Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/8/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 30. marca 2015 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby E. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2015,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , sťažnosť vyžiadanej osoby E. D.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2015, sp. zn. ,

bolo na verejnom zasadnutí rozhodnuté o tom, že

I/ podľa o európskom zatýkacom rozkaze v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný

dňa 14. mája 2014 pod č. Okresným súdom Plzeň - mesto, Česká republika,

na E. D., nar. X. v Č., od 24. marca 2014 trvale bytom mesto Z., neskôr bytom E. X., Z.,

občana Slovenskej republiky, t.č. v predbežnej väzbe a vyžiadaná osoba E. D. sa odovzdá

do Českej republiky na trestné stíhanie za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Českej republiky č. 140/1961 Sb., sčasti dokonaný a sčasti

nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky č. 140/1961 Sb.,

ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným v bodoch I., II/A -1 až 63, B - 1 až 7

označeného európskeho zatýkacieho rozkazu;

II/ podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR sa E. D. berie do vydávacej väzby.

2

Proti vyššie citovanému uzneseniu - obom jeho výrokom - podal E. D. hneď po jeho

vyhlásení sťažnosť, ktorú tiež neskôr prostredníctvom svojho obhajcu bližšie písomne

zdôvodnil (č. l. 226 - 227 spisu).

Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, tak k tomu

uviedol, že zotrváva na stanovisku, že v Slovenskej republike je trestne stíhaný pre ten istý

skutok, pre ktorý bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, a preto sú podľa neho dané dôvody

na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Napadnuté uznesenie považuje

v tejto časti za neopodstatnené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o EZR.

Čo sa týka jeho vzatia do vydávacej väzby, tu bolo poukázané na to,

že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu v marci 2014 sa správal tak, aby svojím

konaním preukázal nápravu s cieľom o znovuzačlenenie sa do spoločenského a rodinného

života. Komunikoval so všetkými osobami, ktoré ho kontaktovali za účelom jeho

prebiehajúcich trestných konaní. Za účelom naviazania sociálnych a rodinných väzieb

sa aktívnym konaním snažil nájsť prácu a poctivo si plnil všetky povinnosti uložené

mu súdom, nakoľko sa pravidelne hlásil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

a poskytoval potrebnú spolusúčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Nemal vedomosť

o tom, že bol na jeho osobu vydaný európsky zatýkací rozkaz, resp. bol toho názoru,

že zainteresované orgány spolu komunikujú, a teda majú vedomosť o jeho dočasnom

bydlisku, nakoľko túto informáciu vždy orgánom činným v trestnom konaní a Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny oznámil. S poukazom na uvedené má preto vyžiadaný za to,

že v jeho prípade nie sú splnené také materiálne podmienky, z ktorých by jednoznačne

vyplynula dôvodná obava, že by zmaril účel konania o európskom zatýkacom rozkaze

(). Záverom k tomu navyše zdôraznil, že nikdy nemal úmysel sa skrývať

a ani sa nikdy neskrýval, pričom na polícii bol zadržaný vtedy, keď si prišiel vybavovať nový

občiansky preukaz.

Na základe vyššie spomenutých skutočností preto vyžiadaný E. D. navrhol,

aby najvyšší súd napadnuté uznesenie preskúmal a aby sám rozhodol o vydávacej väzbe

a vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu tak, že tieto sa nevykonajú.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Banskej

Bystrici dňa 23. marca 2015 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom

rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.

3

K výroku I/

Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý

z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1,

sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný

účinok.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu

sa odmietne, ak

a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia,

ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc

slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom

členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim

rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný

podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,

c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu

jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5;

vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon

európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky

neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce

sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia

slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, alebo

f/ súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia,

na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky

podľa osobitného predpisu.

4

Ako je zrejmé z vyššie citovaného § 22 ods. 7 zákona o EZR, prípustnosť podania

sťažnosti voči rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je inak

stanovená pre osobu vyžiadanú a inak pre prokurátora. Kým totiž vyžiadaná osoba môže

podať sťažnosť len pre niektorý z dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, možnosti prokurátora sú v tomto

ohľade podstatne širšie, keďže jeho sťažnosť je prípustná tak pre niektorý z dôvodov

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 zákona o EZR (zahŕňa

obligatórne i fakultatívne dôvody odmietnutia) ako aj ak bol rozhodnutím o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu porušený zákon o EZR.

Ak potom s prihliadnutím na vyššie uvedené neuplatnil vyžiadaný E. D. v ním

podanej sťažnosti ani jednej z dôvodov povinného odmietnutia vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 1 zákona o EZR, bolo nevyhnutné zamietnuť

v tejto časti jeho sťažnosť bez meritórneho preskúmania podľa § 193 ods. 1 písm. a/

(s poukazom na , veta prvá zákona o EZR) ako neprípustnú.

Aj napriek uvedenému nedá najvyššiemu súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľa,

spočívajúcim v tom, že tento je v Slovenskej republike trestne stíhaný pre ten istý skutok,

pre ktorý bol európsky zatýkací rozkaz vydaný (ide tu o dôvod pre fakultatívne odmietnutie

vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedený v § 23 ods. 2 písm. a/ zákona o EZR),

nepoukázať na príslušnú časť odôvodnenia prvostupňového uznesenia, kde sa krajský súd

zaoberal aj uvedenou námietkou vyžiadaného a dostatočným spôsobom sa ňou vysporiadal.

Tak ako prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie ani súd prvého stupňa však

napokon v posudzovanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali

či už obligatórne alebo fakultatívne dôvody odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho

rozkazu.

K výrok II/

Podľa § 16 ods. 2, veta prvá zákona o EZR ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním

alebo ak bolo rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca

krajského súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o EZR príslušný sudca rozhoduje o väzbe podľa § 15 až 17

uznesením. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť

5

prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť

prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Pokiaľ ide o povahu vydávacej väzby upravenej v § 16 ods. 2 zákona o EZR, tak táto

je väzbou obligatórnou, ako je zrejmé z gramatického výkladu použitého slovného spojenia.

Znamená to teda, že ak nastane niektorý z dvoch tu predpokladaných dôvodov, nemá zákonný

súd (sudca) inú možnosť ako vziať vyžiadanú osobu do vydávacej väzby - ak tak už

samozrejme neurobil sudca podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR, a to nielenže bez potreby

skúmania existencie akýchkoľvek materiálnych dôvodov väzby ale aj bez potreby predloženia

návrhu zo strany prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Tým sa líši vydávacia

väzba podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR od vydávacej väzby podľa prvého odseku

zmieňovaného ustanovenia.

Ak teda v posudzovanom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol

v prvom výroku napadnutého uznesenia podľa § 22 ods. 1 zákona o EZR o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu a zároveň vyžiadaný E. D. nebol už predtým vzatý

do vydávacej väzby, správne a v súlade so zákonom bolo potom vo výroku II/

rozhodnuté o vzatí vyššie menovaného vyžiadaného do vydávacej väzby podľa § 16

ods. 2 zákona o EZR.

Vzatie vyžiadaného do vydávacej väzby bolo tak, ako to správne napokon poznamenal

už aj prvostupňový súd, zákonným následkom rozhodnutia o vykonaní európskeho

zatýkacieho rozkazu. Ako zákonný dôsledok takéhoto rozhodnutia (keď bolo jedným

uznesením rozhodnuté tak o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu ako aj o väzbe)

možno potom označiť tiež tú skutočnosť, že v predmetnej veci o vzatí vyžiadanej osoby

do väzby rozhodoval senát a nie sudca krajského súdu, ako sa to uvádza v ust. § 16 ods. 2

zákona o EZR.

S poukazom na vyššie uvedené ako i s prihliadnutím k tomu, že sťažnostný súd

po preskúmaní veci nezistil ani žiadne porušenie ust. § 15 ods. 5 zákona o EZR, určujúce

maximálnu možnú dĺžku trvania predbežnej väzby (u vyžiadaného E. D. bola predbežná

väzby v čase rozhodovania na hranici prípustných 40 dní od zadržania), či iných práv

vyžiadaného v konaní predchádzajúcom, nemohol tento inak, ako podanú sťažnosť v danej

časti zamietnuť podľa (s poukazom na , veta prvá

zákona o EZR) ako nedôvodnú.

6

Čo sa týka obsahu podanej sťažnosti, tak tu vyžiadaný E. D. prostredníctvom svojho

obhajcu v podstate iba upozorňuje na jednotlivé skutočnosti, majúce svedčať o neexistencii

materiálnych podmienok väzby v jeho prípade, čo je však treba hodnotiť z pohľadu daného

rozhodovania ako irelevantné (ide tu o obligatórnu väzbu). Rozhodnutie najvyššieho súdu

z 29. mája 2013, sp. zn. (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 93/2014), na ktoré sa v tejto súvislosti

odkazuje v rámci odôvodnenia sťažnosti, sa týkalo vzatia osoby do predbežnej väzby

v zmysle § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, ktorá je svojím charakterom fakultatívnou

väzbou, a z toho dôvodu sa tu okrem splnenia formálnych podmienok vyžaduje aj zistenie

existencie takých konkrétnych okolností (materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava

zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo

voči vyžiadanej osobe na slobode. Pokiaľ ide o vydávaciu väzbu, obdobné skúmanie

by prichádzalo do úvahy len ak by sa rozhodovalo podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR,

keďže rovnako ako v prípade predbežnej väzby tu ide o väzbu s fakultatívnym charakterom.

Záverom najvyšší súd poznamenáva, že z obsahu predloženého spisového materiálu

vyplýva, že prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica síce predložila krajskému

súdu potom, čo je bol zo strany štátu pôvodu doručený originál európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do slovenského jazyka návrh na vzatie vyžiadaného E. D.

do vydávacej väzby podľa § 15 ods. 6 zákona o EZR z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1

zákona o EZR, avšak krajský súd rozhodoval o väzbe a návrhu prokurátorky krajskej

prokuratúry na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu spoločne na verejnom zasadnutí,

čoho dôsledkom je rozhodnutie o vydávacej väzbe podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR. Takýto

postup resp. rozhodnutie o väzbe i vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v jednom

uznesení rozhodne nemožno označiť za rozporné so zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 30. marca 2015

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová