Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/17/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 29. mája 2013 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťaţnosti

vyţiadanej osoby T. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. mája 2013, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť vyţiadanej osoby T. I. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca Krajského súdu v Trnave uznesením zo 17. mája 2013, sp. zn. ,

podľa o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon

o EZR“) vzal vyţiadanú osobu T. I., nar. X. v Ţ., bytom X. V. X., občana Slovenskej

republiky do predbeţnej väzby s tým, ţe táto mu začala plynúť 15. mája 2013 o 10.30 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyţiadaný T. I. hneď po jeho vyhlásení sťaţnosť,

ktorú následne prostredníctvom svojej obhajkyne i bliţšie písomne zdôvodnil (č. l. 31,

40 - 41 spisu).

Poukázal na to, ţe v danej veci nebol zabezpečený originál zatýkacieho rozkazu,

konalo sa len na podklade návrhu prokuratúry, pričom skutky, za ktoré by mal byť stíhaný,

sú neurčité. Drţanie vo väzbe povaţuje za nezákonné, nakoľko jeho pobyt je známy a má tieţ

stálu prácu, a teda takéto zabezpečenie jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky

nie je potrebné. Väzba je navyše v jeho prípade nezákonná aj z toho dôvodu, ţe v rozhodnutí

o predbeţnej väzbe zadrţanej osoby sa v zmysle § 15 ods. 2 zákona o EZR musí presne

2

špecifikovať vyţiadaná osoba tak, aby sa nedala zameniť za inú osobu, presne sa musí

špecifikovať skutok, rozhodnutie obmedzujúce slobodu, na ktoré sa EZR odvoláva s tým,

ţe opis skutku musí byť totoţný so skutkom uvedeným v EZR, musí sa uviesť právna

kvalifikácia skutku tak, ako ho kvalifikoval justičný orgán štátu pôvodu a v prípade,

ţe sa skúma obojstranná trestnosť skutku, je nutné taktieţ presne označiť právnu kvalifikáciu

skutku podľa . Nevyhnutnou súčasťou je napokon i poučenie o opravnom

prostriedku.

Obvinený má zároveň za to, ţe skutky, pre ktoré bol vydaný EZR nie sú trestnými

činmi podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5,

a preto je namieste odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1

písm. d/ zákona o EZR.

Z dôvodov vyššie uvedených na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol 23. mája 2013 prostredníctvom Krajského

súdu v Trnave predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce

a zistil, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná.

Z formuláru typu A vyplýva, ţe 04. mája 2013 bol pod sp. zn. 4St 19/12w Úradom

prokuratúry Korneuburg, Rakúska republika vydaný európsky zatýkací rozkaz na štátneho

občana Slovenskej republiky T. I., a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestné

činy profesionálneho podvodu podľa §§ 146, 148 rakúskeho Tr. zák., profesionálnej krádeţe

podľa §§ 127, 130 rakúskeho Tr. zák., odporu voči štátnej moci podľa § 269 rakúskeho

Tr. zák. a ťaţkého telesného zranenia podľa §§ 83, 84 rakúskeho Tr. zák., za ktoré mu hrozí

trest odňatia slobody aţ na 5 rokov a ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

s úmyslom obohatiť seba alebo tretiu osobu na úkor poškodenej oprávnenej osoby

čerpacej stanice O. po predstieraní svojej platobnej schopnosti do motorového vozidla

3

natankoval pohonné hmoty a následne odišiel bez zaplatenia. Takýchto čiastkových skutkov

spáchal päť, a to v období od 27. decembra 2011 do 4. mája 2013;

dňa 04. mája 2013 zabránil vykonaniu sluţobného zákroku voči jeho osobe (zatknutiu

na základe zatýkacieho rozkazu), a to tak, ţe sa vytrhol pri zakladaní pút, príslušníka polície

odsotil do strany, nasadol do svojho vozidla a ušiel s ním. Svojím konaním príslušníkovi

polície spôsobil zlomeninu malíčka, a teda ťaţké telesné zranenie.

Ďalej moţno z obsahu spisu zistiť, ţe T. I. bol zadrţaný 15. mája 2013 o 10.30 hod.

v S. príslušníkmi Policajného zboru, ktorý ho v zmysle § 13 ods. 1 zákona o EZR oboznámili

s dôvodmi zadrţania a tieţ i poučili o práve zvoliť si obhajcu.

Keďţe si tento obhajcu nezvolil a ţiadal o jeho pridelenie, bola mu zo strany krajského

súdu 16. mája 2013 za obhajkyňa ustanovená JUDr. Z. C. (§ 14 ods. 1 zákona o EZR).

Dňa 16. mája 2013 o 13.50 hod. podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave

pod sp. zn. v zmysle § 13 ods. 2 zákona o EZR na Krajský súd v Trnave návrh

na vzatie zadrţaného T. I. do predbeţnej väzby. Tento predseda senátu daného súdu

preskúmal, a po predchádzajúcom výsluchu zadrţaného (vykonaný v prítomnosti jemu

ustanovenej obhajkyne a prokurátorky) dospel k záveru, ţe je treba ho povaţovať za dôvodný.

Čo sa týka spomenutého výsluchu, tak v rámci neho T. I. uviedol, ţe síce chodil

v minulosti do Rakúska na brigády, no ţiadnej trestnej činnosti sa tam nedopustil. Pokiaľ ide

potom o prípad zo 04. mája 2013, je pravdou, ţe ho policajti zastavili a chceli

ho zatknúť, no on ich odstrčil a ušiel. Konal v strachu, nakoľko nechápal, prečo po ňom

kričia. Spôsobenie zlomeniny malíčka bolo neúmyselné, nikomu nechcel ublíţiť. Momentálne

pracuje v súkromnej firme K. v S. a stará sa o starú mamu a tehotnú druţku, a z toho dôvodu

by radšej nešiel do ţiadnej väzby.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadrţia osobu, ktorej

prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky

zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadrţaniu nebráni prekáţka

podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadrţanú osobu s dôvodmi jej zadrţania

a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadrţaní osoby informujú

4

bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadrţaní vyţiadanej

osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadrţania neprepustí

zadrţanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbeţnej alebo vydávacej

väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;

záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky

zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar

nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.

Podľa § 11 ods. 1, veta pred bodkočiarkou zákona o EZR na začatie konania

o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola

vyţiadaná osoba zadrţaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) účelom

predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky

tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán

štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloţí originál európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) sudca krajského

súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora

na vzatie do predbeţnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej

väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom

konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môţe rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii

európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,

ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predloţil návrh na rozhodnutie o predbeţnej väzbe.

5

Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyţiadaná osoba obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu

tieţ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia uvádza

v prvom rade tú skutočnosť, ţe v danom prípade boli splnené všetky formálne podmienky

pre vydanie rozhodnutia o vzatí vyţiadaného T. I. do predbeţnej väzby. Vo veci konali

príslušné orgány, a to v zákonom stanovených lehotách, pričom vyţiadaný bol v zmysle

zákona poučený, vypočutý a bol mu tieţ ustanovený obhajca.

Pokiaľ ide o podmienky materiálne, tu poukazuje najvyšší súd na nasledovné:

Novela účinná od 1. decembra 2012 priniesla viaceré

zmeny, pričom týmto sa nevyhli ani niektoré ustanovenia dotýkajúce sa inštitútu predbeţnej

väzby. V súvislosti s posudzovanou vecou je potrebné zmieniť najmä ust. § 15 ods. 1 a ods. 2

zákona o EZR.

Prvé z nich (ust. § 15 ods. 1 zákona o EZR), stanovujúce účel predbeţnej väzby,

bolo konkrétne doplnené o slovné spojenie „tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania

o európskom zatýkacom rozkaze“, čím v podstate došlo - rovnako ako je tomu v prípade

vydávacej väzby - aspoň k rámcového vymedzeniu dôvodu, podmieňujúceho vzatie

vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby.

Čo týka pritom druhého z vyššie spomenutých ustanovení, tak tu moţno vidieť viaceré

novinky oproti predchádzajúcej právnej úprave, a teda jeho novelizácia bola v tomto ohľade

„radikálnejšia“.

Vychádzajúc zo znenia oboch týchto ustanovení (ust. § 15 ods. 1 a ods. 2 zákona

o EZR v znení ) moţno potom konštatovať, ţe predbežná väzba

je svojou povahou fakultatívnou väzbou, pričom na rozhodnutie o vzatí zadržanej

(vyžiadanej) osoby do predbežnej väzby sa vyžaduje okrem splnenia formálnych

podmienok aj zistenie existencie takých konkrétnych skutočností (materiálna

podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom

6

zatýkacom rozkaze v prípade, že by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode,

t.j. neväzobne (najmä ak hrozí jej útek resp. skrývanie sa).

Súd má po zvážení všetkých okolností toho - ktorého prípadu teda možnosť buď

návrhu prokurátora vyhovieť a vyžiadanú osobu vziať do predbežnej väzby

alebo naopak návrhu nevyhovieť a rozhodnúť o jej prepustení na slobodu,

a to aj za prípadného uloženia primeraných opatrení alebo obmedzení

podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní ( ), napomáhajúcich

v takomto prípade splneniu účelu predbežnej väzby.

Pokiaľ ide o vyššie spomínané konkrétne skutočnosti, tieto sú vecou

individuálneho posúdenia súdu (vzhľadom na okolnosti prípadu ako i osobné pomery

vyžiadanej osoby) a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby,

ale môžu vyplývať už z obsahu samotného predloženého spisového materiálu.

Uvedené potom logicky kladie určité poţiadavky aj na prokurátora vykonávajúceho

predbeţné vyšetrovanie. Ak sa totiţ tento rozhodne neprepustiť vyţiadanú osobu

zo zadrţania, ale podať súdu návrh na jej vzatie do predbeţnej väzby, jeho obsahom by mala

byť aj konkretizácia skutočností, ktoré podľa jeho názoru v danom prípade opodstatňujú

hrozbu zo zmarenia účelu predbeţnej väzby v prípade ponechania vyţiadanej osoby

na slobode.

Z pohľadu súdu ako aj - a to predovšetkým - zadrţanej osoby má v tomto smere

dôleţité postavenie práve novo koncipovaný obligatórny výsluch zadržanej osoby

pred sudcom krajského súdu pred rozhodovaním o jej vzatí do predbeţnej väzby, v rámci

ktorého má táto osoba moţnosť predkladať argumenty odôvodňujúce jej prepustenie

na slobodu a ktorý dáva i súdu moţnosť zistiť (resp. overiť si) skutočnosti svedčiace

pre kladné rozhodnutie o podanom návrhu prokurátora.

Čo povaţuje pritom v tejto súvislosti za potrebné uviesť najvyšší súd na záver je,

ţe pri posudzovaní existencie materiálnej podmienky predbeţnej väzby (a tieţ tomu

zodpovedajúcich jednotlivých konkrétnych skutočností) treba mať vţdy na pamäti osobitosť

konania o európskom zatýkacom rozkaze ako aj odlišný charakter samotnej predbeţnej

7

väzby - vrátane jej dôvodov - oproti tomu, ako je väzba upravená v štvrtej hlave prvej časti

.

Pokiaľ ide potom o predmetný prípad, tak tu treba s poukazom na vyššie uvedené

uviesť v prvom rade tú skutočnosť, ţe tak návrh príslušnej prokurátorky na vzatie

vyţiadaného T. I. do predbeţnej väzby, ako ani na jeho podklade vydané napadnuté

rozhodnutie krajského súdu (viď k tomu najmä odôvodnenie na str. 2 a 3) neobsahuje

označenie ţiadnych takých relevantných okolností, na základe ktorých by podľa názoru týchto

orgánov vyplývala obava zo zmarenia účelu konania o EZR v prípade, ţe by sa voči vyššie

menovanej vyţiadanej osobe konalo neväzobne, resp. pre ktoré je teda nevyhnutné vziať túto

osobu do väzby. Rovnako sa tu len poukazuje na rakúskym justičným orgánom vydaný

európsky zatýkací rozkaz a formálne sa konštatuje splnenie všetkých zákonných podmienok

ust. § 15 ods. 1 zákona o EZR, či potreba splnenia tam stanoveného účelu väzby.

Aj napriek vyššie uvedenému má ale sťaţnostný súd za to, ţe skutočnosti

odôvodňujúce vzatie vyţiadaného T. I. do väzby sú v posudzovanom prípade jednoznačne

dané, pričom tieto existovali uţ v čase rozhodovania krajského súdu, a preto bolo rozhodnuté

tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Podľa názoru najvyššieho súdu totiţ uţ samotný poukaz na jeden zo skutkov, pre ktoré

sa ţiada vydanie vyţiadaného - keď tento dňa 04. mája 2013 zabránil svojmu zatknutiu

zo strany príslušníkov rakúskeho Policajného zboru, tým ţe sa im vytrhol a ušiel (čo napokon

i sám vyţiadaný v rámci svojho výsluchu doznal), je celkom postačujúci na konštatovanie

splnenia materiálne podmienky väzby v danom prípade.

Ako na ďalšiu rozhodnú skutočnosť poukazuje (podporne) však i na neexistenciu

stabilného zamestnania u vyţiadaného, čo je zrejmé uţ z jeho výsluchu. T. I. mal

podľa vlastných slov chodievať len na príleţitostné brigády do Rakúska,

pričom do súkromnej firmy K. sídliacej v S. mal nastúpiť v utorok 14. mája 2013 (nemal ešte

ani podpísanú zmluvu), t.j. len deň pred jeho samotným zadrţaním príslušníkmi Policajného

zboru. Tvrdenie jeho obhajcu o tom, ţe má stálu prácu je teda neopodstatnené.

A napokon nemoţno len na dôvaţok nespomenúť i kriminálne sklony vyţiadaného,

vyplývajúce z prokurátorkou vyţiadaného odpisu z registra trestov.

8

Čo sa týka potom námietok vyţiadaného, uplatnených v podanej sťaţnosti, tak tu treba

podotknúť niekoľko skutočností.

V danom prípade bolo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o EZR o predbeţnej väzbe

zadrţanej osoby rozhodované na podklade záznamu v zmysle § 3 písm. l/ zákona o EZR

(v skutočnosti išlo o formulár A), predloţeného príslušnou prokurátorkou spolu s návrhom

na vzatie do väzby, ktorý má v zmysle zákona aţ do doručenia originálu EZR rovnaké účinky

ako samotný EZR.

K výhrade vyţiadaného, ţe vo veci nebol dosiaľ zabezpečený originál EZR, najvyšší

súd poznamenáva, ţe práve doručenie takéhoto originálu EZR je zákonnou podmienkou

pre podanie návrhu prokurátora na vzatia vyţiadaného do vydávacej väzby (§ 15 ods. 6

zákona o EZR), pričom tieţ treba odkázať na znenie uţ skôr citovaného ust. § 15 ods. 1

zákona o EZR, v zmysle ktorého je účelom predbeţnej väzby zabezpečiť prítomnosť

zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky aţ do predloţenia originálu európskeho

zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje.

Vo vzťahu k namietanému nepresnému popisu skutkov, pre ktoré má byť vydaný

EZR, ako i aj ich právnemu posúdeniu treba upozorniť na tú skutočnosť, ţe presná

špecifikácia skutku a tieţ jeho presná právna kvalifikácia podľa právneho poriadku štátu

pôvodu v zhode s tým, ako je to uvedené v EZR je nevyhnutnou náleţitosťou aţ rozhodnutia

o vykonaní EZR. Opis skutkového deja uvádzaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

krajského súdu (a tieţ i v predmetnom rozhodnutí), a rovnako tak i jeho právna kvalifikácia

vychádza z formulára A, ktorý je jediný v danom čase k dispozícii, pričom tieto povaţuje

tunajší súd na pre účely daného rozhodovania (o predbeţnej väzbe) za dostatočne určité.

Pokiaľ ide o vyţiadaným spomínané nedostatky v otázke skúmania obojstrannej

trestnosti skutkov, či danosti niektorého z dôvodov na odmietnutie vykonania EZR,

tak k tomu treba konštatovať iba toľko, ţe posudzovanie uvedených otázok je v súčasnom

štádiu konania predčasné a je predmetom ďalšieho predbeţného vyšetrovania (viď i ust. § 19

ods. 2 veta druhá zákona o EZR, v zmysle ktorého účelom predbeţného vyšetrovania je zistiť,

či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu).

9

A na záver zdôrazňuje najvyšší súd tú skutočnosť, ţe popieranie spáchania skutkov,

pre ktoré sa vedie v Rakúskej republike voči vyţiadanému trestné stíhanie, treba hodnotiť

z pohľadu daného rozhodovania taktieţ za právne irelevantné, nakoľko súdom Slovenskej

republiky neprináleţí posudzovať dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhaných trestných

činov. Túto otázku sú oprávnené riešiť len príslušné justičné orgány štátu pôvodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťaţnosť.

V Bratislave 29. mája 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová