Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Szd/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci žalobkyne V., a. s., so sídlom M., Krajská pobočka N., proti

žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Grősslingová 5,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou č. PV-401/04019/2008/R z 27. marca 2009, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. augusta 2010, č. k. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. augusta 2010, č. k. -37 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým,

že žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu

2

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) č. PV-401/04019/2008/R

z 27.03.2009, ktorým vyhovel rozkladu M. K., nar. X., bytom O. (ďalej len „platiteľ

poistného“) a zmenil platobný výmer pobočky žalovaného v Nových Zámkoch č. PV-

z 28.08.2008 tak, že poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy

poistného za obdobie 01.09.1996 do 08.07.1997 zmenil zo sumy 972,51 eura na sumu 0,00

eura a ponechal nezmenený výrok prvostupňového rozhodnutia o povinnosti platiteľa

poistného zaplatiť trovy konania v sume 9,72 eura.

Krajský súd uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného

zistil, že dňa 11.07.2008 doručil žalobca pobočke žalovaného v Nových Zámkoch návrh

na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na zdravotné

poistenie v sume 972,51 eura – poplatku z omeškania vo výške 0,2 % z dlžného poistného.

Pobočka žalovaného vydala dňa 14.07.2008 upovedomenie o začatí správneho konania

a doručila ho platiteľovi poistného, ktorý sa k upovedomeniu nevyjadril.

Správny orgán prvého stupňa návrhu žalobcu vyhovel a platobným výmerom č. PV-

zo dňa 28.08.2008 uložil platiteľovi poistného zaplatiť žalobcovi poplatok

z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie za obdobie

od 01.09.1996 - 08.07.1997 za každý kalendárny deň z omeškania odo dňa pôvodnej

splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného

na zdravotnom poistení za príslušný kalendárny rok do vykonania kontroly poistného,

t. j. zo sumy 3.796,- Sk v celkovej sume 29.298,- Sk, a to v zmysle § 23 ods. 2 zákona

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v jeho znení účinnom do 31.12.2004 a nahradiť žalobkyni trovy konania 293,- Sk.

V odôvodnení platobného výmeru prvostupňový správny orgán uviedol, že nárok žalobkyne

vznikol tým, že platiteľ poistného (fyzická osoba) riadne a včas neplatil poistné na zdravotné

poistenie tak, ako to ustanovuje § 15 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 2 zákona č.

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

(ďalej len „“).

Platiteľ poistného podal proti platobnému výmeru rozklad, v ktorom oznámil

správnemu orgánu úhradu nedoplatkov na poistnom a v doplnení rozkladu vzniesol námietku

premlčania.

Predseda úradu rozhodnutím č. PV-401/04019/2008/R zo dňa 27.03.2009 vyhovel

rozkladu platiteľa poistného a platobný výmer pobočky žalovaného v Nových Zámkoch

3

v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za obdobie

od 01.09.1996 - 08.07.1997 zmenil zo sumy 972,51 eura na sumu 0,00 eura. Zaviazal zároveň

platiteľa poistného k zaplateniu trov konania v sume 9,72 eura s odôvodnením, že námietka

premlčania vznesená platiteľom poistného je opodstatnená s ohľadom na ustanovenie § 32

ods. 1 písm. b/ o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona

č. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona

č. ) účinného od 01.01.2005 (ďalej len „“).

So zreteľom na vymedzenie žalobných dôvodov krajský súd posúdil zákonnosť

záverov žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania

s úhradou poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01.09.1996 do 08.07.1997, ktorý

si žalobkyňa uplatnila návrhom na vydanie platobného výmeru doručeným žalovanému dňa

11.07.2008. V právnom posúdení uvedenej otázky sa krajský súd stotožnil s názorom

žalovaného, že vzhľadom na ustanovenie

je treba považovať nárok žalobkyne na poplatky z omeškania za uplatnený po uplynutí 10 -

ročnej premlčacej lehoty plynúcej od dňa vzniku nároku žalobkyne na ich predpísanie. Pokiaľ

teda platiteľ poistného vzniesol v správnom konaní námietku premlčania predmetného

nároku, posúdil správny orgán druhého stupňa vec po právnej stránke správne, keď zmenil

prvostupňový platobný výmer tak, že právo na zaplatenie poplatkov z omeškania s platením

poistného na zdravotné poistenie za uvedené obdobie žalobkyni voči platiteľke poistného

nepriznal.

Krajský súd ďalej zdôraznil, že bol zrušený v celom rozsahu,

teda vrátane § 21 ods. 2, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala tvrdiac, že premlčacia lehota

na uplatnenie práva na poplatky z omeškania s ohľadom na porušenie zákonnej oznamovacej

povinnosti zo strany platiteľa poistného vôbec plynúť nezačala. O vznesenej námietke

premlčania bol žalovaný povinný rozhodnúť podľa právneho stavu platného v čase

rozhodovania, a preto musel aplikovať zmienený , ktorý

explicitne upravil dĺžku premlčacej lehoty a začatie jej plynutia vo vzťahu k pohľadávkam

poisťovne na poplatky z omeškania aj za obdobie predchádzajúce dňu nadobudnutia účinnosti

uvedeného zákona. V záujme zachovania zásady zákonnosti preto žalovaný pri posudzovaní

spornej otázky nemohol postupovať podľa , ktorý v čase vznesenej

námietky premlčania už neplatil.

Krajský súd dodal, že niet sporu o tom, že žalobkyňa postupovala v súlade

so zákonom ( ), keď si u žalovaného uplatnila nárok

na poplatky z omeškania z neodvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

4

jej vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Správny orgán prvého stupňa

podľa práva návrhu žalobkyni vyhovel a vydal prvostupňový platobný výmer. Rovnako

správne však bola vec po právnej stránke posúdená aj v druhostupňovom konaní,

keď z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany platiteľa poistného bol platobný

výmer zmenený a uplatnené poplatky z omeškania neboli priznané s poukazom na právnu

úpravu premlčania upravenú platným . Na tom nič nemení

skutočnosť, že aplikácia tejto právnej úpravy vyznieva pre žalobkyňu nepriaznivo a naopak

v prospech poistencov, ktorí si nesplnili voči poisťovni zákonnú oznamovaciu povinnosť.

Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že v odvolacom (rozkladovom)

konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania. Konštatoval, že účastník

správneho konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek počas konania a správny

orgán je povinný na ňu prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu konania, až kým vo veci

nie je právoplatne rozhodnuté. Neuplatnením námietky premlčania v prvostupňovom konaní

sa teda platiteľ poistného nezbavuje možnosti účinne uplatniť toto právo v druhostupňovom

konaní. Správny orgán druhého stupňa preto v prípade, že vyhodnotí námietku premlčania

ako opodstatnenú, musí revidovať prvostupňové rozhodnutie aj napriek tomu, že by inak bolo

vydané v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru,

že žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne a rozhodol v súlade so zákonom. Nakoľko

námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa

(ďalej len „OSP“) a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na neúspech

v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa

podobne ako vo svojom žalobnom návrhu poukázala na nesplnenie oznamovacej povinnosti

v lehote 8 dní zo strany povinného, tak ako mu to vyplývalo zo

účinného v čase vzniku tejto povinnosti.

Poukázala na to, že v prechodných ustanoveniach

upravuje plynutie premlčacej doby bez toho, aby boli riešené dôsledky nesplnenia

oznamovacej povinnosti v súvislosti s plynutím premlčacej doby a z toho dôvodu bol žalobca

ukrátený na svojich právach, ktoré mu vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu.

5

V danom prípade zákonodarca vytvoril stav právnej neistoty, ktorý trval do obdobia

31.12.2008, t. j. do účinnosti účinného od 01.01.2009,

čím nastala vágnosť a interpretačná nejasnosť. Táto nejasnosť sa prejavila v tom,

že umožňovala, aby v druhovo rovnakých prípadoch boli prijaté odlišné opatrenia,

resp. aby v jednom prípade boli tieto opatrenia prijaté a v inom druhovo rovnakom nie,

čo si uvedomil aj . Zákonodarca

vytvoril stav právnej neistoty, ktorý spočíva v možnosti určiť rozdielny zákon za prameň

právnej povinnosti a túto právnu neistotu nemožno odstrániť ani podľa všeobecného

interpretačného pravidla upraveného v . Časový konflikt právnych úprav

je spojený v každom prípade so zásahom do princípov rovnosti. Posudzovanie tohto konfliktu

intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru

o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušili

princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovali.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť, nakoľko v ustanovení presne

a jasne stanovil podmienky premlčania nároku zdravotnej poisťovne pri uplatňovaní

pohľadávok za obdobie od 01.01.1995 do 31.12.2004. Zároveň poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -34 zo dňa 29.10.2008, ktorým zrušil

rozhodnutie žalovaného č. /R zo dňa 21.07.2008 a rozhodnutie

č. /R zo dňa 21.07.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom

konania podľa názoru súdu bolo posúdenie otázky premlčania nároku na predpísanie

poistného a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie od 01.01.1995 do 31.10.1996.

V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Trenčíne zaviazal žalovaného posúdiť otázku

premlčania podľa , keďže rozhoduje za účinnosti tohto

citovaného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

( prvá veta a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta

6

prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať

úspech.

Predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy

poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01.09.1996 do 08.07.1997 za každý

kalendárny deň z omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny

mesiac zo sumy 3.796,- Sk v celkovej sume 29.298,- Sk v zmysle § 23 ods. 2 zákona

č. v znení účinnom do 31.12.2004. Poplatok z omeškania bol platiteľ poistného

povinný zaplatiť žalobcovi na základe platobného výmeru správneho orgánu prvého stupňa

č. zo dňa 28.08.2008.

Správny orgán druhého stupňa na základe námietky premlčania vznesenej platiteľom

poistného v rozklade rozhodnutím č. PV-401/04019/2008/R zo dňa 27.03.2009 podľa § 32

ods. 1 písm. b/ zmenil napadnutý platobný výmer tak, že nárok

na zaplatenie poplatku z omeškania žalobcovi nepriznal.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorým tento zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa namietal, že úprava

časového stretu právnych noriem uvedená v

narušila princíp právnej istoty a princíp rovnosti.

Keďže základnému právu uvedenému v

(ďalej len „ústava“) zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen znaky

rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím

obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania, najvyšší

súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z aspektu dodržania princípu právnej istoty, rovnosti

a zákazu retroaktivity práva.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem,

ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. (PL. ÚS

16/95). V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z , podľa ktorého

je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu

neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov

7

v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych

predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony

a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver,

že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti.

V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť,

ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii,

že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej

právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila

za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva

by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu,

nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne

alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti

(v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou). Ústavný súd pri posudzovaní a hodnotení

spätnej pôsobnosti právnych predpisov (ich ustanovení) jednoznačne vychádza zo zásady,

že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis

(jeho ustanovenie), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný ().

V súvislosti s problematikou spätnej, účinností však právna teória Slovenskej

republiky ako aj európskych krajín rozlišuje medzi pravou a nepravou spätnou účinnosťou

právnych predpisov (pravou retroaktivitou a nepravou retroaktivitou).

Význam uvedeného rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá

retroaktivita (spätná účinnosť) v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu

právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje, ako prípustný nástroj

na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

Pri uvedenom rozlišovaní je nevyhnutné si uvedomiť, že za pravú retroaktivitu

sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise (zákone)

neuzná práva (alebo povinnosti) založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne

skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu (zákona).

Za nepravú retroaktivitu sa však pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento

v novom právnom predpise uzná právne skutočností, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho

zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo povinnosti), ktoré vznikli na základe

týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva alebo povinnosti.

Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do tých právnych

vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Nepravá

8

retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti,

na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej

normy, no jednoznačne pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr

prijatej právnej normy (pripúšťa teda zmenu právneho režimu vzťahov, ktoré vznikli

v minulosti).

Výsledkom rozlišovania medzi pravou a nepravou retroaktivitou je poznanie,

že zďaleka nie každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právne vzťahy založené právnymi

skutočnosťami v predchádzajúcom zákone (na vzťahy, ktoré vznikli počas platnosti minulej

právnej normy) je možné spájať s jeho spätným pôsobením a ako takú odmietať.

Podľa Európskeho súdneho dvora spätnú účinnosť európskych právnych predpisov

je potrebné posudzovať so zreteľom na rozpor medzi nutnosťou flexibility právneho poriadku

a nevyhnutnosti naplnenia účelu právnej regulácie na strane jednej (teda všeobecný záujem

môže spätnú účinnosť ospravedlniť) a potrebou zaručiť subjektom práva stabilitu

ich právnych vzťahov (právna istota) a ochranu ich legitímneho očakávania na strane druhej.

Súčasne je potrebné skúmať splnenie podmienky legislatívneho očakávania, ktorá

je Európskym súdnym dvorom posudzovaná na základe kritéria jeho predvídateľnosti.

Porušenie tohto princípu nastáva vtedy, keď je retroaktívny predpis vydaný náhle a nečakane.

Európsky súdny dvor konštatuje porušenie zásady legitímneho očakávania vtedy, ak opatrný

podnikateľ nemohol rozumne s vydaním retroaktívnej právnej úpravy počítať a kedy

neexistujú žiadne náznaky týkajúce sa ich vydania.

Podľa a účinného do 31.12.2004 právo

predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Ak zamestnávateľ

neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo

osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto

zákona povinné urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje.

Podľa prechodného ustanovenia na poistné,

poplatky z omeškania, poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol

platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota

takto:

a) na poistné odo dňa splatnosti,

9

b) na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov

z omeškania,

c) na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla byť

oznamovacia povinnosť riadne splnená,

d) na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti.

Spätná účinnosť napadnutého zákonného ustanovenia sa viaže na právo platiteľa

poistného úspešne vzniesť námietku premlčania v desaťročnej lehote a povinnosť žalobkyne

uplatniť svoj nárok v tejto lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) považuje za potrebné

poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého právo

predpísať poistné sa premlčovalo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a na skutočnosť,

že uplatnením námietky premlčania práva, nárok žalobcu nezaniká. Okrem toho zdravotné

poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie

poistného na verejné zdravotné poistenie prešli od roku 1989 mnohými legislatívnymi

zmenami. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria Európskeho súdneho dvora a ústavného súdu

posudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súdu dospel k názoru,

že ustanovenie nie je pre žalobkyňu neprimerane

zaťažujúce a nepredstavuje neodôvodnený zásah, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu

princípu právnej istoty a princípu rovnosti.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30.10.2008, na ktorý žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala,

nerieši právnu otázku poplatku z omeškania, ale právomoc žalovaného na základe

ustanovenia , preto k nemu v prejednávanej veci najvyšší súd

neprihliadol.

S poukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd považoval námietky žalobkyne

uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť

posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

veta druhá a potvrdil stotožniac sa v zásade

aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ).

10

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková