Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/5/2015

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1) J. Ď.,

2) E. Ď., obaja bytom S.S., zastúpených Mgr. P. Karmanom, advokátom v Ţiline, J. M.

Hurbana 1, proti ţalovaným 1) P. Š., bytom M., 2) P. Š., bytom S. 383, 3) A. Š., bytom S.

157, o odstránenie lávky a zákaz prechodu cez pozemok, vedenej na Okresnom súde Ţilina

pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Dagmar

Cabadajová, JUDr. J. Burik, JUDr. Ladislav Mejstrík a JUDr. Jana Kotrčová nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia 1), 2) v písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Ţilina 5. júna 2014

(č.l. 704 spisu), doplnenom na výzvu prvostupňového súdu osobne podaným písomným

podaním 27. augusta 2014 (č.l. 739 spisu) vzniesli námietku zaujatosti tak voči všetkým

sudcom Okresného súdu Ţilina, ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline a vec

ţiadali prikázať inému okresnému súdu v pôsobnosti iného krajského súdu ako Krajského

súdu v Ţiline z dôvodu, ţe manţelka P. Š. (ţalovaného 2) je zamestnankyňou Okresného súdu

Ţilina a má priateľský vzťah so sudcami tak Okresného súdu Ţilina ako aj Krajského súdu

v Ţiline, ktorá skutočnosť uţ bola preukázaná vo viacerých konaniach vedených na Okresnom

súde Ţilina. Spochybnenie dôveryhodnosti a nestrannosti Krajského súdu v Ţiline vychádza

zo skutočnosti, ţe tento krajský súd umoţnil konať a rozhodovať v odvolacích konaniach

sudcom predtým Okresného súdu Ţilina, ktorí boli neskôr pridelení na Krajský súd v Ţiline,

ktorí sa na okresnom súde vzájomne zastupovali práve s konajúcimi sudcami

v prvostupňovom konaní a v niektorých konaniach pri tých istých účastníkoch Krajský súd

v Ţiline sudcov okresného súdu vylúčil a v niektorých zase nie. Rovnako je nepochybné, ţe

2

niektorí zo sudcov, ktorí pôvodne pôsobili na Okresnom súde Ţilina a vyjadrili sa o svojej

zaujatosti v tejto veci, dnes pôsobia na Krajskom súde v Ţiline.

Krajský súd v Ţiline predloţil spis na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s vyjadreniami všetkých sudcov. Z predkladacej

správy je zrejmé, ţe predmetná vec bola pridelená na Krajskom súde v Ţiline senátu 5 Co,

ktorý pôsobí v zloţení JUDr. Miroslav Jamrich, predseda senátu (a zároveň sudca –

spravodajca v tejto veci – pozn. najvyššieho súdu) a členovaia senátu JUDr. Dagmar

Cabadajocá a JUDr. Gabriela Veselová, ktorá je dlhodobo práceneschopná, pričom

zastupujúcim senátom je senát 9 Co v zloţení JUDr. J. Burik, JUDr. Ladislav Mejstrík

a JUDr. Jana Kotrčová. Všetci vymenovaní sudcovia so svojich vyjadreniach k vznesenej

námietke zaujatosti zhodne uviedli, ţe vo veci sa necítia byť zaujatí, nemajú ţiadny vzťah

k predmetu konania ani k jeho účastníkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti

o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.

s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť

moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná

za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

3

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“)

je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je zaloţený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako

to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú kaţdému moţnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tieţ zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, ţe nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi a ţe príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totoţný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym reţimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemoţno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, ţe v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný

4

zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov

bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý

tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často

sa prekrývajú a nie je vţdy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva povaţovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť

ju má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť

aj nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to,

ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

5

zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1

listiny, ), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato

a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné

prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí

byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done,

it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti

byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom pri rozhodovaní o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu

je to, či je objektívne oprávnená obava účastníka konania (to isté platí u oznámenia

zákonného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený). Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

6

nestrannosti (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či obavu z nedostatku nezaujatosti

treba mať za relevantnú. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť,

ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho

vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania

uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda

nezávisle a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Vychádzajúc z uţ vyššie uvedeného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Ţiline

JUDr. Miroslava Jamricha, JUDr. Dagmar Cabadajovej, JUDr. J. Burika, JUDr. Ladislava

Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, ţe sa necítia byť vo veci zaujatí, keď ani ďalší obsah spisu

7

z objektívneho hľadiska nezakladá ţiadne pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov

Krajského súdu v Ţiline, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiaden relevantný dôvod

v zmysle , ktorý by menovaných vylučoval z prejednávania a rozhodovania

tejto veci. Nadriadený súd zároveň pripomína, ţe sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2

). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci

samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca

pôsobí).

Pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ako Najvyšší súd

Slovenskej republiky uţ neraz zdôraznil, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka

konania o moţnej neobjektívnosti sudcov. Podávatelia námietky zaujatosti vo svojom podaní

vyjadrujú iba subjektívny názor (úvahu). Z obsahu spisu vrátane vyjadrenia sudcov, členov

senátu, ktorému bola predmetná vec pridelená, ako sudcov zastupujúceho senátu nemoţno

vyvodiť ţiadne objektívne existujúce zákonné dôvody pre ich vylúčenie. Základom pre

vylúčenie sudcu môţe byť len objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj § 14

ods. 1 ).

Zjavná nespokojnosť (nesúhlas) ţalobcov 1), 2) s procesným postupom odvolacieho

súdu v iných konaniach tých istých účastníkov nie je dôvodom na vylúčenie. Podľa § 14

ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú totiţ okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe vo výroku tohto

uznesenia vymenovaní sudcovia Krajského súdu v Ţiline nie sú vylúčení z prejednávania

rozhodovania danej veci.

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe vzhľadom na skutočnosť,

ţe nedošlo k vylúčeniu sudcov senátu 5 Co ani sudcov zastupujúceho senátu 9 Co Krajského

8

súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania danej veci, vo vzťahu k ostatným sudcom

označeného krajského súdu sa námietkou zaujatosti ako bezpredmetnou nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová