z 02.10.2013, presne ako to krajský súd vyššie opísal v svojom

napadnutom rozsudku, stručne ospravedlnil svoju neprítomnosť bez toho, aby naplnil zákonné

poţiadavky pre uznanie tohto ospravedlnenia konajúcim súdom v zmysle § 119 ods. 2 (právo

zvoliť si advokáta) a odsek 3 (tvrdená prekáţka účasti majúca svoj pôvod v zdravotnom stave

ţalobcu).

Najmä v uvedenom podaní ţalobcu absentovali písomné prílohy, ktoré by osvedčovali

ním vyslovené ospravedlňujúce dôvody. Takisto popri argumentácii krajského súdu

o poskytnutí dostatočného časového priestoru ţalobcovi pred pojednávaním na riadne

uplatnenie si svojich práv, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo si zvoliť advokáta ako

právneho zástupcu, Najvyšší súd odmieta extenzívne rozširovanie tohto práva ţalobcom na

vhodných advokátov, nakoľko stavovská komora, t.j. Slovenská advokátska komora je

garantom, ţe kaţdý advokát z príslušnej členskej základne je spôsobilý vyhovieť procesným

poţiadavkám na právne zastupovanie účastníka v správnom súdnictve.

23. Navyše v prejednávanej veci ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci

poistenia v nezamestnanosti a s tým spojenej aktívnej politiky trhu práce, čo predstavuje

výnimku z povinného právneho zastúpenia v zmysle , a preto v ţiadnom prípade

zákon nezaťaţil krajský súd povinnosťou preverovať uplatnenie povinného zastúpenia

v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

Rovnako Najvyšší súd musí s poukazom na ustanovenie

nesúhlasiť s odvolacou námietkou ţalobcu, ţe v správnom konaní [ţalobca tu mal zrejme

na mysli „správne súdnictvo“] je zastúpenie zo zákona, nakoľko v zmysle

nenaplnenie inštitútu povinného zastúpenie sa nevyhodnocuje na ťarchu konajúceho súdu,

ale ide o prekáţku v konaní na strane účastníka, ktorú pokiaľ účastník neodstráni včas,

je v správnom súdnictve sankciovaný zastavením súdneho prieskumu.

Podľa žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

9

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu

a doplnkovej ochrany.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

24. Za týchto okolností musel Najvyšší súd uvedenú námietku vyhodnotiť ako

nedôvodnú.

25. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok ţalobcu, t.j. na prvom mieste

a s prihliadnutím na ustanovenia Piatej časti relevantných pre

prejednávanú vec Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe podstatou správneho súdnictva je ochrana práv

občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny

inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom

orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude

účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Je nepochybné, ţe základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa Piatej časti

je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov

verejnej správy.

26. Úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia

a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadováţil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj

procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho

prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe,

10

resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho

orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

27. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

pri zisťovaní skutkového stavu (viď ), ale len preskúmať „zákonnosť“

ich rozhodnutí, t.j. či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Inými slovami

povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,

ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej

správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

28. Po preverení riadnosti zisteného obsahu hore uvedených ustanovení Najvyšší súd

po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského

súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom

pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu

s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z obsahu napadnutého rozsudku Najvyšší súd po preverovaní vo všeobecnej rovine

( v spojení s ) nezistil, ţe by krajský súd svojim postupom

alebo následne vydaným rozsudkom porušil čl. 46 ods. 3 (t.j. ústavné právo na náhradu

škody), čl. 47 ods. 2 (t.j. ústavné právo na právnu pomoc v správnom súdnictve), čl. 48 ods. 2

(t.j. ústavné právo na verejnosť a osobná prítomnosť u prerokovanej veci). Takisto nemôţe

súhlasiť s námietkou ţalobcu, ţe by v napadnutom rozsudku sa nachádzali invektívy alebo iné

nevhodné hodnotenia v zmysle ţalobcom namietaného porušenia .

11

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

29. Preto sa s ním Najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne

posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a vo výrokovej časti za vecne správne

v zmysle

Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd stotoţnil s dôvodmi napadnutého rozsudku

krajského súdu. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah.

30. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací

súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich

konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre ponechanie v evidencii

nezamestnaných.

Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by

sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu

komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov

Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.

V.

12

31. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa s oznámením termínu

vyhlásenia rozsudku postupom podľa ods. l a 3 rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

32. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

podľa , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov

tohto konania nevzniklo.

33. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov zamestnanosti vychádza

z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1

).

V Bratislave 24. februára 2015

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská