Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/325/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. K., bývajúceho v C.,

proti žalovanej R., a.s. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom so sídlom

v K., o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37 C

329/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2014

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 5. apríla 2012 č.k. -289 určil, že

poistný vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou zo 7. júla 2001

č. 4047700268 trvá a žalobcovi priznal náhradu trov konania 99,50 €. Vychádzal zo zistenia,

že žalobca so žalovanou uzavreli uvedenú poistnú zmluvu na produkt UDP–K + ÚRAZ pre

prípad smrti a dožitia s koncom poistenia 10. júla 2016. Z výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo medzi účastníkmi

k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala

ani naplnenie niektorej zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Poistná

zmluva nebola neplatná pre chyby v písaní a počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola

jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu poistnej zmluvy so žalovanou.

Nemal preukázané, že by poistná zmluva svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu,

alebo ho obchádzala alebo bola v rozpore s dobrými mravmi. Ani skutočnosť, že zmluva

mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť

zmluvu. Omyl konajúcej strany umožňuje uplatniť námietku relatívnej neplatnosti, pričom nie

každý omyl je dôvodom neplatnosti. Druhá strana by o omyle musela vedieť, alebo

2

ho vyvolala. Omylu sa však nemôže dovolávať ten, kto ho sám spôsobil. Nebol preukázaný

žiaden dôvod zániku poistenia v zmysle a ani Všeobecných poistných

podmienok. Nebol preukázaný ani zánik povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia

v zmysle . Výrok o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. apríla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa. Zhodne so súdom prvého stupňa považoval za neopodstatnenú námietku

žalovanej, že došlo k zániku poistenia podľa z dôvodu

následnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu (

o poisťovníctve v znení neskorších predpisov) po uzatvorení zmluvy a stotožnil sa s názorom

súdu prvého stupňa, že z tohto dôvodu k zániku poistenia v danom prípade nedošlo. Plnenie

nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi

alebo až po dojednanom čase. Žalovanou v tomto smere tvrdené skutočnosti sú subjektívnymi

dôvodmi na jej strane a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia nezávislú

na osobe dlžníka ani na jeho vôli, ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej

povinnosti svoj záväzok splniť. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Namietala,

že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ) tým, že súdy opomenuli v rámci vykonávania

dôkazov správny procesný postup podľa Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd v odvolacom konaní posúdil vec aj podľa § 797 a nasl.

, teda z pohľadu zákonných ustanovení, ktoré neboli predmetom

právnych úvah pred súdom prvého stupňa. Ďalej namietala, že konanie je postihnuté inou

vadou ( ), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

preto že súdy nižších stupňov opomenuli svoju povinnosť podľa , ako aj, že

odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ). Z uvedených

dôvodov žiadala, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

Dovolaním je v danom prípade napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné

aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “); dovolací súd preto so zreteľom na

ods. 1 skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a žalovaná v dovolaní

namietala a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súdy nedostatočne vykonal dôkazy, na ktorých založil svoje

skutkové zistenia.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej

bolo niektoré z týchto práv odňaté.

Žalovaná predovšetkým namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť

občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa (viď R 125/1999).

Pokiaľ ide o spôsob vykonania listinných dôkazov, umožňuje súdu urobiť

tak aj oznámením obsahu listiny (nielen jej prečítaním), ktorý postup v danom prípade súd

zvolil. I v prípade, že by súd pri vykonávaní dôkazov postupoval v rozpore s ,

takýto postup, i keď nesprávny, by vykazoval znaky iba tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle , a nie procesnej vady konania v zmysle

Pokiaľ žalovaná v dovolaní namieta, že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom

konať z dôvodu, že odvolací súd v odvolacom konaní posúdil vec aj podľa § 797 a nasl.

, teda rozhodol bez toho, aby ju vyzval na možné odlišné právne

posúdenie veci od súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho ju vylúčil z realizácie práva vyjadriť

sa k zmene právneho posúdenia veci, treba uviesť, že ustanovenie

vyžaduje v odvolacom konaní dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa vždy, ak odvolací

súd uvažuje, že svoje rozhodnutie založí na iných právnych dôvodoch, ako to urobil súd

prvého stupňa. Predpokladom pre postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia odvolacím

súdom je, že na vec sa podľa odvolacieho súdu vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a že toto ustanovenie je pre rozhodnutie

vo veci určujúce.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Odvolací súd

v rámci preskúmania správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa na základe podaného

odvolania žalovanou nedospel k záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvého stupňa nebolo použité. Odvolací súd

na vec použil tie isté ustanovenia ako súd prvého stupňa,

čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie nezaložil

na iných právnych dôvodoch než súd prvého stupňa, vychádzajúcich z ustanovení právneho

predpisu, ktoré neboli doposiaľ použité. Nešlo teda o vydanie tzv. prekvapivého rozhodnutia

tým, že žalovaná sa nemala možnosť vyjadriť k možnej aplikácii dovtedy nepoužitého

ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav veci. Odvolací súd preto svojim

6

postupom nevylúčil žalovanú z realizácie jej procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny

poriadok priznáva a teda neodňal jej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Pokiaľ dovolateľka namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej

vade uvedenej v , spočívajúcej v porušení postupu vyplývajúceho

z , dovolací súd uvádza, že tzv. iná (než v vymenovaná)

procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod, ktorý však možno uplatniť iba

v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v preskúmavanej veci nešlo); sama procesná

vada konania uvedená v prípustnosť dovolania nezakladá.

Žalovaná v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho

nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

keďže prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

7

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková