Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)545/394101.167253.pdf
PDF · 198.56 KB
No categories available
1Sžso/3/2014
Najvyšší súd 1Sžso/3/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD.
a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu : MUDr. M. S., nar. X., bytom M.,
proti ţalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812
67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. októbra 2013, č. k. 14S/55/2012-
31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. novembra 2013, č. k. 14S/55/2012 – 41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.
októbra 2013, č. k. 14S/55/2012-31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. novembra
2013, č. k. 14S/55/2012 – 41, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. AA/2011/60143/19950/OPČSSZ zo 06.12.2011 (ďalej na účely
rozsudku tieţ „napadnuté rozhodnutie“ – viď č.l. 2) ţalovaný ako odvolací správny orgán
príslušný v zmysle § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 12 písm. s/ zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák.
č. 5/2004 Z. z.“) a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 36 ods. 2 písm. d/, odsek 3 a odsek 5 písm. e/ zák.
č. 5/2004 Z. z. potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Trnave, č. A/2009/07800/OISS-V z 25.08.2011 o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov
o zamestnanie (ďalej na účely rozsudku tieţ „prvostupňové rozhodnutie“).
Podľa § 36 ods. 2 písm. d/ zák. č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia [06.12.2011] Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.
Podľa § 36 odsek 3 zák. č. 5/2004 Z. z. v citovanom znení v prípadoch vyradenia
z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 1 písm. m/ a z dôvodov podľa
odseku 2 úrad znovu zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 36 odsek 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z. z. v citovanom znení za nespoluprácu
uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. d/ sa považuje nedostavenie sa na
úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 5 a 7.
2. Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe prvostupňovým
rozhodnutím bol ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.07.2011
na dobu troch mesiacov z dôvodu nespolupráce s tým, ţe ţalobca môţe byť opätovne
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie aţ po uplynutí tejto doby, ak o to poţiada.
3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca dňa 13.09.2011
administratívne odvolanie, v ktorom namietal, ţe dňa 29.07.2011 bol ešte práceneschopný
a ošetrujúca lekárka mu aţ 03.08.2011 oznámila, ţe ukončila jeho práceneschopnosť
uţ 29.07.2011.
4. Ţalovaný následne v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe práceneschopnosť ţalobcu
trvala od 16.02.2011 do 28.07.2011, kedy sa mal ţalobca dostaviť na riadnu kontrolu
k svojmu ošetrujúcemu lekárovi, čo však nespravil, a preto mu bola týmto dňom ukončená
práceneschopnosť v jeho neprítomnosti.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
A)
5. Proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd
v Bratislave ţalobu z 15.02.2012, ktorá bola uznesením zo dňa 24.04.2012 postúpená na
Krajský súd v Trnave.
6. Ţalobca sa ţalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. V ţalobe namietal,
ţe ţiada napadnuté rozhodnutie preskúmať súdom, pretoţe je protizákonné a poškodilo
ho na jeho právach, keďţe bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu
nespolupráce, avšak v čase keď nemal riadne ukončenú práceneschopnosť, resp. táto bola
ukončená ošetrujúcou lekárkou v jeho neprítomnosti nezákonne.
7. Ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2012 uviedol, ţe ţalobca sa dňa
26.01.2011 dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom spolupráce, kedy mu
bol stanovený ďalší termín kontaktu 23.02.2011. Na tento termín sa však nedostavil a dostavil
sa aţ 04.03.2011, kedy sa vyjadril, ţe od 16.02.2011 do 01.03.2011 bol hospitalizovaný
na chirurgickom oddelení v Piešťanoch.
Ďalej ţalobca mal uviesť, ţe na úrad práce sa dostavil v čase trvajúcej
práceneschopnosti a ţe ešte v ten istý deň t.j. 04.03.2011 doručí úradu doklad
o práceneschopnosti od MUDr. N.. Začiatok trvania práceneschopnosti bol úradu práce
doručený aţ 09.03.2011.
8. Dňa 05.08.2011 bolo úradu práce doručené potvrdenie o ukončení
práceneschopnosti ţalobcu zaslané MUDr. N. s vysvetlením, ţe práceneschopnosť bola
ukončená dňom 29.07.2011, pretoţe ţalobca sa nedostavil na kontrolu a navyše, ţe ţalobca
opakovane porušoval liečebný reţim. Keďţe práceneschopnosť ţalobcu trvala od 16.02.2011
do 28.07.2011, ţalobca bol vyzvaný, aby sa dostavil na úrad práce nasledujúci deň po
ukončení dočasnej práceneschopnosti, t.j. 29.07.2011.
Nedostavenie sa na tento termín povaţoval úrad práce za nespoluprácu a z tohto
dôvodu bol dňom 29.07.2011 ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
B)
9. Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súd predmetnú vec prejednal
na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu, nakoľko jeho ţiadosť o odročenie vytýčeného
pojednávanie z dôvodu kontrolného vyšetrenia a z dôvodu, ţe si chce v 90-dňovej lehote
zvoliť vhodného advokáta na zastupovanie, vyhodnotil, ţe táto nespĺňa náleţitosti ţiadosti
o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., a to jednak ţe k ospravedlneniu
na pojednávanie nedošlo riadne a včas.
Následne dospel krajský súd k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a ako takú ju zamietol.
10. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 34
ods. 5, § 34 ods. 10, § 36 ods. 2 písm. d/, odsek 3 a odsek 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z. z.
krajský súd konštatoval, ţe ţalobca ako osoba evidovaná v evidencii uchádzačov
o zamestnanie sa riadne nedostavoval na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave,
keď sa nedostavil dňa 23.02.2011 na stanovený termín, neoznámil tomuto úradu, ţe je v tom
čase práceneschopný, tak ako to vyţaduje zákon v ust. § 34 ods. 10 zák. č. 5/2004 Z. z.
a navyše hoci bol práceneschopný, opakovane porušoval liečebný reţim a nedostavil sa na
kontrolné vyšetrenie k svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
Z uvedeného dôvodu mu bola ošetrujúcou lekárkou ukončená práceneschopnosť dňa
28.07.2011 a povinnosťou ţalobcu bolo nasledujúci deň dostaviť sa na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Trnave. V prípade, ţe tak nespravil, bola táto skutočnosť povaţovaná
zo strany tohto úradu za nespoluprácu s úradom.
11. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe o ukončení práceneschopnosti v jeho
neprítomnosti zo strany ošetrujúcej lekárky sa dozvedel aţ 03.08.2011, táto skutočnosť
ho nezbavuje zodpovednosti, pretoţe jeho povinnosťou bolo dostaviť sa riadne na kontrolné
vyšetrenie k ošetrujúcej lekárke a mal si byť ako lekár vedomý toho, ţe nemôţe svojvoľne
predlţovať práceneschopnosť a ţe ošetrujúca lekárka v zmysle pripojeného poučenia môţe
z dôvodu nedostavenia sa na kontrolné vyšetrenie ukončiť jeho práceneschopnosť okamţite.
Následne si mal byť vedomý aj toho, ţe pokiaľ dané skutočnosti neoznámi
príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, môţe byť ako osoba evidovaná
v evidencii uchádzačov o zamestnanie vyradená z tejto evidencie z dôvodu nespolupráce.
12. Z uvedeného dôvodu povaţuje krajský súd rozhodnutia ţalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
13. Včas podanom odvolaním zo dňa 04.11.2013 (č.l. 37) ţalobca spochybnil
rozsudok prvostupňového súdu na základe týchto, bliţšie neobjasnených odvolacích
námietok:
- odňatie moţnosti konať (pojednávanie v jeho neprítomnosti); ţalobca namietal
porušenie § 237 písm. f/ O.s.p.,
- skutkový stav krajský súd neúplne či nedostatočne, resp. nezistil skutkový stav vôbec,
nebolo vykonané dokazovanie (ţalobca namietal porušenie § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.),
- porušenie
o § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a g/ O.s.p.,
o čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky [ţalobca
na tomto mieste pouţil skratku „ÚSR“] a
o čl. 19 ods. 1 ústavy (procesné invektívy),
- spochybnenie ospravedlnenia neúčasti dňa 03.10.2013 napriek zhoršeniu stavu
po operácia, ktorú skutočnosť má podľa ţalobcu dokazovať nález z rovnakého dňa
14. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
B)
15. Krajský súd opravným uznesením zo dňa 07.11.2013, č. k. 14S/55/2012-41 opravil
záhlavie rozsudku tak, ţe doplnil správnu adresu bydliska ţalobcu.
C)
16. Z predloţeného súdneho spisu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva,
ţe ţalovaný svoje právo na vyjadrenie k odvolaniu nevyuţil.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne/ ...... väčšinou hlasov s 1 kontravótom (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý
rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
18. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho
konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, preto Najvyšší súd ako súd odvolací
primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal
aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
19. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok
vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia
podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými
závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným,
ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania
proti rozsudku krajského súdu sú procesné odvolacie námietky, ktorých podstatou je odňatie
moţnosti ţalobcovi konať pred súdom.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
20. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie ţalovaného napadnutej ţalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto
vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne
zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
21. Predovšetkým Najvyšší súd musí vyhodnotiť oprávnenosť odvolacej námietky
pojednávania krajského súdu v neprítomnosti ţalobcu. Krajský súd toto svoje procesné
rozhodnutie vyslovil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.10.2013 (č.l. 28)
s nasledujúcim odôvodnením v rozsudku, ţe:
„Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom listom doručeným osobne na Krajský
súd v Trnave dňa 2.10.2013 oznámil, že žiada pojednávanie odročiť z dôvodu kontrolného
vyšetrenia a z dôvodu, že si chce v 90-dňovej lehote zvoliť vhodného advokáta
na zastupovanie.
Krajský súd po preskúmaní žiadosti žalobcu dospel k záveru, že táto nespĺňa žiadosť
o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. a to jednak že k ospravedlneniu
na pojednávanie nedošlo riadne a včas. Žalobca prevzal predvolanie na termín pojednávania
dňa 30.7.2013 a mal dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu.
Navyše súd poukazuje na to, že v danom smere nie je potrebné, aby bol žalobca zastúpený
advokátom a je len na jeho osobnej vôli či si takúto možnosť zvolí.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca poukázal, že dňa 3.10.2013 ide na kontrolné
vyšetrenie, túto skutočnosť nijako nedokladoval ako to vyžaduje ust. § 119 ods. 3 O.s.p.
a navyše nepreukázal, že ide o také vyšetrenie o ktorom nevedel s dostatočným časovým
odstupom a o ktorom nemohol informovať súd včas a nie deň pred nariadeným pojednávaním.
Krajský súd preto vyhodnotil konanie žalobcu ako za obštrukčné konanie v snahe
mariť rozhodovanie vo veci.“
Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu
oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom
dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. platí, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný
stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať
aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
22. Ďalej Najvyšší súd má z predloţeného súdneho spisu preukázané (č.l. 25),
ţe ţalobca svojim podaním z 02.10.2013, presne ako to krajský súd vyššie opísal v svojom
napadnutom rozsudku, stručne ospravedlnil svoju neprítomnosť bez toho, aby naplnil zákonné
poţiadavky pre uznanie tohto ospravedlnenia konajúcim súdom v zmysle § 119 ods. 2 (právo
zvoliť si advokáta) a odsek 3 (tvrdená prekáţka účasti majúca svoj pôvod v zdravotnom stave
ţalobcu).
Najmä v uvedenom podaní ţalobcu absentovali písomné prílohy, ktoré by osvedčovali
ním vyslovené ospravedlňujúce dôvody. Takisto popri argumentácii krajského súdu
o poskytnutí dostatočného časového priestoru ţalobcovi pred pojednávaním na riadne
uplatnenie si svojich práv, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo si zvoliť advokáta ako
právneho zástupcu, Najvyšší súd odmieta extenzívne rozširovanie tohto práva ţalobcom na
vhodných advokátov, nakoľko stavovská komora, t.j. Slovenská advokátska komora je
garantom, ţe kaţdý advokát z príslušnej členskej základne je spôsobilý vyhovieť procesným
poţiadavkám na právne zastupovanie účastníka v správnom súdnictve.
23. Navyše v prejednávanej veci ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci
poistenia v nezamestnanosti a s tým spojenej aktívnej politiky trhu práce, čo predstavuje
výnimku z povinného právneho zastúpenia v zmysle § 250a O.s.p., a preto v ţiadnom prípade
zákon nezaťaţil krajský súd povinnosťou preverovať uplatnenie povinného zastúpenia
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.
Rovnako Najvyšší súd musí s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p.
nesúhlasiť s odvolacou námietkou ţalobcu, ţe v správnom konaní [ţalobca tu mal zrejme
na mysli „správne súdnictvo“] je zastúpenie zo zákona, nakoľko v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.
nenaplnenie inštitútu povinného zastúpenie sa nevyhodnocuje na ťarchu konajúceho súdu,
ale ide o prekáţku v konaní na strane účastníka, ktorú pokiaľ účastník neodstráni včas,
je v správnom súdnictve sankciovaný zastavením súdneho prieskumu.
Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí
vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie
rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane
nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej
pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,
poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie
súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
24. Za týchto okolností musel Najvyšší súd uvedenú námietku vyhodnotiť ako
nedôvodnú.
25. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok ţalobcu, t.j. na prvom mieste
a s prihliadnutím na ustanovenia Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku relevantných pre
prejednávanú vec Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe podstatou správneho súdnictva je ochrana práv
občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny
inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom
orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
Je nepochybné, ţe základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa Piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov
verejnej správy.
26. Úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadováţil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe,
10 1Sžso/3/2014
resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
27. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
pri zisťovaní skutkového stavu (viď § 250i ods. 1 O.s.p.), ale len preskúmať „zákonnosť“
ich rozhodnutí, t.j. či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Inými slovami
povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,
ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
28. Po preverení riadnosti zisteného obsahu hore uvedených ustanovení Najvyšší súd
po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského
súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu
s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Z obsahu napadnutého rozsudku Najvyšší súd po preverovaní vo všeobecnej rovine
(čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy) nezistil, ţe by krajský súd svojim postupom
alebo následne vydaným rozsudkom porušil čl. 46 ods. 3 (t.j. ústavné právo na náhradu
škody), čl. 47 ods. 2 (t.j. ústavné právo na právnu pomoc v správnom súdnictve), čl. 48 ods. 2
(t.j. ústavné právo na verejnosť a osobná prítomnosť u prerokovanej veci). Takisto nemôţe
súhlasiť s námietkou ţalobcu, ţe by v napadnutom rozsudku sa nachádzali invektívy alebo iné
nevhodné hodnotenia v zmysle ţalobcom namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 ústavy.
11 1Sžso/3/2014
Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
29. Preto sa s ním Najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne
posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a vo výrokovej časti za vecne správne
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd stotoţnil s dôvodmi napadnutého rozsudku
krajského súdu. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah.
30. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací
súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich
konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre ponechanie v evidencii
nezamestnaných.
Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by
sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu
komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov
Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
V.
12 1Sžso/3/2014
31. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu
vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
32. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov
tohto konania nevzniklo.
33. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov zamestnanosti vychádza
z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1
O.s.p.).
V Bratislave 24. februára 2015
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská