Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fca/395884.7339f1.pdf
PDF · 118.85 KB
No categories available
6Tost/8/2015
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 8/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 30. marca 2015 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti
vyžiadanej osoby E. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2015,
sp. zn. 5Ntc 1/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby E. D.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2015, sp. zn. 5Ntc 1/2015,
bolo na verejnom zasadnutí rozhodnuté o tom, že
I/ podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný
dňa 14. mája 2014 pod č. 9T 20/2014 Okresným súdom Plzeň - mesto, Česká republika,
na E. D., nar. X. v Č., od 24. marca 2014 trvale bytom mesto Z., neskôr bytom E. X., Z.,
občana Slovenskej republiky, t.č. v predbežnej väzbe a vyžiadaná osoba E. D. sa odovzdá
do Českej republiky na trestné stíhanie za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Českej republiky č. 140/1961 Sb., sčasti dokonaný a sčasti
nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky č. 140/1961 Sb.,
ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným v bodoch I., II/A -1 až 63, B - 1 až 7
označeného európskeho zatýkacieho rozkazu;
II/ podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR sa E. D. berie do vydávacej väzby.
Proti vyššie citovanému uzneseniu - obom jeho výrokom - podal E. D. hneď po jeho
vyhlásení sťažnosť, ktorú tiež neskôr prostredníctvom svojho obhajcu bližšie písomne
zdôvodnil (č. l. 226 - 227 spisu).
Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, tak k tomu
uviedol, že zotrváva na stanovisku, že v Slovenskej republike je trestne stíhaný pre ten istý
skutok, pre ktorý bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, a preto sú podľa neho dané dôvody
na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Napadnuté uznesenie považuje
v tejto časti za neopodstatnené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o EZR.
Čo sa týka jeho vzatia do vydávacej väzby, tu bolo poukázané na to,
že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu v marci 2014 sa správal tak, aby svojím
konaním preukázal nápravu s cieľom o znovuzačlenenie sa do spoločenského a rodinného
života. Komunikoval so všetkými osobami, ktoré ho kontaktovali za účelom jeho
prebiehajúcich trestných konaní. Za účelom naviazania sociálnych a rodinných väzieb
sa aktívnym konaním snažil nájsť prácu a poctivo si plnil všetky povinnosti uložené
mu súdom, nakoľko sa pravidelne hlásil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
a poskytoval potrebnú spolusúčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Nemal vedomosť
o tom, že bol na jeho osobu vydaný európsky zatýkací rozkaz, resp. bol toho názoru,
že zainteresované orgány spolu komunikujú, a teda majú vedomosť o jeho dočasnom
bydlisku, nakoľko túto informáciu vždy orgánom činným v trestnom konaní a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny oznámil. S poukazom na uvedené má preto vyžiadaný za to,
že v jeho prípade nie sú splnené také materiálne podmienky, z ktorých by jednoznačne
vyplynula dôvodná obava, že by zmaril účel konania o európskom zatýkacom rozkaze
(6 Tost 17/2013). Záverom k tomu navyše zdôraznil, že nikdy nemal úmysel sa skrývať
a ani sa nikdy neskrýval, pričom na polícii bol zadržaný vtedy, keď si prišiel vybavovať nový
občiansky preukaz.
Na základe vyššie spomenutých skutočností preto vyžiadaný E. D. navrhol,
aby najvyšší súd napadnuté uznesenie preskúmal a aby sám rozhodol o vydávacej väzbe
a vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu tak, že tieto sa nevykonajú.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Banskej
Bystrici dňa 23. marca 2015 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom
rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.
K výroku I/
Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý
z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1,
sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím
o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný
účinok.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu
sa odmietne, ak
a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia,
ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc
slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom
členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim
rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný
podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu
jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5;
vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon
európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky
neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce
sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia
slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, alebo
f/ súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia,
na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu.
Ako je zrejmé z vyššie citovaného § 22 ods. 7 zákona o EZR, prípustnosť podania
sťažnosti voči rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je inak
stanovená pre osobu vyžiadanú a inak pre prokurátora. Kým totiž vyžiadaná osoba môže
podať sťažnosť len pre niektorý z dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, možnosti prokurátora sú v tomto
ohľade podstatne širšie, keďže jeho sťažnosť je prípustná tak pre niektorý z dôvodov
odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 zákona o EZR (zahŕňa
obligatórne i fakultatívne dôvody odmietnutia) ako aj ak bol rozhodnutím o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu porušený zákon o EZR.
Ak potom s prihliadnutím na vyššie uvedené neuplatnil vyžiadaný E. D. v ním
podanej sťažnosti ani jednej z dôvodov povinného odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 1 zákona o EZR, bolo nevyhnutné zamietnuť
v tejto časti jeho sťažnosť bez meritórneho preskúmania podľa § 193 ods. 1 písm. a/
Tr. por. (s poukazom na § 1 ods. 2, veta prvá zákona o EZR) ako neprípustnú.
Aj napriek uvedenému nedá najvyššiemu súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľa,
spočívajúcim v tom, že tento je v Slovenskej republike trestne stíhaný pre ten istý skutok,
pre ktorý bol európsky zatýkací rozkaz vydaný (ide tu o dôvod pre fakultatívne odmietnutie
vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedený v § 23 ods. 2 písm. a/ zákona o EZR),
nepoukázať na príslušnú časť odôvodnenia prvostupňového uznesenia, kde sa krajský súd
zaoberal aj uvedenou námietkou vyžiadaného a dostatočným spôsobom sa ňou vysporiadal.
Tak ako prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie ani súd prvého stupňa však
napokon v posudzovanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali
či už obligatórne alebo fakultatívne dôvody odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho
rozkazu.
K výrok II/
Podľa § 16 ods. 2, veta prvá zákona o EZR ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním
alebo ak bolo rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca
krajského súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o EZR príslušný sudca rozhoduje o väzbe podľa § 15 až 17
uznesením. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť
prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť
prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Pokiaľ ide o povahu vydávacej väzby upravenej v § 16 ods. 2 zákona o EZR, tak táto
je väzbou obligatórnou, ako je zrejmé z gramatického výkladu použitého slovného spojenia.
Znamená to teda, že ak nastane niektorý z dvoch tu predpokladaných dôvodov, nemá zákonný
súd (sudca) inú možnosť ako vziať vyžiadanú osobu do vydávacej väzby - ak tak už
samozrejme neurobil sudca podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR, a to nielenže bez potreby
skúmania existencie akýchkoľvek materiálnych dôvodov väzby ale aj bez potreby predloženia
návrhu zo strany prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Tým sa líši vydávacia
väzba podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR od vydávacej väzby podľa prvého odseku
zmieňovaného ustanovenia.
Ak teda v posudzovanom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol
v prvom výroku napadnutého uznesenia podľa § 22 ods. 1 zákona o EZR o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu a zároveň vyžiadaný E. D. nebol už predtým vzatý
do vydávacej väzby, správne a v súlade so zákonom bolo potom vo výroku II/
rozhodnuté o vzatí vyššie menovaného vyžiadaného do vydávacej väzby podľa § 16
ods. 2 zákona o EZR.
Vzatie vyžiadaného do vydávacej väzby bolo tak, ako to správne napokon poznamenal
už aj prvostupňový súd, zákonným následkom rozhodnutia o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu. Ako zákonný dôsledok takéhoto rozhodnutia (keď bolo jedným
uznesením rozhodnuté tak o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu ako aj o väzbe)
možno potom označiť tiež tú skutočnosť, že v predmetnej veci o vzatí vyžiadanej osoby
do väzby rozhodoval senát a nie sudca krajského súdu, ako sa to uvádza v ust. § 16 ods. 2
zákona o EZR.
S poukazom na vyššie uvedené ako i s prihliadnutím k tomu, že sťažnostný súd
po preskúmaní veci nezistil ani žiadne porušenie ust. § 15 ods. 5 zákona o EZR, určujúce
maximálnu možnú dĺžku trvania predbežnej väzby (u vyžiadaného E. D. bola predbežná
väzby v čase rozhodovania na hranici prípustných 40 dní od zadržania), či iných práv
vyžiadaného v konaní predchádzajúcom, nemohol tento inak, ako podanú sťažnosť v danej
časti zamietnuť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (s poukazom na § 1 ods. 2, veta prvá
zákona o EZR) ako nedôvodnú.
Čo sa týka obsahu podanej sťažnosti, tak tu vyžiadaný E. D. prostredníctvom svojho
obhajcu v podstate iba upozorňuje na jednotlivé skutočnosti, majúce svedčať o neexistencii
materiálnych podmienok väzby v jeho prípade, čo je však treba hodnotiť z pohľadu daného
rozhodovania ako irelevantné (ide tu o obligatórnu väzbu). Rozhodnutie najvyššieho súdu
z 29. mája 2013, sp. zn. 6 Tost 17/2013 (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 93/2014), na ktoré sa v tejto súvislosti
odkazuje v rámci odôvodnenia sťažnosti, sa týkalo vzatia osoby do predbežnej väzby
v zmysle § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, ktorá je svojím charakterom fakultatívnou
väzbou, a z toho dôvodu sa tu okrem splnenia formálnych podmienok vyžaduje aj zistenie
existencie takých konkrétnych okolností (materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava
zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo
voči vyžiadanej osobe na slobode. Pokiaľ ide o vydávaciu väzbu, obdobné skúmanie
by prichádzalo do úvahy len ak by sa rozhodovalo podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR,
keďže rovnako ako v prípade predbežnej väzby tu ide o väzbu s fakultatívnym charakterom.
Záverom najvyšší súd poznamenáva, že z obsahu predloženého spisového materiálu
vyplýva, že prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica síce predložila krajskému
súdu potom, čo je bol zo strany štátu pôvodu doručený originál európskeho zatýkacieho
rozkazu s prekladom do slovenského jazyka návrh na vzatie vyžiadaného E. D.
do vydávacej väzby podľa § 15 ods. 6 zákona o EZR z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1
zákona o EZR, avšak krajský súd rozhodoval o väzbe a návrhu prokurátorky krajskej
prokuratúry na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu spoločne na verejnom zasadnutí,
čoho dôsledkom je rozhodnutie o vydávacej väzbe podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR. Takýto
postup resp. rozhodnutie o väzbe i vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v jednom
uznesení rozhodne nemožno označiť za rozporné so zákonom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 30. marca 2015
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová