Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/277/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu L. R., bývajúceho v F. XXX, zastúpeného I.. K. R., bývajúcou v F. XX, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o určenie, že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. apríla 2012, č.k. -289, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 5. apríla 2012, č.k. -289 určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. júla 2001, typ poistnej zmluvy UDP-K, naďalej trvá. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9. júla 2001 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu UDP-K+ÚRAZ č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo životné poistenie a úrazové pripoistenie. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 10. júla 2001 a koniec poistenia na 10. júla 2016. Poistná doba bola stanovená na 15 rokov a doba platenia poistného na 10 rokov. Mesačné poistné bolo dohodnuté na sumu 376,- Sk. Poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 40.000,-Sk a pre prípad dožitia na sumu 60.730,-Sk. Pre prípad smrti následkom úrazu bola dohodnutá poistná suma na sumu 100.000,-Sk, pre prípad trvalých následkov bola dohodnutá poistná suma na sumu 100.000,-Sk a pre prípad plnej invalidity úrazom bola dohodnutá poistná suma 100.000,-Sk. Daný zmluvný vzťah medzi žalobcom ako poistníkom (poisteným) a žalovaným ako poistiteľom, posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah podľa a nasl. (ďalej len „“). Žalovaný v liste zo dňa 25. apríla 2008 ponúkol žalobcovi tri alternatívy : a/ zotrvať na pôvodných platbách poistného, b/ zvýšenie platieb poistného, c/ zrušenie poistnej zmluvy ku dňu 15. máju 2008. K tomuto listu bolo pripojené aj stanovisko k zvýšeniu poistného v poistnej zmluve, ktoré mal žalobca vyplniť a podpísať. Podpisom mal poistník súhlasiť so zmenou všeobecných poistných podmienok a to tak, aby všetky prípadné sporné nároky, dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia ak nejaké vzniknú (vysporiadajú pred špeciálnym súdom) postupom podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok (Ďalej len VPP) žalovaného zo dňa 21. mája 2007, a tento súhlas, je rozhodcovskou

doložkou. Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 20. júna 2008 súd zistil, že k zániku poistenia malo dôjsť v zmysle článku XI. odseku 2 VPP dňa 16. mája 2008, a to s výplatou odbytného a nespotrebovaného poistného vo výške 14.729,-Sk. Podľa článku XI. odseku 2 VPP je poistenie zrušené nasledujúcim dňom, keď poisťovňa obdŕžala žiadosť poistníka o zrušenie poistenia s výplatou odbytného. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca požiadal žalovaného o zrušenie poistenia. Naopak žalobca vo svojich podaniach uviedol, že nesúhlasí so zmenami zmluvných dojednaní ponúkaných v liste žalovaného zo dňa 15. mája 2008 a žiadal o zachovanie pôvodnej výšky poistného. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, ani, že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. V danom prípade súd konštatoval, že nezistil ani dôvody neplatnosti poistnej zmluvy pre chyby v písaní, a počítaní, lebo význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Nemožno hovoriť ani o tom, aby zmluva obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo, aby ho obchádzala, alebo, aby bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa, ako aj iní podnikatelia musia rátať s určitým rizikom z podnikania. Poukázal na to, že nebol to žalobca, ktorý ponúkol produkt UDP-K, ale žalovaný. Ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany, umožňuje uplatniť námietku relatívnej neplatnosti. Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť „pomýlenou“ stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť, alebo ho vyvolala. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner nemá niesť následky omylu konajúceho. Žalovaný sa dovolával zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia podľa . V konaní ale žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným. Súd konštatoval, že plnenie nie je nemožné najmä, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase. Zo skutočností, že v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala o poisťovníctve bol novelizovaný , a podľa () poisťovňa (a pobočka zahraničnej poisťovne) sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. nadobudol účinnosť dňa 15. apríla 2004. Predmetný zmluvný vzťah bol založený zmluvou o poistení dňa 19. júla 2001. Napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Pretože žalobca žalovaným navrhnutú alternatívu riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 9. júla 2001. Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonávaným dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovaného, ako aj z vyjadrenia samotnej Národnej banky Slovenska vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila žalovanému prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území Slovenskej republiky s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie sa môžu vyporiadať viacerými spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie technickej rezervy (prípadné využiť na krytie technickej rezervy voľné aktíva poisťovne, tzv. vlastné zdroje), alebo po písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky (poistné zmluvy) voči poisteným a tým si znížiť potrebu tvorby technických rezerv, prípadne previesť časť poistného kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný má možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bol nútený porušiť Zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade, ak žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu nemohla zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným. Ak záväzkový vzťah nemožno zmeniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak ( ), súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy z 9.7.2001 trvá naďalej. K zániku poistenia v zmysle článku XI. ods. 2 VPP nedošlo, lebo k takémuto zrušeniu poistenia môže dôjsť len na žiadosť poistníka (teda žalobcu) a k tomu nedošlo.

Keďže k zániku poistenia nedošlo, súd určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený poistnou zmluvou zo dňa 9. júla 2001 č. XXXXXXXXXX (typ poistnej zmluvy UDP-K) naďalej trvá. Súd zamietol návrh žalovaného na zadováženie a oboznámenie sa so spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 52/1024/1995, ako aj návrh na vypočutie svedka K.. K. Š., lebo skutkový stav mal súd prvého stupňa náležite zistený a vykonanie navrhnutých dôkazov považoval za nehospodárne, neúčelné a bezpredmetné k prejednávanej veci. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia , a , , , , až 3 , , , , , , , až 3 , ako aj až 3 a , , ako aj a o poisťovníctve a o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia poistných zmlúv. Výrok o náhrade trov konania dôvodil súd odkazom na

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v , , a

Vyčítal súdu, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu malo dôjsť k dohode o zmene poistnej zmluvy, ale túto skutočnosť žalovanému sa nepodarilo preukázať. Dôkazné prostriedky vyhodnotil súd (len) jednostranne v neprospech žalovaného, a vôbec nevzal do úvahy, že bolo aj v záujme žalovaného vyriešiť problematickú situáciu (u žalovaného) po vykonaní dohľadu Národnou bankou Slovenska na prelome rokov 2007 až 2008. Nebyť záverov o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú žalovaný používal od roku 1995, žalovaný by nikdy svojvoľne neprikročil k alternatívam k „ukončeniu“ poistného vzťahu so „žalobkyňou“ (správne malo byť žalobcom-poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný považoval za nosný dôkaz ten, ktorý by jednoznačne objasnil skutkové a právne závery kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a odporúčanie Národnej banky Slovenska smerujúce k uloženiu povinnosti žalovanému na odstránenie zistených nedostatkov, pod hrozbou vysokej sankcie až do možného odobratia povolenia na výkon činnosti na trhu poistných produktov životného poistenia. Tá skutočnosť, že (doteraz-do spísania odvolania- poznámka odvolacieho súdu) žiaden súd neprejudikoval obdobný skutkový a právny prípad neznamená, že postup žalovaného pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa nie je možný, a nie je právom dovolený. Práve atypické prípady, za ktorý považoval žalovaný aj daný prípad ukončenia poistného vzťahu so žalobcom, sú podľa zákona predpokladané ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovaného. Z takého poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom účastníkom to, čo im prináleží. Žalovaný poukázal na pravidlá Európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné aj na tento prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok. Žalovaný považuje za nedôvodné, ak má byť zaviazaný existenciou právneho vzťahu ako účastník konania, pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemôže takéto skončenie poistného vzťahu uzavretého ešte v roku 2001 účinne odvrátiť ani v súdnom konaní. Uviedol, že poistnú zmluvu s cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre žalovaného záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (, o poisťovníctve v dobovom znení). Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva aj z listu Národnej banky Slovenska č. zo dňa 30. júla 2012. Uvedený listinný dôkaz bol predložený až k odvolaniu. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Počas trvania právneho vzťahu predmetnou poistnou zmluvou, v roku 2008 bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa do konca poistnej doby. Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti poistno- matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s v spojení s o poisťovníctve. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu žalovaného o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu. Pretože sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, žalovaný bol „nútený“ nepokračovať v poistnom vzťahu a „konštatovať“ zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Okresný súd poskytol právnu ochranu „(situácii)“, v ktorej žalovaný porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom prepise, a žalobca si nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene

v skutočnosti nepredplatil a potenciálne neustále sa zvyšuje riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. Takéto právne riešenie nemôže byť optimálne.

Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal včas žalovaný ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním ( ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2014 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie (, v spojení s a ).

Žalovaný v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa , , , , teda, že v konaní došlo k iným vadám ako sú uvedené v a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôžu byť v konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až

K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než, ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné ani pre ďalšie odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až , alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok súdu prvého stupňa nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolacie argumenty žalovaného boli už uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvádzané v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a s prihliadnutím k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa

Totiž vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možno žalovať na splnenie povinnosti.

V predmetnej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu ohľadom jeho právneho postavenia voči žalovanému vyplývajúcemu z predmetnej poistnej zmluvy, pretože spornou otázkou v tomto konaní bolo, či poistný vzťah trvá, a či účastníci konania sú viazaní poistnou zmluvou. Samotný žalovaný totiž tvrdí, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej poistnej zmluvy zanikol. Žalovaný vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv len na povinnosť poistného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv, z poistných podmienok, ale aj zo zákona (viď ). Preto zodpovedanie otázky, či poistný vzťah trvá, a či účastníci konania sú zmluvou viazaní za situácie, keď ich existenciu samotný žalovaný popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej žaloby. Žalobca splnil základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, pretože na takomto určení má naliehavý právny záujem, ktorý počas konania preukázal.

Treba zdôrazniť, že medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetnej poistnej zmluvy. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným zostalo to, či medzi účastníkmi zmluvy došlo k zániku poistenia.

K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa majúceho svoj pôvod v zmene právneho predpisu ( o poisťovníctve), ktorá nastala po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy, a že zotrvanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, odvolací súd uvádza toto :

Podľa názoru odvolacieho súdu, až do vzniku poistnej udalosti má vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi konania postavenie dlžníka žalobca ako poistník, pretože je povinný pravidelne mesačne platiť žalovanému-veriteľovi dohodnuté poistné. Žalovaný sa dostane do pozície dlžníka až v prípade poistnej udalosti. Vtedy mu vznikne povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie v prípade smrti žalobcu alebo v prípade dožitia dohodnutej doby. Keďže poistná udalosť doteraz nenastala, nemožno hovoriť o nemožnosti poistného plnenia zo strany žalovaného podľa .

Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožnosť plnenia je vylúčená aj z dôvodu predmetu plnenia. Pre nemožnosť neprichádza do úvahy zánik záväzku na peňažné plnenie.

Na tvrdenie žalovaného, že v dôsledku zmeny o poisťovníctve nastala objektívna nemožnosť plnenia, odvolací súd uvádza, že právna nemožnosť plnenia nastáva vtedy, keď plnenie, ku ktorému je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku.

Novelou vykonanou však nebolo zakázané poistné plnenie v prípade životného poistenia. Aj za predpokladu, že označené poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, nespôsobuje nemožnosť poistného plnenia zo strany žalovaného v prípade poistnej udalosti.

K ďalšej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že žalovaný uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpil so žalobcom do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občianskoprávny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy ( ). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a . Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchýlne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava ako základná úprava pre oblasť súkromného práva (viď , a nasl. ).

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom ( ).

Citovaný zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, a preto ani námietka žalovaného týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane § 67) na daný právny vzťah, je nepatričná. Ustanovenie § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejnoprávneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov (zmlúv), lebo to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Vyššie uvedené dôvody uvádzané žalovaným naviac ani nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaný prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhol žalobcovi, tento ju však odmietol.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovaného vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, obsahujúcim rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30. mája 1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR v roku 1995 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné v produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, lebo vykonanie tohto navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Vykonaním tohto dôkazu podľa názoru žalovaného by súd dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy, avšak na zodpovedanie tejto otázky vzhľadom na vyššie prijaté závery, vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné. Rovnaký osud má aj (ne)vykonanie dôkazu vypočutím svedka Z.. Š., zamestnanca žalovaného, lebo aj jeho výpoveď je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Správne postupoval okresný súd, pokiaľ ani tento dôkaz nevykonal.

Nepatričné sú aj úvahy žalovaného o aplikácii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. marca 1997 sp.zn. , ktorý bol publikovaný pod R 109/1998, lebo uvedené rozhodnutie na tento prípad nedopadá, pretože ide o aplikáciu v znení platnom do 13. septembra 1995 a jeho následnej zmeny, a preto ho nebolo možné v danom prípade aplikovať na predmetnú vec.

Z vyššie uvedených dôvodov ako aj dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení v spojení s Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov nepatrí. Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale tieto nenavrhol priznať a ani ich nevyčíslil, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.