Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)cb3/388043.7de3a9.pdf
PDF · 197.77 KB
No categories available
6Tost/17/2013
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 17/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 29. mája 2013 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťaţnosti
vyţiadanej osoby T. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. mája 2013, sp. zn.
6Ntc 6/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby T. I. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca Krajského súdu v Trnave uznesením zo 17. mája 2013, sp. zn. 6Ntc 6/2013,
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon
o EZR“) vzal vyţiadanú osobu T. I., nar. X. v Ţ., bytom X. V. X., občana Slovenskej
republiky do predbeţnej väzby s tým, ţe táto mu začala plynúť 15. mája 2013 o 10.30 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyţiadaný T. I. hneď po jeho vyhlásení sťaţnosť,
ktorú následne prostredníctvom svojej obhajkyne i bliţšie písomne zdôvodnil (č. l. 31,
40 - 41 spisu).
Poukázal na to, ţe v danej veci nebol zabezpečený originál zatýkacieho rozkazu,
konalo sa len na podklade návrhu prokuratúry, pričom skutky, za ktoré by mal byť stíhaný,
sú neurčité. Drţanie vo väzbe povaţuje za nezákonné, nakoľko jeho pobyt je známy a má tieţ
stálu prácu, a teda takéto zabezpečenie jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky
nie je potrebné. Väzba je navyše v jeho prípade nezákonná aj z toho dôvodu, ţe v rozhodnutí
o predbeţnej väzbe zadrţanej osoby sa v zmysle § 15 ods. 2 zákona o EZR musí presne
špecifikovať vyţiadaná osoba tak, aby sa nedala zameniť za inú osobu, presne sa musí
špecifikovať skutok, rozhodnutie obmedzujúce slobodu, na ktoré sa EZR odvoláva s tým,
ţe opis skutku musí byť totoţný so skutkom uvedeným v EZR, musí sa uviesť právna
kvalifikácia skutku tak, ako ho kvalifikoval justičný orgán štátu pôvodu a v prípade,
ţe sa skúma obojstranná trestnosť skutku, je nutné taktieţ presne označiť právnu kvalifikáciu
skutku podľa Trestného zákona. Nevyhnutnou súčasťou je napokon i poučenie o opravnom
prostriedku.
Obvinený má zároveň za to, ţe skutky, pre ktoré bol vydaný EZR nie sú trestnými
činmi podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5,
a preto je namieste odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1
písm. d/ zákona o EZR.
Z dôvodov vyššie uvedených na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol 23. mája 2013 prostredníctvom Krajského
súdu v Trnave predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce
a zistil, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná.
Z formuláru typu A vyplýva, ţe 04. mája 2013 bol pod sp. zn. 4St 19/12w Úradom
prokuratúry Korneuburg, Rakúska republika vydaný európsky zatýkací rozkaz na štátneho
občana Slovenskej republiky T. I., a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestné
činy profesionálneho podvodu podľa §§ 146, 148 rakúskeho Tr. zák., profesionálnej krádeţe
podľa §§ 127, 130 rakúskeho Tr. zák., odporu voči štátnej moci podľa § 269 rakúskeho
Tr. zák. a ťaţkého telesného zranenia podľa §§ 83, 84 rakúskeho Tr. zák., za ktoré mu hrozí
trest odňatia slobody aţ na 5 rokov a ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
s úmyslom obohatiť seba alebo tretiu osobu na úkor poškodenej oprávnenej osoby
čerpacej stanice O. po predstieraní svojej platobnej schopnosti do motorového vozidla
natankoval pohonné hmoty a následne odišiel bez zaplatenia. Takýchto čiastkových skutkov
spáchal päť, a to v období od 27. decembra 2011 do 4. mája 2013;
dňa 04. mája 2013 zabránil vykonaniu sluţobného zákroku voči jeho osobe (zatknutiu
na základe zatýkacieho rozkazu), a to tak, ţe sa vytrhol pri zakladaní pút, príslušníka polície
odsotil do strany, nasadol do svojho vozidla a ušiel s ním. Svojím konaním príslušníkovi
polície spôsobil zlomeninu malíčka, a teda ťaţké telesné zranenie.
Ďalej moţno z obsahu spisu zistiť, ţe T. I. bol zadrţaný 15. mája 2013 o 10.30 hod.
v S. príslušníkmi Policajného zboru, ktorý ho v zmysle § 13 ods. 1 zákona o EZR oboznámili
s dôvodmi zadrţania a tieţ i poučili o práve zvoliť si obhajcu.
Keďţe si tento obhajcu nezvolil a ţiadal o jeho pridelenie, bola mu zo strany krajského
súdu 16. mája 2013 za obhajkyňa ustanovená JUDr. Z. C. (§ 14 ods. 1 zákona o EZR).
Dňa 16. mája 2013 o 13.50 hod. podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave
pod sp. zn. 2 KPt 43/13 v zmysle § 13 ods. 2 zákona o EZR na Krajský súd v Trnave návrh
na vzatie zadrţaného T. I. do predbeţnej väzby. Tento predseda senátu daného súdu
preskúmal, a po predchádzajúcom výsluchu zadrţaného (vykonaný v prítomnosti jemu
ustanovenej obhajkyne a prokurátorky) dospel k záveru, ţe je treba ho povaţovať za dôvodný.
Čo sa týka spomenutého výsluchu, tak v rámci neho T. I. uviedol, ţe síce chodil
v minulosti do Rakúska na brigády, no ţiadnej trestnej činnosti sa tam nedopustil. Pokiaľ ide
potom o prípad zo 04. mája 2013, je pravdou, ţe ho policajti zastavili a chceli
ho zatknúť, no on ich odstrčil a ušiel. Konal v strachu, nakoľko nechápal, prečo po ňom
kričia. Spôsobenie zlomeniny malíčka bolo neúmyselné, nikomu nechcel ublíţiť. Momentálne
pracuje v súkromnej firme K. v S. a stará sa o starú mamu a tehotnú druţku, a z toho dôvodu
by radšej nešiel do ţiadnej väzby.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadrţia osobu, ktorej
prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadrţaniu nebráni prekáţka
podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadrţanú osobu s dôvodmi jej zadrţania
a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadrţaní osoby informujú
bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadrţaní vyţiadanej
osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadrţania neprepustí
zadrţanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbeţnej alebo vydávacej
väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;
záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky
zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar
nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.
Podľa § 11 ods. 1, veta pred bodkočiarkou zákona o EZR na začatie konania
o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola
vyţiadaná osoba zadrţaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) účelom
predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky
tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán
štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloţí originál európskeho zatýkacieho
rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) sudca krajského
súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora
na vzatie do predbeţnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej
väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom
konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode,
súčasne môţe rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,
aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,
ktorý sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii
európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predloţil návrh na rozhodnutie o predbeţnej väzbe.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyţiadaná osoba obhajcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu
tieţ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia uvádza
v prvom rade tú skutočnosť, ţe v danom prípade boli splnené všetky formálne podmienky
pre vydanie rozhodnutia o vzatí vyţiadaného T. I. do predbeţnej väzby. Vo veci konali
príslušné orgány, a to v zákonom stanovených lehotách, pričom vyţiadaný bol v zmysle
zákona poučený, vypočutý a bol mu tieţ ustanovený obhajca.
Pokiaľ ide o podmienky materiálne, tu poukazuje najvyšší súd na nasledovné:
Novela zákona o EZR č. 344/2012 účinná od 1. decembra 2012 priniesla viaceré
zmeny, pričom týmto sa nevyhli ani niektoré ustanovenia dotýkajúce sa inštitútu predbeţnej
väzby. V súvislosti s posudzovanou vecou je potrebné zmieniť najmä ust. § 15 ods. 1 a ods. 2
zákona o EZR.
Prvé z nich (ust. § 15 ods. 1 zákona o EZR), stanovujúce účel predbeţnej väzby,
bolo konkrétne doplnené o slovné spojenie „tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze“, čím v podstate došlo - rovnako ako je tomu v prípade
vydávacej väzby - aspoň k rámcového vymedzeniu dôvodu, podmieňujúceho vzatie
vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby.
Čo týka pritom druhého z vyššie spomenutých ustanovení, tak tu moţno vidieť viaceré
novinky oproti predchádzajúcej právnej úprave, a teda jeho novelizácia bola v tomto ohľade
„radikálnejšia“.
Vychádzajúc zo znenia oboch týchto ustanovení (ust. § 15 ods. 1 a ods. 2 zákona
o EZR v znení zákona č. 344/2012) moţno potom konštatovať, ţe predbežná väzba
je svojou povahou fakultatívnou väzbou, pričom na rozhodnutie o vzatí zadržanej
(vyžiadanej) osoby do predbežnej väzby sa vyžaduje okrem splnenia formálnych
podmienok aj zistenie existencie takých konkrétnych skutočností (materiálna
podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom
zatýkacom rozkaze v prípade, že by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode,
t.j. neväzobne (najmä ak hrozí jej útek resp. skrývanie sa).
Súd má po zvážení všetkých okolností toho - ktorého prípadu teda možnosť buď
návrhu prokurátora vyhovieť a vyžiadanú osobu vziať do predbežnej väzby
alebo naopak návrhu nevyhovieť a rozhodnúť o jej prepustení na slobodu,
a to aj za prípadného uloženia primeraných opatrení alebo obmedzení
podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní (§ 82 Tr. por.), napomáhajúcich
v takomto prípade splneniu účelu predbežnej väzby.
Pokiaľ ide o vyššie spomínané konkrétne skutočnosti, tieto sú vecou
individuálneho posúdenia súdu (vzhľadom na okolnosti prípadu ako i osobné pomery
vyžiadanej osoby) a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby,
ale môžu vyplývať už z obsahu samotného predloženého spisového materiálu.
Uvedené potom logicky kladie určité poţiadavky aj na prokurátora vykonávajúceho
predbeţné vyšetrovanie. Ak sa totiţ tento rozhodne neprepustiť vyţiadanú osobu
zo zadrţania, ale podať súdu návrh na jej vzatie do predbeţnej väzby, jeho obsahom by mala
byť aj konkretizácia skutočností, ktoré podľa jeho názoru v danom prípade opodstatňujú
hrozbu zo zmarenia účelu predbeţnej väzby v prípade ponechania vyţiadanej osoby
na slobode.
Z pohľadu súdu ako aj - a to predovšetkým - zadrţanej osoby má v tomto smere
dôleţité postavenie práve novo koncipovaný obligatórny výsluch zadržanej osoby
pred sudcom krajského súdu pred rozhodovaním o jej vzatí do predbeţnej väzby, v rámci
ktorého má táto osoba moţnosť predkladať argumenty odôvodňujúce jej prepustenie
na slobodu a ktorý dáva i súdu moţnosť zistiť (resp. overiť si) skutočnosti svedčiace
pre kladné rozhodnutie o podanom návrhu prokurátora.
Čo povaţuje pritom v tejto súvislosti za potrebné uviesť najvyšší súd na záver je,
ţe pri posudzovaní existencie materiálnej podmienky predbeţnej väzby (a tieţ tomu
zodpovedajúcich jednotlivých konkrétnych skutočností) treba mať vţdy na pamäti osobitosť
konania o európskom zatýkacom rozkaze ako aj odlišný charakter samotnej predbeţnej
väzby - vrátane jej dôvodov - oproti tomu, ako je väzba upravená v štvrtej hlave prvej časti
Pokiaľ ide potom o predmetný prípad, tak tu treba s poukazom na vyššie uvedené
uviesť v prvom rade tú skutočnosť, ţe tak návrh príslušnej prokurátorky na vzatie
vyţiadaného T. I. do predbeţnej väzby, ako ani na jeho podklade vydané napadnuté
rozhodnutie krajského súdu (viď k tomu najmä odôvodnenie na str. 2 a 3) neobsahuje
označenie ţiadnych takých relevantných okolností, na základe ktorých by podľa názoru týchto
orgánov vyplývala obava zo zmarenia účelu konania o EZR v prípade, ţe by sa voči vyššie
menovanej vyţiadanej osobe konalo neväzobne, resp. pre ktoré je teda nevyhnutné vziať túto
osobu do väzby. Rovnako sa tu len poukazuje na rakúskym justičným orgánom vydaný
európsky zatýkací rozkaz a formálne sa konštatuje splnenie všetkých zákonných podmienok
ust. § 15 ods. 1 zákona o EZR, či potreba splnenia tam stanoveného účelu väzby.
Aj napriek vyššie uvedenému má ale sťaţnostný súd za to, ţe skutočnosti
odôvodňujúce vzatie vyţiadaného T. I. do väzby sú v posudzovanom prípade jednoznačne
dané, pričom tieto existovali uţ v čase rozhodovania krajského súdu, a preto bolo rozhodnuté
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Podľa názoru najvyššieho súdu totiţ uţ samotný poukaz na jeden zo skutkov, pre ktoré
sa ţiada vydanie vyţiadaného - keď tento dňa 04. mája 2013 zabránil svojmu zatknutiu
zo strany príslušníkov rakúskeho Policajného zboru, tým ţe sa im vytrhol a ušiel (čo napokon
i sám vyţiadaný v rámci svojho výsluchu doznal), je celkom postačujúci na konštatovanie
splnenia materiálne podmienky väzby v danom prípade.
Ako na ďalšiu rozhodnú skutočnosť poukazuje (podporne) však i na neexistenciu
stabilného zamestnania u vyţiadaného, čo je zrejmé uţ z jeho výsluchu. T. I. mal
podľa vlastných slov chodievať len na príleţitostné brigády do Rakúska,
pričom do súkromnej firmy K. sídliacej v S. mal nastúpiť v utorok 14. mája 2013 (nemal ešte
ani podpísanú zmluvu), t.j. len deň pred jeho samotným zadrţaním príslušníkmi Policajného
zboru. Tvrdenie jeho obhajcu o tom, ţe má stálu prácu je teda neopodstatnené.
A napokon nemoţno len na dôvaţok nespomenúť i kriminálne sklony vyţiadaného,
vyplývajúce z prokurátorkou vyţiadaného odpisu z registra trestov.
Čo sa týka potom námietok vyţiadaného, uplatnených v podanej sťaţnosti, tak tu treba
podotknúť niekoľko skutočností.
V danom prípade bolo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o EZR o predbeţnej väzbe
zadrţanej osoby rozhodované na podklade záznamu v zmysle § 3 písm. l/ zákona o EZR
(v skutočnosti išlo o formulár A), predloţeného príslušnou prokurátorkou spolu s návrhom
na vzatie do väzby, ktorý má v zmysle zákona aţ do doručenia originálu EZR rovnaké účinky
ako samotný EZR.
K výhrade vyţiadaného, ţe vo veci nebol dosiaľ zabezpečený originál EZR, najvyšší
súd poznamenáva, ţe práve doručenie takéhoto originálu EZR je zákonnou podmienkou
pre podanie návrhu prokurátora na vzatia vyţiadaného do vydávacej väzby (§ 15 ods. 6
zákona o EZR), pričom tieţ treba odkázať na znenie uţ skôr citovaného ust. § 15 ods. 1
zákona o EZR, v zmysle ktorého je účelom predbeţnej väzby zabezpečiť prítomnosť
zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky aţ do predloţenia originálu európskeho
zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje.
Vo vzťahu k namietanému nepresnému popisu skutkov, pre ktoré má byť vydaný
EZR, ako i aj ich právnemu posúdeniu treba upozorniť na tú skutočnosť, ţe presná
špecifikácia skutku a tieţ jeho presná právna kvalifikácia podľa právneho poriadku štátu
pôvodu v zhode s tým, ako je to uvedené v EZR je nevyhnutnou náleţitosťou aţ rozhodnutia
o vykonaní EZR. Opis skutkového deja uvádzaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
krajského súdu (a tieţ i v predmetnom rozhodnutí), a rovnako tak i jeho právna kvalifikácia
vychádza z formulára A, ktorý je jediný v danom čase k dispozícii, pričom tieto povaţuje
tunajší súd na pre účely daného rozhodovania (o predbeţnej väzbe) za dostatočne určité.
Pokiaľ ide o vyţiadaným spomínané nedostatky v otázke skúmania obojstrannej
trestnosti skutkov, či danosti niektorého z dôvodov na odmietnutie vykonania EZR,
tak k tomu treba konštatovať iba toľko, ţe posudzovanie uvedených otázok je v súčasnom
štádiu konania predčasné a je predmetom ďalšieho predbeţného vyšetrovania (viď i ust. § 19
ods. 2 veta druhá zákona o EZR, v zmysle ktorého účelom predbeţného vyšetrovania je zistiť,
či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu).
A na záver zdôrazňuje najvyšší súd tú skutočnosť, ţe popieranie spáchania skutkov,
pre ktoré sa vedie v Rakúskej republike voči vyţiadanému trestné stíhanie, treba hodnotiť
z pohľadu daného rozhodovania taktieţ za právne irelevantné, nakoľko súdom Slovenskej
republiky neprináleţí posudzovať dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhaných trestných
činov. Túto otázku sú oprávnené riešiť len príslušné justičné orgány štátu pôvodu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťaţnosť.
V Bratislave 29. mája 2013
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová