Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/357/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. B., bytom v K.,

zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Turistická č. 11,

proti odporkyni Slovenskej republike – Slovenská správa ciest, Bratislava, Miletičova č.

19, Organizačná zloţka Investičná výstavba a správa ciest Košice, Kasárenské nám. č. 4,

o zaplatenie 27.301,24 Eur s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9.

apríla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 11. októbra 2012 č. k. – 190

zamietol návrh navrhovateľa. O trovách konania rozhodol tak, ţe navrhovateľovi nepriznal

právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ podanie ţalobného návrhu odôvodnil tým, ţe

bol vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., obec P., okres P.,

zapísaných v Katastri nehnuteľností, vedenom na Správe katastra P. na LV č. X., parcely č.

X. – zastavené plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a parcely č. X. – zastavené plochy

a nádvoria o výmere 909 m2 a nehnuteľností vedených na LV č. X., parcely č. X. – zastavané

22

plochy a nádvoria o výmere 345 m, parcely č. X. – ostatné plochy o výmere 386 ma parcely

2

č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 986 m. Na uvedených parcelách bola

vybudovaná komunikácia cesta I. triedy. Uvedené parcely kúpnymi zmluvami uzavretými

medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporkyňou akom kupujúcou z 22. októbra 2008

previedol navrhovateľ na odporkyňu. Za obdobie od 12. júna 2009, resp. 7. februára 2007 do

22. októbra 2008 došlo u odporkyne k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko uţívala pozemky,

2

ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho titulu a bez toho aby za uţívanie

predmetných pozemkov platila. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe

navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv zo 17.

mája 2006 a zo 17. novembra 2006, ktoré odkúpil od pôvodných vlastníkov. Na predmetných

nehnuteľnostiach uţ v tom čase bola vybudovaná cestná komunikácia – cesta I. triedy.

Navrhovateľ v čase kúpy nehnuteľností mal vedomosti o tom, ţe na pozemkoch sa

nachádzajú aj cesty. Dospel k záveru, čo navrhovateľ vo svojej výpovedi aj potvrdil, ţe

navrhovateľ pozemky kupoval za účelom získania nájomného, prípadne iného plnenia práve

z dôvodu, ţe na týchto pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia. Súd prvého stupňa

preto posudzoval bezdôvodné obohatenie v dvoch časových rovinách. Prvá je vznik

bezdôvodného obohatenia v čase prevzatia veci bez právneho dôvodu. Moment prevzatia časti

nehnuteľnosti je momentom odňatia vlastníctva bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je

vznik bezdôvodného obohatenia. Subjektom na uplatnenie nároku (vecne aktívne

legitimovaný) je v danom prípade osoba, ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Takýmito subjektmi

sú predchádzajúci vlastníci pozemkov. K protiprávnemu odňatiu nehnuteľností došlo vo

vzťahu k pôvodným vlastníkom. Druhá časová rovina vzniku bezdôvodného obohatenia je

celé obdobie neoprávneného uţívania. Stav obmedzenia výkonu vlastníckych práv

navrhovateľa trval v období od 12. júna 2006, resp. 7. februára 2007 do 22. októbra 2008.

Nárok navrhovateľa súd posúdil ako nárok v rozpore s dobrými mravmi, ktoré posudzoval

s prihliadnutím na okolnosti za akých došlo k získaniu vlastníctva sporných nehnuteľností

navrhovateľom. Navrhovateľ mal vedomosti, ţe nehnuteľnosti sú trvalo zastavané cestami.

Navrhovateľ konal v úmysle získať následne finančné výhody a to ţe v danom prípade

kupoval zaťaţené nehnuteľnosti o čom svedčí aj nízka cena týchto nehnuteľností za ktoré ich

kúpil a následne odpredal odporkyni za značne vyššiu hodnotu.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 9. apríla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľovi

nepriznal právo na náhradu trov konania. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v konaní

si uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako jedno z oprávnení vlastníka.

Ide o nárok, ktorého priznanie by bolo vo vzťahu k navrhovateľovi v rozpore s dobrými

mravmi. Poukázal na to, ţe rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v širších

súvislostiach a teda aj v okolnostiach, za ktorých došlo k získaniu vlastníctva navrhovateľom,

keďţe v čase kúpy nehnuteľností bol dostatočne oboznámený so stavom nehnuteľností

3

v prírode a s vedomosťou, ţe tieto sú trvale zastavané cestami a mal v úmysle získať následne

finančné výhody, keďţe kupoval zaťaţené nehnuteľnosti za nízku cenu s úmyslom

ich odpredať odporkyni za značne vyššiu hodnotu, za ktorú ich kúpil, čo aj urobil.

Navrhovateľ tak uţ pri kúpe nehnuteľností získal určité finančné zadosťučinenie, a preto za

daného stavu by nebolo spravodlivé poskytnúť mu súdnu ochranu spočívajúci v priznaní

bezdôvodného obohatenia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal dovolací súd

aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil (rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Nestotoţnil sa so záverom odvolacieho súdu,

v ktorom sa stotoţnil s tým, ţe súd prvého stupňa zamietol ţalobu v dôsledku aplikácie § 3

ods. 1 teda z dôvodu, ţe nárok uplatnený navrhovateľom je nutné

povaţovať za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. , ako aj na rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn.

, Okresného súdu Košice I sp. zn. , Okresného súdu Prešov

sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. , Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Ústavného súdu

ČR v rozhodnutí , rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ,

Najvyššieho súdu SR sp. zn. a nález Ústavného súdu SR .

Z rozsudku odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, ţe nárok navrhovateľa je nutné povaţovať

za nárok v rozpore s dobrými mravmi , moţno dedukovať, ţe postavenie stavby na cudzom

pozemku a uţívanie cudzieho pozemku bez nutnosti za uţívanie aj platiť je v súlade

s dobrými mravmi. To sa prieči všetkým zásadám a princípom, na ktorých je koncipovaná

jednak SR, ako aj Listina základných práv a slobôd a taktieţ .

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, ţe krajský súd

správne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom. Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo

k pozemkom v čase, keď bola na nich vybudovaná komunikácia uţ niekoľko desaťročí

a s vedomím, ţe kupuje pozemky pod cestami. V čase podania ţaloby pozemky boli

uţ vo vlastníctve odporkyne, ktorá ich od navrhovateľa odkúpila.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas

navrhovateľ zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ),

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238

nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle aţ g/ netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení vec ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd nemôţe pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti

dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle ), pokiaľ

nedospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní

otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok navrhovateľa

nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu

z rozhodnutí uvedených v aţ 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo

procesné vady konania v zmysle aţ g/

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

– nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

6

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z podaného

vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky za opísaného stavu veci nemohol (nesmel)

v dovolacom konaní postúpiť do ďalšieho štádia prieskumu a podrobiť skúmaniu správnosť

právnych záverov odvolacieho súdu. Po zistení procesnej neprípustnosti dovolania

má Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnosť takéto dovolanie bez ďalšieho odmietnuť

( v spojení s ); nemá moţnosť zaoberať sa vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd však odporkyni náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová