Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/36/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. Š., bytom T., proti

ţalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71, Košice, IČO:

31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom na ulici Boţeny

Němcovej 22, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti ukončenia poistného vzťahu, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 14. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom z 24. novembra

2011, č. k. 15 C 166/2008–262 pripustil zmenu návrhu v zmysle podania ţalobcu

z 2. novembra 2011, predloţenom súdu na pojednávaní dňa 8. novembra 2011. Určil, ţe

ukončenie poistného vzťahu ţalovanou na základe poistnej zmluvy UDP-K č. 5018900006

zo dňa 11. decembra 1996 je neplatné a poistný vzťah trvá. Vo výroku uznesenia uviedol, ţe

o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením. Dospel k záveru, ţe ţaloba

je dôvodná, pretoţe ţalobca mal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm.

c/ ). Uviedol, ţe bez autoritatívneho rozhodnutia súdu ţalobca nevie, či poistný vzťah

so ţalovanou trvá, a či v budúcnosti, kedy má ţalovaná vyplatiť v zmluve dohodnuté poistné

plnenie, bude aj ţalovanou (poistiteľom) vyplatené. Poukázal na ust. § 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len ) a dospel k záveru, ţe právny úkon, uzavretý účastníkmi konania

je riadny a platne uzavretý. Z jeho obsahu vyplynulo, ţe ide o pomenovanú – poistnú zmluvu,

2

ktorej vznik, zmena, zánik a podmienky sú upravené v . Spôsoby

zániku poistenia upravuje v ustanoveniach aţ 802. Dokazovaním

bolo preukázané, ţe ţalovaná listom z 23. júna 2008 oznámila ţalobcovi zánik poistenia,

s poukazom na Všeobecné poistné podmienky pre ţivotné poistenie (čl. 11 ods. 2), ktoré

sú rovnako záväzné pre obidve zmluvné strany. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané,

ţe ţalobca ţalovanú nikdy nepoţiadal o zrušenie poistnej zmluvy. Ţalobca ako poistník nikdy

neadresoval ţalovanej úkon, ktorým by prejavil svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť.

Jednostranný právny úkon ţalovanej – oznámenie o zániku poistenia nemá podľa súdu prvého

stupňa oporu v uzatvorenej poistnej zmluve, v ustanoveniach

ani vo Všeobecných poistných podmienkach pre ţivotné poistenie (súčasť uzavretej poistnej

zmluvy). Uviedol, ţe ţalovaná nemala právo ţiadať o zrušenie poistenia s vyplatením

odkupnej hodnoty a nespotrebovaného poistného. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s právnou

argumentáciou ţalovanej spočívajúcou v tvrdení, ţe skončiť poistenie moţno aj inak, ako

je upravené v aţ . Citovaný zákon jednoznačne zakotvuje

nemoţnosť vypovedať poistenie osôb, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu (§ 800 ods. 3).

K tvrdeniam ţalovanej o nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv z dôvodu, ţe Národná

banka Slovenska (ďalej len národná banka) jej na základe vykonanej kontroly, uloţila

povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, súd prvého stupňa uviedol, ţe podľa § 3la

, ktorým sa mení a dopĺňa o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne boli

povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška

poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných

technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu

prvého stupňa bolo to, ţe zmluvný vzťah vznikol 11. decembra 1996, teda v čase, kedy vyššie

citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné, preto sú účastníci konania viazaní svojimi

prejavmi vôle, obsiahnutými v poistnej zmluve uzatvorenej 11. decembra 1996. Ţalovaná

tvrdila, ţe v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá

mala za následok zánik právneho vzťahu v dôsledku nemoţnosti plnenia, majúci svoj pôvod

v zmene právneho predpisu. V danom prípade poistné v prípade poistného produktu UDP-K

u ţalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, čo vyplynulo

zo znaleckého posudku, ktorý v konaní predloţila ako aj z Protokolu národnej banky

o vykonanom dohľade. Ţalovaná tvrdila, ţe poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-

matematickými metódami a preto musela postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne

zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Súd prvého

stupňa k tejto námietke ţalovanej uviedol, ţe nie je moţné v danom prípade riešiť otázku,

ktorá sa týka výlučne vzťahu ţalovanej s inými subjektmi takým spôsobom, aby sa ovplyvnila

otázka zmluvného vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou a aby dohodnuté plnenie bez toho,

ţe by ţalobkyňa akýmkoľvek spôsobom porušila uzavretú poistnú zmluvu, záviselo a malo

závisieť od iných okolností, ako je dodrţanie zmluvného záväzku a aplikácia príslušných

právnych predpisov. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe poistná zmluva, ktorá bola

uzatvorená, trvá do 4. decembra 2011. Ţalovaná ukončila poistný vzťah, bez ohľadu na to, ţe

takéto poistenie trvá, jednostranným právnym úkonom. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho

zákonníka však plnenie nie je nemoţné, ak ho moţno uskutočniť aj za sťaţených podmienok

s väčšími nákladmi alebo aţ po dojednanom čase. V napadnutom rozhodnutí súd prvého

stupňa uviedol, ţe poistenie trvá, otázka moţnosti, či nemoţnosti plnenia neprichádza

do úvahy tak, ako to uvádza ţalovaná vo svojich tvrdeniach, na viac nie je nesolventným

subjektom. Z obsahu správneho spisu Národnej banky Slovenska č. 52/1024/1995, ktorý

si vyţiadal súd prvého stupňa na návrh ţalovanej, zistil, ţe dohľad vykonávaný Ministerstvom

financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií), teda pred zmenou právneho

predpisu, nevykazoval ţiadne nedostatky a na základe výsledkov takéhoto dohľadu nebolo

treba nič meniť ani na poistno-matematických výpočtoch ani na iných podmienkach

existujúcich zmluvných vzťahov. Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, či bolo

rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k ţalovanej správne, nemôţe nič meniť

na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou o existencii,

prípadne zániku konkrétneho zmluvného vzťahu.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej len krajský súd) rozsudkom

zo 14. marca 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny ( ). Odvolací sud prejednal odvolanie ţalovanej proti rozhodnutiu

vo veci samej, teda proti výroku o určení, ţe ukončenie poistného vzťahu je neplatné

a poistný vzťah trvá a podľa , v spojení s ustanovením

a dospel k záveru, ţe neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie tejto časti rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa, zároveň uviedol, ţe ţalobkyňa má v tomto konaní naliehavý

právny záujem na určení, ţe ukončenie poistného vzťahu je neplatné a poistný vzťah trvá,

a to aj napriek tomu, ţe uţ má nárok na poistné plnenie a uţ môţe ţiadať o vyplatenie

poistného pre prípad doţitia, keďţe zmluva bola dohodnutá na dobu 10 rokov, ktorá doba

uplynula 4. decembra 2011. Odvolací súd vychádzal z toho, ţe rozhodnutie o tom, ţe poistný

vzťah trvá, vytvorí pevný základ pre riešenie vzťahov do budúcna, keďţe ţalovaná odmietala

plniť z dôvodu zániku poistenia. Zároveň uviedol, ţe pokiaľ ide o pouţitie ustanovenia § 575

ods. 1, 2 o nemoţnosti plnenia, stotoţňuje sa s názorom súdu prvého

stupňa, ţe ţalovaná nepreukázala nemoţnosť plniť z predmetnej zmluvy, preto z toho dôvodu

nedošlo k zániku poistenia. Dôvody uvádzané ţalovanou podľa názoru odvolacieho súdu

nespôsobujú nemoţnosť plniť z poistnej zmluvy, pretoţe prípadnú nedostatočnú výšku

technických rezerv na ţivotné poistenie môţe ţalovaná vykryť inými spôsobmi ako zmenou

poistnej zmluvy, ktorú navrhla ţalobkyni. Pokiaľ fakticky a právne môţe byť záväzok

splniteľný, sťaţenie podmienok splnenia, resp. to, ţe plniť moţno len s väčšími nákladmi,

nemá podľa neho za následok zánik záväzku ( ). Ďalej uviedol, ţe skutočnosť,

ţe Ministerstvo financií v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K,

nemôţe spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi týmito účastníkmi, lebo išlo o vzťah medzi inými

subjektmi tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a nie o vzťah zmluvný, v ktorom v zmysle

ustanovenia , môţu účastníci vzájomné práva a povinnosti

upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe z ustanovenia , podľa

ktorého sú poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona,

najneskôr do 30. apríla 2005, nemoţno usúdiť, ţe sa môţu upraviť inak právne vzťahy, ktoré

vznikli pred účinnosťou tohto zákona a boli upravené dohodou strán. Podľa odvolacieho súdu

aj podľa ustanovenia § 67 uvedeného zákona vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších

predpisov. Na týchto právnych predpisoch a z nich vyplývajúcich skutočností nemôţe podľa

neho nič zmeniť ani záver národnej banky o vykonanom dohľade o tom, aby výška poistného

zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, nemôţe zaväzovať účastníkov spätne,

ani riešiť ich právne vzťahy vzniknuté ešte v roku 1996. Preto podľa odvolacieho súdu súd

prvého stupňa správne rozhodol v napadnutom výroku, a tak ho ako vecne správny potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, a to proti výroku o potvrdení

prvostupňového rozhodnutia, podala dovolanie ţalovaná, v ktorom ţiadala rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, alternatívne ţiadala, aby dovolací súd rozhodnutia súdov niţšieho stupňa zmenil tak,

ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne a ţalobcu zaviaţe na náhradu trov konania. Dovolanie

odôvodnila v zmysle ustanovenia , pretoţe v konaní došlo k vadám

uvedeným v , čím sa ţalovanej postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, na základe toho, ţe niţšie súdy opomenuli v rámci vykonávania dôkazov

listinami správny procesný postup podľa Ďalej uviedla, ţe odvolací súd vec

v odvolacom konaní posúdil aj podľa právnych ustanovení § 797 a nasl. Občianskeho

zákonníka teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom právnych úvah pred

prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa Ďalej

dovolanie odôvodnila v zmysle ustanovenia , pretoţe súdy

niţšieho stupňa opomenuli svoju povinnosť podľa Napokon svoje

dovolanie odôvodnila aj v zmysle ustanovenia , pretoţe

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaná zároveň navrhla

prerušiť konanie o jej dovolaní do skončenia konania o dovolaní vo veci vedenej na

Najvyššom súde SR pod č.k. a návrh na odloţenie vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu aţ do rozhodnutia dovolacieho súdu o tomto

dovolaní. Ţalovaná v rámci obsahovo totoţného sporu podala dovolanie proti súdnym

rozhodnutiam po tom, čo odvolací súd v inom rozsudku svojim výrokom pripustil dovolací

dôvod pre riešenie čiastkovej otázky zásadného významu, čím tak vyhovel návrhu ţalovanej

v danom konaní. Podľa ţalovanej môţe mať konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky význam aj pre predmetné dovolacie konanie, čo podľa jej názoru

opodstatňuje prerušenie dovolacieho konania. Predpokladá, ţe v dovolacom konaní dovolací

súd vysloví, ţe v poistných zmluvách uzavretých medzi ňou a jeho klientmi je právne

významný zásah verejného práva postupom kontrolných orgánov verejnej moci u odporcu

na súkromnoprávne vzťahy s klientmi s následkami pri vzniku, zmene a zániku týchto

vzťahov.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) po tom

čo nezistil splnenie podmienok pre odloţenie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého

rozhodnutia v zmysle ustanovenia , skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania.

Podľa pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92

6

ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/

súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe

mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ide o fakultatívne prerušenie občianskeho súdneho

konania, čo znamená, ţe súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 109 ods. 1

písm. b/ prvá veta , kedy je povinný prerušiť svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie

prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môţe

mať význam pre výsledok jeho konania, (podobne aj R 34/2011 - prerušenie konania podľa

závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná moţnosť

súdu, nie však jeho povinnosť, ak súd konanie podľa uvedeného zákonného ustanovenia

nepreruší, neodníme účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa ).

V danom prípade predmetom sporu bolo určenie neplatnosti ukončenia poistného

vzťahu zaloţeného poistnou zmluvou č. 5018900006, uzavretou medzi ţalobcom a ţalovanou,

a ţe poistný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, aj po oznámení zániku zo strany ţalovanej

naďalej trvá. Túto otázku súdy niţších stupňov posudzovali podľa ustanovení § 800 a nasl.

a ustanovení Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou

poistnej zmluvy. Preto otázka, riešená v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej

republiky sp. zn. (do skončenia ktorého navrhuje ţalovaná toto konanie

prerušiť), nie je otázkou majúcou podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie v danej veci, tak

ako to poţaduje ust. Dôvodnou by takáto otázka bola, ak by išlo

o spor medzi ţalovanou a orgánom dohľadu nad finančným trhom, v predmetnom konaní ale

ide o súkromnoprávnu vec. Pre určenie, či právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou trvá,

nie je právne významné posúdenie vzťahu medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom

a ţalovanou.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nie je daný dôvod, pre ktorý

by malo byť vyhovené návrhu ţalovanej na prerušenie dovolacieho konania (§ 109 ods. 2

písm. c/ ). Dovolací súd vzhľadom na to návrh zamietol.

V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie ţalovanej smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V predmetnej veci nie je dovolaním ţalovanej napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1

aţ 3 procesne prípustné.

Procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku ţalovanej by zakladala

len prípadná procesná vada v zmysle Na vadu takejto povahy je dovolací súd

povinný vţdy prihliadať ( ). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací

súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale

sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania – zaoberal tieţ otázkou, či v konaní na súdoch

niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo

k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho súdu, ţe konanie na súde niţšieho stupňa

je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania

ako opravného prostriedku, ktorým moţno výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, ţe jeho prípustnosť v zmysle je spojená

výlučne len s najzávaţnejšími, v ňom taxatívne vymenovanými procesnými vadami

zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady

taxatívne vymenované v ) nezakladajú prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

So zreteľom na ţalovanou tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalovanej, ţe

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Ţalovaná namietala odňatie moţnosti konať pred súdom na základe toho, ţe súdy

niţšieho stupňa opomenuli v rámci vykonávania dôkazov listinami správny procesný postup

podľa ustanovenia V zmysle ustanovenia sa dôkaz listinou

vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta

alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Opomenutie správneho procesného postupu podľa ustanovenia ţalovaná

vyčítala súdu prvého stupňa uţ v odvolacom konaní. V prejednávanej veci mal odvolací

súd v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa

9

dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, preto nepovaţoval

za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, keď konštatoval, ţe rozsudok okresného

súdu vo veci samej je potrebné podľa ust. ako vecne správne potvrdiť.

Rovnako v konaní pred súdom prvého stupňa súd nerozhodol bez nariadenia pojednávania

podľa , a vo veci nebol daný ani dôleţitý verejný záujem v zmysle vyššie

uvedeného výkladu. Okresný súd na pojednávaní 8. novembra 2011 oboznámil obsah

listinných dôkazov obsiahnutých v spise, a to kaţdý jednotlivo, pričom postupoval podľa

ustanovenia Následne poučil účastníkov podľa ustanovenia

s tým, ţe prítomní právni zástupcovia účastníkov zhodne predniesli, ţe návrhy

na doplnenie dokazovania nemajú. Účastníci konania sa mali moţnosť k vykonanému

dokazovaniu vyjadriť, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Túto moţnosť, tak ako to vyplýva

zo zápisnice o pojednávaní z 8. novembra 2011, nevyuţili. Tvrdená vada v zmysle

ustanovenia , ktorá mala spočívať práve v nedodrţaní správneho

procesného postupu podľa ustanovenia súdmi niţšieho stupňa, preto konania

na týchto súdoch nezaťaţila.

K tomu treba uviesť, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa

K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach

R 37/1995, R 125/1999 (ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy

na zistenie skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

v zmysle ). Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázkami,

ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu.

Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (porovnaj ).

Súd účastníkovi neodníme moţnosť konať pred ním ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

K odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom malo dôjsť aj tým, ţe postup

odvolacieho súdu bol prekvapivý. Ţalovaná uviedla, ţe odvolací súd vec posúdil aj podľa

právnych ustanovení § 797 a nasl. O.z., teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom

10

právnych úvah pred súdom prvého stupňa bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa § 213

ods. 2

V zmysle ustanovenia ak je odvolací súd toho názoru, ţe

sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby

sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie

rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa

(viď tieţ uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ),

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ zaloţené

na nepredvídateľne iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní (viď uznesenie

najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. ).

K tvrdeniu ţalovanej, ktorá uviedla, ţe odvolací súd vec v odvolacom konaní posúdil

aj podľa ustanovení § 797 O.z., teda z pohľadu ustanovení, ktoré nemali byť predmetom

právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa

ustanovenia , dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd na toto ustanovenie

v napadnutom rozhodnutí nepoukazoval ani neaplikoval. Naopak, z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu vyplýva, ţe rozhodujúce pre posúdenie veci bolo predovšetkým ustanovenie

§ 575 O.z., ktorým sa riadne zaoberal a jeho aplikáciu rovnako vyhodnotil prvostupňový

aj odvolací súd. V odôvodnení uviedol, ţe pokiaľ ide o pouţitie ustanovenia § 575 ods. 1, 2

o nemoţnosti plnenia, odvolací súd sa stotoţňuje s názorom súdu

prvého stupňa, ţe ţalovaná nepreukázala nemoţnosť plniť z predmetu zmluvy, preto z toho

dôvodu nedošlo k zániku poistenia. Dôvody uvádzané ţalovanou podľa odvolacieho súdu

nespôsobujú nemoţnosť plniť z poistnej zmluvy, pretoţe prípadnú nedostatočnú výšku

technických rezerv na ţivotné poistenie môţe ţalovaná vykryť inými spôsobmi ako zmenou

poistnej zmluvy, ktorú navrhla ţalobkyni. Pokiaľ fakticky a právne môţe byť záväzok

11

splniteľný, sťaţenie podmienok plnenia, resp. to, ţe plniť moţno len s väčšími nákladmi,

nemá za následok zánik záväzku ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd

prvého stupňa správne rozhodol v napadnutom výroku, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

ako vecne správny. Odvolací súd preto v súdenej veci nemal prečo

postupovať v zmysle ustanovenia Vo vzťahu k ţalovanej nedošlo

postupom odvolacieho súdu k odňatiu moţnosti pred ním konať z dôvodu, ţe svoje

rozhodnutie zaloţil nečakane na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa. Odvolací

súd, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru,

ktorý má svoj základ v skutočnostiach, ktoré boli tvrdené účastníkmi konania. V rozhodnutí

odvolacieho súdu preto nešlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu

procesných práv ţalobcu skutkovo a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia,

prípadne vyjadriť sa podľa

Ţalovaná v dovolaní ďalej namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretoţe súdy

niţšieho stupňa opomenuli svoju povinnosť podľa Iná vada konania

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam ţalovanej ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. I keby tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

12

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné O taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo.

Keďţe v danej veci nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.

Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalobkyni ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe jej v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová