Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
86d/394100.9837ff.pdf
PDF · 193.1 KB
No categories available
1Sžso/24/2014
Najvyšší súd 1Sžso/24/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD.
a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu : J. Š., s adresou R., zast. : JUDr.
Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Račianska č. 66, 831 02
Bratislava, proti ţalovanému : Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom
Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.
decembra 2013, č. k. 5S/942/2012-33, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10. decembra 2013, č. k. 5S/942/2012-33 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. MF/020478/2012-23-10. zo dňa 28.08.2012 (č.l. 9) vydaným
ministrom financií Slovenskej republiky s oprávnením podľa § 84 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák.
č. 328/2002 Z. z.“) ţalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky značka: 3939/2012-SZ zo 04.07.2012, ktorým bol podľa ustanovení
§ 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011
Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 ţalobcovi výsluhový dôchodok zníţený od 01.07.2012
na sumu 427,30 € mesačne.
Podľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňa vydania
napadnutého rozhodnutia (04.07.2012) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala
vo vyššej sume, ako patrí.
Podľa § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. v hore uvedenom (novelizovanom) znení
dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku,
v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy
colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom
rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy
v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej
vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí
ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách,
v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.
2. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, ţe prvostupňové rozhodnutie,
hoci to ţalobca namietal, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Naopak, po citácii zákona č. 185/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne § 68 ods. 13
ţalovaný dospel k záveru, ţe prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci
a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníţenia výsluhového
dôchodku.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
A)
3. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal
na Krajský súd v Bratislave včas ţalobu zo dňa 31.10.2012.
4. Zo ţalobných dôvodov vyplýva, ţe výsluhový dôchodok mu bol priznaný
rozhodnutím zo dňa 29.05.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a postupom
uvedeným v § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., právne účinného v čase rozhodovania. Podľa
tohto ustanovenia, výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka. Ţalobca uvádza,
ţe prijatie neskoršej novely zákona, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti
pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôţe byť dôvodom na zníţenie dôchodku, pretoţe
by išlo o retroaktivitu zákona.
5. Podľa ţalobcu prvostupňový orgán bez akejkoľvek správnej úvahy odcitoval § 68
ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z., ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového
dôchodku nebolo účinné. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán odcitoval tieţ § 5 ods. 3 zákona
č. 511/2011 Z. z., s poukazom na to, ţe zákonom č. 185/2012 Z. z. sa valorizácia dôchodkov
prepojila s valorizáciou. Z hľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretoţe
tento valorizačný mechanizmus bude môcť byť pouţitý do budúcnosti.
6. Ďalej podľa ţalobcu je rozhodnutie ţalovaného nepreskúmateľné, pretoţe ţalovaný
ho nepodloţil ţiadnou správnou úvahou, nezaoberal sa ţiadnou námietkou uvedenou
v odvolaní ţalobcu, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ani z jedného
rozhodnutia nie je moţné sa dozvedieť, na základe čoho usudzuje ţalovaný a prvostupňový
orgán, ţe bol priznaný výsluhový dôchodok vyšší ako patrí ţalobcovi.
Toto tvrdenie vyvracia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol ţalobcovi
zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 3,05% v súlade správnymi predpismi upravujúcimi
valorizáciu od 01.07.2012, pretoţe v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré
zakladali ţalobcovi zákonný nárok na zvýšenie dôchodku.
7. Preto z procesného hľadiska podľa ţalobcu neexistoval dôvod na začatie konania
o zníţení výsluhového dôchodku. Nemoţno pouţiť ani § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z.,
pretoţe sa nerozhoduje o priznaní dávky, ale o priznaní valorizácie za príslušný rok.
B)
8. Ţalovaný prostredníctvom stanoviska zaslaného k ţalobe navrhoval ţalobu
zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania.
C)
9. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia ţalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní, a dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná
a obidve rozhodnutia je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia a pre nedostatok dôvodov (zrušovacie dôvody uvedené v ustanovení
§ 250j ods. 2 písm. a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku).
10. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 247 ods. 1 aţ 3 O.s.p., § 68 ods. 1
zák. č. 328/2002 Z. z. (do účinnosti novely č. 185/2012 Z. z., t.j. do 29.06.2012), § 68 ods. 13
zák. č. 328/2002 Z. z. (po účinnosti novely č. 185/2012 Z. z., t.j. od 30.06.2012) a § 105
ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. a so zdôraznením skutočnosti, ţe k zákonu č. 185/2012 Z. z.
neboli prijaté ţiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia, musel krajský súd vychádzať
zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.
11. Pri tomto svojom postupe aplikujúc čl. 1 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky vyslovil právny názor, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
01.06.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným
právnym stavom, je zákonné a právoplatné.
Bol teda nezákonný postup ţalovaného, ţe následne (po účinnosti novely č. 185/2012
Z. z.) vydal dňa 04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu ţalobcovi za to isté obdobie
odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona po 30.06.2012.
12. Krajský súd argumenty ţalovaného, ţe zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo
iba deklaratórny charakter, krajský súd odmietol s odôvodnením, ţe toto rozhodnutie má
v časti zvýšenia (prípadne zníţenia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter.
Taktieţ podľa krajského súdu nemohla obstáť námietka ţalovaného, ţe takéto prípady
rieši § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. Podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie nie je
moţné aplikovať na tento prípad, pretoţe tu nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku,
ale o valorizáciu (zvýšenie). Zvýšenie výsluhového dôchodku bolo v čase rozhodovania
prvostupňového orgánu dňa 01.06.2012 v súlade s vtedy platným právnym stavom.
III.
Odvolanie žalovaného/stanoviská
A)
13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.12.2013 (č.l. 37) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný v úvode podrobne opísal argumenty krajského súdu, ktoré sa
stali východiskom pre vyslovenie zrušujúceho rozsudku.
14. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. vyslovil
nesúhlas s názorom ţalobcu, ţe právny predpis, ktorý nebol účinný v čase rozhodovania
vo veci samej, nemôţe zmeniť právne pomery ţalobcu, ak mu bolo priznané právo
individuálnym správnym aktom, vydaným v súlade s právnymi predpismi platnými v čase
rozhodovania o jeho nárokoch.
Naopak‚ s dôrazom na zabezpečenie právnej istoty ţalovaný uviedol, ţe zákonodarca
uloţil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať v kaţdom jednotlivom prípade
aj individuálne správne akty – t. j. rozhodnutia s deklaratórnou povahou. Uvedená
deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku pritom nevyplýva len
zo samotnej dikcie § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. ale aj z iných jeho systematicky, logicky
a obsahovo prepojených ustanovení.
15. Tieţ ţalovaný upozornil, ţe vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných
dávok a na skutočnosť, ţe opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú
na beţný kalendárny mesiac (§ 100 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z.) na jednej strane a na určený
výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas potrebný na vydanie a oznámenie
rozhodnutia na strane druhej útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým,
ţe k zvýšeniu dôjde od 01.07.2012 (tak, ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný
zákon), čomu zodpovedal podľa ţalovaného aj výrok tohto rozhodnutia.
16. Ţalovaný sa tieţ nestotoţnil ani s tvrdením ţalobcu, ţe ţalované rozhodnutie
je nepreskúmateľné.
17. Záverom ţalovaný navrhol zamietnuť v plnom rozsahu ţalobu.
B)
18. Z vyjadrenia ţalobcu z 12.03.2014 (č.l. 44) k odvolaniu ţalovaného vyplýva
jednoznačný názor, ţe ţalovaný sa nezaoberá sa dôvodmi ţaloby, kde sú popísané konkrétne
skutkové okolnosti, od ktorých ţalobca odvodzuje nezákonnosť rozhodnutia, spolu s právnou
argumentáciou.
19. Tvrdenie ţalovaného, ţe útvar sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie, ktorým
bola priznaná valorizácia, má len deklaratórnu povahu, ţalobca charakterizoval, ţe tieto
rozhodnutia potom netreba brať do úvahy, a to i napriek tomu, ţe rozhodnutia, ktorými bola
priznaná valorizácia, sú právoplatné a vykonateľné.
Podľa ţalobcu ţalovaný opäť, a to extenzívnym výkladom právnych predpisov
spochybňuje právny názor krajského súdu, ţe ustanovenie § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z.
nie je moţné aplikovať na tento prípad, pretoţe nejde o výpočet dávky výsluhového
zabezpečenia ale o jeho valorizáciu. Tieţ zdôraznil, ţe nakoľko dávka výsluhového
zabezpečenia bola priznaná v súlade so zákonom a jej výška, po predchádzajúcich
valorizáciách zodpovedá sume k 30. júnu daného roku, nie je moţné začať konanie vo veci
zmysle § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. a dávku zníţiť len z toho dôvodu, ţe došlo
k účelovej zmene zákona.
20. Na druhej strane ţalobca poukázal nielen na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
Slovenskej republiky ale aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky
(napr. nález sp. zn. Pl. ÚS 21/96), ktorý konštatoval „Účel a zmysel zákona nie je možné...
hľadať len v slovách a vetách právneho predpisu, pretože v právnom predpise sú a musia byť
vždy obsiahnuté i princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi.“
Podľa ţalobcu nemôţe byť sporné, ţe podmienky na zvýšenie výsluhových
dôchodkov v roku 2012 musia nastať v roku 2011, t. j. ţe v priebehu tohto roku musí dôjsť
k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a musí dôjsť
k medziročnému nárastu spotrebiteľských cien. Pretoţe tieto zákonné podmienky boli
splnené, a vecne príslušný orgán v čase konania mal tieto výsledky zo Štatistického úradu
Slovenskej republiky, bol podľa ţalobcu nielen oprávnený, ale aj povinný rozhodnúť
o valorizácií výsluhového dôchodku ţalobcu.
21. Z uvedených dôvodov ţalobca nezmenil svoj právny názor na to, ţe obe
rozhodnutia, proti ktorým smeruje ţaloba, sú nezákonné z dôvodov uvedených v ţalobe
(v danom prípade ide o retroaktivitu), a preto navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu ako
vecne správny spolu s priznaním náhrady vyčíslených trov konania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade
so zákonom a je vecne správne, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa
§ 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, ţe ţalobu postupom podľa § 250j ods. 1
O.s.p. zamietol.
23. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí
správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd
čiastočne stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil
zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom
spise a ktoré navyše nie sú medzi účastníkmi sporné. Na druhej strane podstatou súdneho
odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha
preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či výšku sociálnej dávky právoplatne
priznanú správnym orgánom je moţné zmeniť z dôvodu neskoršej zmeny právneho stavu.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
24. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom
odôvodnení zaoberal interpretáciou ustanovenia § 68 a s tým súvisiacich temporálnych
účinkov iných ustanovení zák. č. 328/2002 Z. z.
Jadrom napadnutého rozhodnutia ţalovaného je nepochybne výkladový dôraz
na legislatívnu zmenu (nepriama novela zákona č. 328/2002 Z. z. bola vykonaná zákonom
č. 185/2012 Z. z, ktorým bol novelizovaný zákon č. 580/2004 Z. z.), ktorá bola vykonaná
v časovej súvislosti s pôvodným rozhodnutím z 01.06.2012 o priznaní výšky výsluhového
dôchodku.
Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
do dňa 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01. júla príslušného
kalendárneho roka.
Podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012
(účinného odo dňa 01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.
Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov
sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.
25. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis
ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,
útvaru sociálneho zabezpečenia značka: 939/2012-SZ zo dňa 29.05.2012 (č.l. 13 - za
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do 29.06.2012) bol ţalobcovi zvýšený výsluhový
dôchodok podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. odo dňa 01.07.2012 na sumu 440,34 €
mesačne.
Následne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z. z. zák. č. 328/2002 Z. z. (účinnej
odo dňa 30.06.2012), vydalo rozhodnutie č. 3939/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa
§ 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) zníţil ţalobcovi výsluhový
dôchodok odo dňa 01.07.2012 na sumu 427,30 € mesačne.
26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil hore uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 04.07.2012 o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu odo dňa 01.07.2012 na hore
uvedenú sumu.
27. Najvyšší súd kladie vo svojej rozhodovacej praxi vysoký dôraz na predvídavosť
práva ako imanentnú súčasť právneho štátu. Preto v záujme udrţania právnej istoty vychádza
pri svojom rozhodovaní aj z uţ vykonanej rozhodovacej súdnej činnosti.
Je nepochybné, ţe v obdobnej veci Najvyšší súd vydal dňa 29.10.2013 rozsudok
sp. zn. 4Sţso/28/2013, podľa ktorého (ďalej je v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. citovaná časť
uvedeného rozsudku relevantná pre prejednávanú vec):
„Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zn. 4319/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 o znížení výsluhového dôchodku na sumu 543,88 €
mesačne.
Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok
valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné
už priznané (zvýšené) dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002
Z. z. (účinného do 29.06.2012), znížiť.
V danom prípade krajský súd a žalobkyňa považujú zmenu žalobkyni priznanej
valorizácie dávky výsluhového zabezpečenia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre ňu znamená
zníženie sumy v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal
časovou pôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27. októbra
2010 konštatoval, cit.: „náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany
nadobudnutých opráv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej)
administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.: Správní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha:
C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti
správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho
očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda
aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd“.
Podľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým
právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu.
K zásahu do takého nároku však nedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky
je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej
na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol zmenený zákon, tak by bol štát
povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci však nejde o nadobudnuté
právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s charakteru
samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.
Prijatá novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobkyni naďalej patrí),
no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.
Samotné rozhodnutie zo dňa 04.07.2012 je iba deklaratórnym rozhodnutím.
Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu
určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku kedy týmto aktom potvrdené
práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Prvostupňový orgán mal za to,
že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume a preto
vydal rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 o zvýšení výsluhovej dávky, avšak právna úprava sa ku
dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných
platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda žalobkyni nevzniklo právo
na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Napriek tomuto tu existovalo rozhodnutie o zvýšení,
ktoré bolo v rozpore s platným právnym stavom. Tento rozpor bol odstránený rozhodnutím
zo dňa 04.07.2012, ktoré na samotných existujúcich právnych vzťahoch sa nič nezmenilo.
Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade s právnymi predpismi.
Je nepochybné, že suma výsluhového dôchodku priznaná žalobkyni rozhodnutím z 30.05.2012
bola vyššia než aká patrila na základe zákona č. 185/2012 Z. z. účinného od 30.06.2012
(ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 68 zákona č. 382/2002 Z. z.). Keďže k zmene právnej
úpravy došlo predtým, než nastala právna skutočnosť s ktorou sa spája vznik nároku na
zvýšenie dávky výsluhového dôchodku (01.07.2012), treba súhlasiť so žalovaným, že táto
právna úprava nemá retroaktívny charakter.“
28. V tejto súvislosti bol prostredníctvom iného rozsudku Najvyššieho súdu (sp. zn.
10Sţso/57/2013 zo dňa 05.11.2014) zdôraznený rozdiel medzi nepravou a pravou
retroaktivitou s nasledovnou citáciou relevantného textu rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.
5Szd/1/2010 zo dňa 29.09.2011:
„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem,
ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95).
Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych
predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá
retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá
retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne
významných cieľov verejnej moci.
Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo
povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na
základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr.
vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje
vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť
neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať).
Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú
retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom
zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi
novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr
prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna
úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu)
zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti
neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita
do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav
ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy“.
29. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na princíp prezumpcie ústavnosti, ktorý je
imanentnou súčasťou právneho štátu (viď čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky),
t. j. len Ústavnému súdu Slovenskej republiky prislúcha vysloviť, či určitá právna norma
alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie je v dôsledku obsiahnutej pravej – neprípustnej –
retroaktivity – protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.
V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje obsah uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 595/2014, sp. zn. III. ÚS 596/2014 a sp. zn. III. ÚS 597/2014, všetky
zo dňa 15.10.2014, ktorými odmietol sťaţnosti sťaţovateľov proti rozhodnutiam Najvyššieho
súdu sp. zn. 4Sţso/28/2013, 4Sţso/29/2013 a 4Sţso/30/2013, ktoré po právnej ako aj
skutkovej stránke sú totoţné s daným prípadom, ako zjavne neopodstatnené.
30. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd poukazuje na to, ţe prvostupňový orgán mal
za to, ţe dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume,
a preto vydal v mesiaci jún 2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky. Toto jeho
rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym predpisom, v tom čase platným a účinným, takţe
išlo o rozhodnutie zákonné.
Avšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie
výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa
30.06.2012 teda ţalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto
aj rozhodnutie o zníţení výsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe
platného a účinného právneho predpisu, preto je tieţ zákonné, a nebolo vydané bez existencie
právneho dôvodu, ako sa domnieva ţalobca. Navyše ţalovaný postupoval aj v súlade
s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého dávka výsluhového
zabezpečenia sa zníţi, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.
31. Na základe hore uvedených argumentov je preto Najvyšší súd oprávnený vysloviť
právny názor, ţe novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou odo dňa 30.06.2012
nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide
o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne
skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok
ţalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.
V.
32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä
uţ v citovanom rozhodnutí 4Sţso/28/2013 zo dňa 29.10.2013 ako aj sp. zn. 10Sţso/57/2013
zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich
obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4
„a contrario“ odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp
právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania
vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska
republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai
v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského
súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku
postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov
tohto konania nevzniklo.
34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno – poistných vzťahov
spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia
je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1
O.s.p.).
V Bratislave 24. februára 2015
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská