Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/24/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD.

a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu : J. Š., s adresou R., zast. : JUDr.

Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Račianska č. 66, 831 02

Bratislava, proti ţalovanému : Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom

Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.

decembra 2013, č. k. -33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. decembra 2013, č. k. -33 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. MF/020478/2012-23-10. zo dňa 28.08.2012 (č.l. 9) vydaným

ministrom financií Slovenskej republiky s oprávnením podľa § 84 ods. 3 písm. a/ zákona

2

č. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák.

č. “) ţalovaný postupom podľa o správnom

konaní (Správny poriadok) zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky značka: 3939/2012-SZ zo 04.07.2012, ktorým bol podľa ustanovení

v spojení s a

Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 ţalobcovi výsluhový dôchodok zníţený od 01.07.2012

na sumu 427,30 € mesačne.

Podľa v znení účinnom ku dňa vydania

napadnutého rozhodnutia (04.07.2012) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového

zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala

vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa v hore uvedenom (novelizovanom) znení

dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku,

v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže,

Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy

colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom

rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy

v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej

vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí

ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách,

v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.

2. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, ţe prvostupňové rozhodnutie,

hoci to ţalobca namietal, nie je v rozpore s .

Naopak, po citácii , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne § 68 ods. 13

ţalovaný dospel k záveru, ţe prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci

a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníţenia výsluhového

dôchodku.

3

II.

Konanie na prvostupňovom súde

A)

3. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal

na Krajský súd v Bratislave včas ţalobu zo dňa 31.10.2012.

4. Zo ţalobných dôvodov vyplýva, ţe výsluhový dôchodok mu bol priznaný

rozhodnutím zo dňa 29.05.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a postupom

uvedeným v , právne účinného v čase rozhodovania. Podľa

tohto ustanovenia, výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného

kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka. Ţalobca uvádza,

ţe prijatie neskoršej novely zákona, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti

pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôţe byť dôvodom na zníţenie dôchodku, pretoţe

by išlo o retroaktivitu zákona.

5. Podľa ţalobcu prvostupňový orgán bez akejkoľvek správnej úvahy odcitoval § 68

ods. 13 , ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového

dôchodku nebolo účinné. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán odcitoval tieţ § 5 ods. 3 zákona

č. , s poukazom na to, ţe sa valorizácia dôchodkov

prepojila s valorizáciou. Z hľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretoţe

tento valorizačný mechanizmus bude môcť byť pouţitý do budúcnosti.

6. Ďalej podľa ţalobcu je rozhodnutie ţalovaného nepreskúmateľné, pretoţe ţalovaný

ho nepodloţil ţiadnou správnou úvahou, nezaoberal sa ţiadnou námietkou uvedenou

v odvolaní ţalobcu, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ani z jedného

rozhodnutia nie je moţné sa dozvedieť, na základe čoho usudzuje ţalovaný a prvostupňový

orgán, ţe bol priznaný výsluhový dôchodok vyšší ako patrí ţalobcovi.

Toto tvrdenie vyvracia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol ţalobcovi

zvýšený výsluhový dôchodok o sumu 3,05% v súlade správnymi predpismi upravujúcimi

valorizáciu od 01.07.2012, pretoţe v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré

zakladali ţalobcovi zákonný nárok na zvýšenie dôchodku.

4

7. Preto z procesného hľadiska podľa ţalobcu neexistoval dôvod na začatie konania

o zníţení výsluhového dôchodku. Nemoţno pouţiť ani ,

pretoţe sa nerozhoduje o priznaní dávky, ale o priznaní valorizácie za príslušný rok.

B)

8. Ţalovaný prostredníctvom stanoviska zaslaného k ţalobe navrhoval ţalobu

zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania.

C)

9. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ţalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa a

v spojení s a nasl. na pojednávaní, a dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná

a obidve rozhodnutia je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia a pre nedostatok dôvodov (zrušovacie dôvody uvedené v ustanovení

a ).

10. S odkazom na ustanovenia aţ 3, aţ 3 ,

(do účinnosti novely č. , t.j. do 29.06.2012),

(po účinnosti novely č. , t.j. od 30.06.2012) a

ods. 7 a so zdôraznením skutočnosti, ţe k

neboli prijaté ţiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia, musel krajský súd vychádzať

zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.

11. Pri tomto svojom postupe aplikujúc , prvá veta Slovenskej

republiky vyslovil právny názor, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa

01.06.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným

právnym stavom, je zákonné a právoplatné.

Bol teda nezákonný postup ţalovaného, ţe následne (po účinnosti novely č. 185/2012

Z. z.) vydal dňa 04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu ţalobcovi za to isté obdobie

odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona po 30.06.2012.

12. Krajský súd argumenty ţalovaného, ţe zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo

iba deklaratórny charakter, krajský súd odmietol s odôvodnením, ţe toto rozhodnutie má

v časti zvýšenia (prípadne zníţenia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter.

5

Taktieţ podľa krajského súdu nemohla obstáť námietka ţalovaného, ţe takéto prípady

rieši Podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie nie je

moţné aplikovať na tento prípad, pretoţe tu nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku,

ale o valorizáciu (zvýšenie). Zvýšenie výsluhového dôchodku bolo v čase rozhodovania

prvostupňového orgánu dňa 01.06.2012 v súlade s vtedy platným právnym stavom.

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

A)

13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.12.2013 (č.l. 37) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný v úvode podrobne opísal argumenty krajského súdu, ktoré sa

stali východiskom pre vyslovenie zrušujúceho rozsudku.

14. Ďalej s poukazom na ustanovenie vyslovil

nesúhlas s názorom ţalobcu, ţe právny predpis, ktorý nebol účinný v čase rozhodovania

vo veci samej, nemôţe zmeniť právne pomery ţalobcu, ak mu bolo priznané právo

individuálnym správnym aktom, vydaným v súlade s právnymi predpismi platnými v čase

rozhodovania o jeho nárokoch.

Naopak‚ s dôrazom na zabezpečenie právnej istoty ţalovaný uviedol, ţe zákonodarca

uloţil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať v kaţdom jednotlivom prípade

aj individuálne správne akty – t. j. rozhodnutia s deklaratórnou povahou. Uvedená

deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku pritom nevyplýva len

zo samotnej dikcie ale aj z iných jeho systematicky, logicky

a obsahovo prepojených ustanovení.

15. Tieţ ţalovaný upozornil, ţe vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných

dávok a na skutočnosť, ţe opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú

na beţný kalendárny mesiac ( ) na jednej strane a na určený

výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas potrebný na vydanie a oznámenie

rozhodnutia na strane druhej útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým,

ţe k zvýšeniu dôjde od 01.07.2012 (tak, ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný

zákon), čomu zodpovedal podľa ţalovaného aj výrok tohto rozhodnutia.

6

16. Ţalovaný sa tieţ nestotoţnil ani s tvrdením ţalobcu, ţe ţalované rozhodnutie

je nepreskúmateľné.

17. Záverom ţalovaný navrhol zamietnuť v plnom rozsahu ţalobu.

B)

18. Z vyjadrenia ţalobcu z 12.03.2014 (č.l. 44) k odvolaniu ţalovaného vyplýva

jednoznačný názor, ţe ţalovaný sa nezaoberá sa dôvodmi ţaloby, kde sú popísané konkrétne

skutkové okolnosti, od ktorých ţalobca odvodzuje nezákonnosť rozhodnutia, spolu s právnou

argumentáciou.

19. Tvrdenie ţalovaného, ţe útvar sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie, ktorým

bola priznaná valorizácia, má len deklaratórnu povahu, ţalobca charakterizoval, ţe tieto

rozhodnutia potom netreba brať do úvahy, a to i napriek tomu, ţe rozhodnutia, ktorými bola

priznaná valorizácia, sú právoplatné a vykonateľné.

Podľa ţalobcu ţalovaný opäť, a to extenzívnym výkladom právnych predpisov

spochybňuje právny názor krajského súdu, ţe ustanovenie

nie je moţné aplikovať na tento prípad, pretoţe nejde o výpočet dávky výsluhového

zabezpečenia ale o jeho valorizáciu. Tieţ zdôraznil, ţe nakoľko dávka výsluhového

zabezpečenia bola priznaná v súlade so zákonom a jej výška, po predchádzajúcich

valorizáciách zodpovedá sume k 30. júnu daného roku, nie je moţné začať konanie vo veci

zmysle a dávku zníţiť len z toho dôvodu, ţe došlo

k účelovej zmene zákona.

20. Na druhej strane ţalobca poukázal nielen na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu

Slovenskej republiky ale aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky

(napr. nález sp. zn. ), ktorý konštatoval „Účel a zmysel zákona nie je možné...

hľadať len v slovách a vetách právneho predpisu, pretože v právnom predpise sú a musia byť

vždy obsiahnuté i princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi.“

Podľa ţalobcu nemôţe byť sporné, ţe podmienky na zvýšenie výsluhových

dôchodkov v roku 2012 musia nastať v roku 2011, t. j. ţe v priebehu tohto roku musí dôjsť

k medziročnému nárastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a musí dôjsť

k medziročnému nárastu spotrebiteľských cien. Pretoţe tieto zákonné podmienky boli

7

splnené, a vecne príslušný orgán v čase konania mal tieto výsledky zo Štatistického úradu

Slovenskej republiky, bol podľa ţalobcu nielen oprávnený, ale aj povinný rozhodnúť

o valorizácií výsluhového dôchodku ţalobcu.

21. Z uvedených dôvodov ţalobca nezmenil svoj právny názor na to, ţe obe

rozhodnutia, proti ktorým smeruje ţaloba, sú nezákonné z dôvodov uvedených v ţalobe

(v danom prípade ide o retroaktivitu), a preto navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu ako

vecne správny spolu s priznaním náhrady vyčíslených trov konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru,

ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade

so zákonom a je vecne správne, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa

v spojení s zmenil tak, ţe ţalobu postupom podľa

zamietol.

23. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí

správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd

čiastočne stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil

zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom

spise a ktoré navyše nie sú medzi účastníkmi sporné. Na druhej strane podstatou súdneho

odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha

preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či výšku sociálnej dávky právoplatne

priznanú správnym orgánom je moţné zmeniť z dôvodu neskoršej zmeny právneho stavu.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

8

24. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom

odôvodnení zaoberal interpretáciou ustanovenia § 68 a s tým súvisiacich temporálnych

účinkov iných ustanovení

Jadrom napadnutého rozhodnutia ţalovaného je nepochybne výkladový dôraz

na legislatívnu zmenu (nepriama novela bola vykonaná zákonom

č. 185/2012 Z. z, ktorým bol novelizovaný ), ktorá bola vykonaná

v časovej súvislosti s pôvodným rozhodnutím z 01.06.2012 o priznaní výšky výsluhového

dôchodku.

Podľa sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané

do dňa 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01. júla príslušného

kalendárneho roka.

Podľa a o štátnom rozpočte na rok 2012

(účinného odo dňa 01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.

Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov

sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.

25. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis

ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,

útvaru sociálneho zabezpečenia značka: 939/2012-SZ zo dňa 29.05.2012 (č.l. 13 - za

účinnosti v znení do 29.06.2012) bol ţalobcovi zvýšený výsluhový

dôchodok podľa odo dňa 01.07.2012 na sumu 440,34 €

mesačne.

Následne z dôvodu prijatej novely č. (účinnej

odo dňa 30.06.2012), vydalo rozhodnutie č. 3939/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa

(účinného odo dňa 30.06.2012) zníţil ţalobcovi výsluhový

dôchodok odo dňa 01.07.2012 na sumu 427,30 € mesačne.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil hore uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

zo dňa 04.07.2012 o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu odo dňa 01.07.2012 na hore

uvedenú sumu.

9

27. Najvyšší súd kladie vo svojej rozhodovacej praxi vysoký dôraz na predvídavosť

práva ako imanentnú súčasť právneho štátu. Preto v záujme udrţania právnej istoty vychádza

pri svojom rozhodovaní aj z uţ vykonanej rozhodovacej súdnej činnosti.

Je nepochybné, ţe v obdobnej veci Najvyšší súd vydal dňa 29.10.2013 rozsudok

sp. zn. , podľa ktorého (ďalej je v zmysle citovaná časť

uvedeného rozsudku relevantná pre prejednávanú vec):

„Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

zn. zo dňa 04.07.2012 o znížení výsluhového dôchodku na sumu 543,88 €

mesačne.

Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok

valorizácie vykonanej (účinným od 30.06.2012), bolo možné

už priznané (zvýšené) dávky výsluhového zabezpečenia podľa

Z. z. (účinného do 29.06.2012), znížiť.

V danom prípade krajský súd a žalobkyňa považujú zmenu žalobkyni priznanej

valorizácie dávky výsluhového zabezpečenia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre ňu znamená

zníženie sumy v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal

časovou pôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze -51 zo dňa 27. októbra

2010 konštatoval, cit.: „náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany

nadobudnutých opráv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej)

administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.: Správní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha:

C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti

správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho

očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda

aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Podľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým

právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu.

K zásahu do takého nároku však nedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky

je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej

na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol zmenený zákon, tak by bol štát

povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci však nejde o nadobudnuté

10

právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s charakteru

samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.

Prijatá novela s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky

pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú,

ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas

platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobkyni naďalej patrí),

no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.

Samotné rozhodnutie zo dňa 04.07.2012 je iba deklaratórnym rozhodnutím.

Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu

určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku kedy týmto aktom potvrdené

práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Prvostupňový orgán mal za to,

že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume a preto

vydal rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 o zvýšení výsluhovej dávky, avšak právna úprava sa ku

dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných

platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda žalobkyni nevzniklo právo

na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Napriek tomuto tu existovalo rozhodnutie o zvýšení,

ktoré bolo v rozpore s platným právnym stavom. Tento rozpor bol odstránený rozhodnutím

zo dňa 04.07.2012, ktoré na samotných existujúcich právnych vzťahoch sa nič nezmenilo.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade s právnymi predpismi.

Je nepochybné, že suma výsluhového dôchodku priznaná žalobkyni rozhodnutím z 30.05.2012

bola vyššia než aká patrila na základe účinného od 30.06.2012

(ktorým sa novelizovalo ustanovenie ). Keďže k zmene právnej

úpravy došlo predtým, než nastala právna skutočnosť s ktorou sa spája vznik nároku na

zvýšenie dávky výsluhového dôchodku (01.07.2012), treba súhlasiť so žalovaným, že táto

právna úprava nemá retroaktívny charakter.“

28. V tejto súvislosti bol prostredníctvom iného rozsudku Najvyššieho súdu (sp. zn.

zo dňa 05.11.2014) zdôraznený rozdiel medzi nepravou a pravou

retroaktivitou s nasledovnou citáciou relevantného textu rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.

zo dňa 29.09.2011:

11

„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem,

ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty ().

Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.

V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych

predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá

retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá

retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne

významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo

povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na

základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr.

vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje

vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť

neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých

podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú

retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom

zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré

vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi

novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr

prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna

úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu)

zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti

neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita

do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav

ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy“.

29. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na princíp prezumpcie ústavnosti, ktorý je

imanentnou súčasťou právneho štátu (viď veta prvá ),

t. j. len Ústavnému súdu Slovenskej republiky prislúcha vysloviť, či určitá právna norma

alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie je v dôsledku obsiahnutej pravej – neprípustnej –

retroaktivity – protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.

12

V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje obsah uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , všetky

zo dňa 15.10.2014, ktorými odmietol sťaţnosti sťaţovateľov proti rozhodnutiam Najvyššieho

súdu sp. zn. , a , ktoré po právnej ako aj

skutkovej stránke sú totoţné s daným prípadom, ako zjavne neopodstatnené.

30. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd poukazuje na to, ţe prvostupňový orgán mal

za to, ţe dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume,

a preto vydal v mesiaci jún 2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky. Toto jeho

rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym predpisom, v tom čase platným a účinným, takţe

išlo o rozhodnutie zákonné.

Avšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie

výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa

30.06.2012 teda ţalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto

aj rozhodnutie o zníţení výsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe

platného a účinného právneho predpisu, preto je tieţ zákonné, a nebolo vydané bez existencie

právneho dôvodu, ako sa domnieva ţalobca. Navyše ţalovaný postupoval aj v súlade

s ustanovením , podľa ktorého dávka výsluhového

zabezpečenia sa zníţi, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.

31. Na základe hore uvedených argumentov je preto Najvyšší súd oprávnený vysloviť

právny názor, ţe novela s účinnosťou odo dňa 30.06.2012

nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide

o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne

skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok

ţalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.

V.

32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach ( ), najmä

uţ v citovanom rozhodnutí zo dňa 29.10.2013 ako aj sp. zn.

zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich

13

obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4

„a contrario“ odsek 7 spolu s ) s prihliadnutím na ústavný princíp

právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania

vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska

republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai

v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského

súdu postupom podľa s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku

postupom podľa ods. l a 3 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

podľa , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov

tohto konania nevzniklo.

34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno – poistných vzťahov

spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia

je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1

).

V Bratislave 24. februára 2015

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská