Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
772/394514.b3400e.pdf
PDF · 110 KB
No categories available
4Cdo/475/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 475/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanému V.,
bývajúcemu vo Š., o zaplatenie 31,20 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 Ro 215/2013, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 5. augusta 2014 sp. zn. 1 Co 399/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 12. decembra 2013 č.k.
2 Ro 215/2013-16 uloţil ţalobkyni, aby do 8 dní zaplatila súdny poplatok 6,50 Eur v zmysle
poloţky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 5. augusta 2014, sp. zn.
1 Co 399/2014, potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
V odôvodnení sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti
ţalobkyne a o výške vyrubeného súdneho poplatku. Nesúhlasil s tvrdením ţalobkyne,
ţe ţalobný návrh bol v prejednávanej veci podaný uţ v roku 2006, pretoţe mal na základe
lustrácie súdnych spisov za preukázané, ţe na základe doslovne totoţného ţalobného návrhu
podaného zo strany ţalobkyne okresný súd uţ vo veci konal a toto konanie zastavil pre
nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Správne preto okresný súd nestotoţňoval návrh
na začatie konania podaný v elektronickej podobe v roku 2006 s návrhom z roku 2013.
Z uvedených dôvodov povaţoval odvolací súd za nedôvodnú aj námietku ţalobkyne o tom,
ţe právo vyrubiť súdny poplatok bolo premlčané, keďţe poplatková povinnosť ţalobkyni
vznikla podaním návrhu v roku 2013 a lehota troch rokov uplynúť nemohla.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktorého
dôvodnosť a zároveň prípustnosť odôvodňovala tým, ţe jej v konaní pred súdmi niţších
stupňov bola odňatá moţnosť konať (§ 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p.). Uviedla, ţe ţaloba vo veci podaná nebola novým ţalobným návrhom, keďţe
bola podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves uţ v roku 2006 elektronickými prostriedkami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Súd však toto podanie odmietol prijať
a DVD nosiče so ţalobami vrátil ţalobkyni späť. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 148/08 - 81, bol okresný súd povinný opätovne konať o podaniach
ţalobkyne z roku 2006 podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom
právne účinky týchto podaní ostali zachované s účinnosťou ku dňu ich podania. Na tomto
závere podľa názoru ţalobkyne nič nemení ani okolnosť, ţe súd z technických príčin nemohol
jej podanie spätne zaevidovať ku dňu jeho podania. Ţalobkyňa sa nestotoţnila ani s tvrdením,
ţe bolo jej povinnosťou preukázať, ţe ţaloby doručované v roku 2013 boli totoţné s tými
z roku 2006. Bolo totiţ povinnosťou konajúceho súdu ako „škodcu“ urobiť také opatrenia,
aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Postup okresného súdu pri
vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďţe v čase, kedy súd ţalobkyňu vyzýval
na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo moţné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.
Navyše podľa § 13 zákona o súdnych poplatkoch súd uţ ani nemal právo takýto súdny
poplatok ţiadať, keďţe splatnosť poplatku nastala v roku 2006. Ţalobkyňa s poukazom
na uvedené ţiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa v tejto
veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie
treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Cdo 442/2014,
4 Cdo 462/2014, 4 Cdo 464/2014, 4 Cdo 474/2014, 5 Cdo 356/2014, 7 Cdo 364/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová