Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/43/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci vyţiadanej

osoby I. K. v konaní o návrhu krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach

na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 9. novembra 2016 v Bratislave sťaţnosť

vyţiadanej osoby I. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2016, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa sa z r u š u j e uznesenie Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. , z 18. októbra 2016.

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze

sa I. K., nar. X. v K., trvale bytom K., J. X./X., p r e p ú š ť a z vydávacej väzby.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. , z 18. októbra 2016

rozhodol podľa o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej

len ZEZR) o vzatí I. K. do vydávacej väzby. Lehota vydávacej väzby začala plynúť

18. októbra 2016 a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia

slobody v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť I. K.. V sťaţnosti uviedol:

„Trvám na tom, ţe v mojom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na zadrţanie,

v dôsledku čoho je vylúčené, aby boli splnené podmienky na vzatie do väzby a následne

splnené zákonné predpoklady na vzatie do vydávacej väzby. Namietam, ţe sudca neskúmal

materiálne predpoklady väzby a strohé konštatovanie, ţe sú splnené podmienky pre ďalšie

trvanie väzby ohľadne vyţiadanej osoby slovenského štátneho občana I. K.,

2

a to z dôvodov podľa § 16 ods. 1 o EZR, t. j. z dôvodov vydávacej väzby, zakladá

nespreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivý proces.

Podľa môjho názoru neboli splnené zákonné podmienky na moje vzatie do väzby a v tejto

súvislosti poukazujem na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze,

podľa ktorého v prípade jeho ponechania na slobode môţe súd rozhodnúť o uloţení

primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto

konania. I keď v zmysle § 15 ods. 2 o EZR súd nie je viazaný dôvodmi väzby podľa

platného v SR, pripúšťa sa aj táto medzinárodná norma ponechanie zadrţanej

osoby na slobode s uloţením primeraných opatrení, alebo obmedzení v súlade na § 82

. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Najvyšší súd SR vyhovel mojej

sťaţnosti, napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ma z väzby na slobodu.“

Podľa pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením ,

v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu

alebo písm. b/ , na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté

výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú,

alebo nie sú v sťaţnosti uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým

výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť

napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,

či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo

k porušeniu , alebo iných mimo trestných právnych

predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve.

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je nezákonné,

a preto je potrebné ho zrušiť, i keď z iných dôvodov, ako uviedol sťaţovateľ vo svojej

sťaţnosti.

Z predloţeného spisového materiálu vyplývajú nasledovné základné fakty:

- dňa 14. septembra 2016 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. ,

podľa § 15 ods. 2 ZEZR, z dôvodov podľa § 15 ods. 1 ZEZR o vzatí vyţiadanej

3

osoby – I. K. do predbeţnej väzby. Lehota predbeţnej väzby začala plynúť

12. septembra 2016 o 12.15 h. (č. l. 35 – 39),

- dňa 11. októbra 2016 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn.

, podľa o zamietnutí sťaţnosti vyţiadanej

osoby – I. K., podanej proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu

(č. l. 75 -77),

- dňa 29. septembra 2016 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, Krajskému súdu

v Košiciach návrh na vzatie vyţiadanej osoby – I. K. do vydávacej väzby

(č. l. 83 – 95),

- dňa 18. októbra 2016 rozhodol Krajský súd v Košiciach (teraz sťaţnosťou napadnutým

uznesením) o vzatí vyţiadanej osoby – I. K. do vydávacej väzby (č. l. 96 – 98).

Pozbavenie osobnej slobody dotknutej osoby formou väzby predstavuje dramatický

zásah do jej základného práva na osobnú slobodu zaručeného Slovenskej

republiky. Kľúčovým účelom tohto ustanovenia je zabrániť svojvoľnému

a neospravedlniteľnému pozbaveniu slobody. Aby pozbavenie osobnej slobody bolo súladné

s , kladie sa opakovaný dôraz na procesnú a materiálnu

zákonnosť pozbavenia slobody, vyţadujúci úzkostlivú oddanosť vláde práva. S ohľadom

na to nielen samotné rozhodnutie o väzbe musí spĺňať najprísnejšie kritériá zákonnosti (úplný,

konkrétny a presný výrok a kompletné a presvedčivé odôvodnenie), ale i procesný postup

predchádzajúci rozhodnutiu o väzbe, musí zaručovať osobe o pozbavení osobnej slobody,

ktorej sa rozhoduje, dodrţanie všetkých práv tak, aby tento postup mohol byť v konečnom

dôsledku a vo všetkých smeroch označený za spravodlivý, zákonný a súladný s

Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa ochrany základných práv

a slobôd.

Medzi tieto práva nesporne patrí aj právo osoby o pozbavení osobnej slobody, ktorej

sa rozhoduje, byť sudcom vypočutý pred rozhodnutím o väzbe v prípadoch, keď si to povaha

veci vyţaduje (výsluch nie je potrebný v prípadoch podľa § 72 ods. 2 piata veta Trestného

poriadku a ani pri rozhodovaní nadriadeného súdu o opravnom prostriedku) a v rámci tohto

výsluchu realizovať tak svoje právo ústne a osobne sa vyjadriť minimálne k návrhu

prokurátora na vzatie do väzby. Iba pri dodrţaní takéhoto postupu je potom moţné

4

konštatovať procesnú a v nadväznosti na to spravidla i materiálnu zákonnosť pozbavenia

osobnej slobody.

Rozhodnutie o predbeţnej väzbe a vydávacej väzbe v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti

. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania

skutku, pre ktorý je osoba vyţiadaná a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71

ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ . Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe

je však sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený

účel predbeţnej väzby, a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území

Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom

rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu.

Predbeţná väzba nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca

má však obligatórnu povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú

osobu (§ 15 ods. 2 ZEZR) a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne

k návrhu prokurátora na jej vzatie do predbeţnej väzby.

Vydávacia väzba podľa § 16 ods. 1 ZEZR tak isto ako predbeţná väzba

nie je obligatórna (na rozdiel od vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR), pretoţe sudca

musí pred rozhodnutím vţdy skúmať splnenie minimálne jednej z dvoch podmienok

na pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora a to:

- či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabezpečenie jej prítomnosti

v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, alebo

- či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabránenie, aby nedošlo

k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze.

Ak sudca dospeje k záveru, ţe ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, rozhodne

o ponechaní vyţiadanej osoby na slobode a analogicky podľa § 15 ods. 2 ZEZR môţe

vyţiadanej osobe uloţiť primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 82 Trestného

poriadku. Z uvedeného vyplýva záver o tom, ţe ak má sudca povinnosť skúmať splnenie

aspoň jednej z vyššie uvedených podmienok, musí mať vyžiadaná osoba vždy právo

vyjadriť sa k týmto podmienkam, a tak spochybniť, alebo vyvrátiť ich naplnenie, ktoré

nepochybne prokurátor konštatoval v návrhu na jej vzatie do vydávacej väzby (§ 16 ods. 1

5

posledná veta ZEZR). Odňatie tohto práva vyţiadanej osobe povaţuje najvyšší súd za váţne

porušenie princípu spravodlivého procesného postupu sudcu pred rozhodnutím o vydávacej

väzbe, a to aj napriek tomu, ţe v ustanovení § 16 ods. 1 ZEZR sa expressis verbis nevyţaduje

vypočutie vyţiadanej osoby.

Pripustenie rozhodnutia sudcu o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby

podľa § 16 ods. 1 ZEZR - ex cathedra – bez výsluchu takejto osoby, by predstavovalo právny

a logický paradox medzi závaţnejším významom a dosahom samotného rozhodnutia

o vydávacej väzbe podľa § 16 ods. 1 ZEZR oproti prísnejším pravidlám (povinný výsluch)

pre rozhodnutie o miernejšom zásahu do práva na osobnú slobodu pri rozhodovaní

o predbeţnej väzbe (je časovo obmedzená na trvanie len 40 dní).

Najvyšší súd uzatvára, že pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej

väzby podľa § 16 ods. 1 ZEZR (nie podľa § 16 ods. 2 ZEZR) je sudca povinný (výnimky

viď vyššie) vypočuť vyžiadanú osobu, a tak jej umožniť ústne a osobne

sa vyjadriť k návrhu prokurátora na jej vzatie do vydávacej väzby a tiež spochybniť

danosť dôvodov na pozitívne rozhodnutie o jej vzatí do vydávacej väzby. Rozhodnutie

ex cathedra je možné, len ak sudca rozhodne o ponechaní vyžiadanej osoby na slobode.

Iba takýmto procesným postupom realizované pozbavenie osobnej slobody vyžiadanej

osoby možno považovať za súladné s významom výnimky (väzba) zásahu do jej práva

na osobnú slobodu zaručeného .

Rozhodnutie o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR

je rozhodnutím nevyhnutným (bez moţnosti skúmania existencie akýchkoľvek dôvodov

väzby, či nahradenia väzby), procesno–technického charakteru, ktorého jediným účelom

je zabezpečenie „hladkého“ odovzdania vyţiadanej osoby orgánom cudzieho štátu. Súd tak

rozhodne len vtedy, ak:

- vyţiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo

- po tom, ako bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, vţdy však len

po tom, ako vyţiadanej osobe uţ bola predtým osobná sloboda obmedzená, či uţ vo forme

zadrţania podľa § 13 ZEZR alebo rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 ZEZR (predbeţná väzba)

alebo vo forme výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v čase rozhodovania vykonáva (k tomu

viď § 29 ZEZR).

Z ust. § 13 ods. 1 ZEZR, § 15 ods. 2 ZEZR, § 19 ods. 2, ods. 3 ZEZR i § 22 ods. 3

ZEZR vyplýva, ţe vyţiadaná osoba bola opakovane vypočutá a nakoľko rozhodnutie

6

o jej vzatí do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR je povinným a bezpodmienečne

nevyhnutným, bolo by jej opakované vypočutie len formálnym aţ formalistickým,

bez akéhokoľvek významu a opodstatnenia. Preto je moţné o vzatí vyţiadanej osoby

do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR rozhodnúť ex cathedra (podobne viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 30. marca 2015).

Ţiada sa dodať, ţe procesný postup a samotné rozhodnutie o vydávacej väzbe nemôţe

prebiehať len formálne, ale musí zodpovedať poţiadavkám zákonnosti vyplývajúcim

zo zákona o európskom zatýkacom rozkaze, z

a čl. 5 ods. 1 písm. f/, ods. 4 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Preto je potrebné postupovať tak, aby pozbavenie osobnej slobody vyţiadanej osoby

vydávacou väzbou a procesný postup príslušných orgánov predchádzajúci rozhodnutiu

zodpovedal v čo moţno najširšej miere základným poţiadavkám spravodlivého procesu

a teda aj právu na kontradiktórny postup v konaní o pozbavení osobnej slobody vyţiadanej

osoby (viď Garcia Alva p. Nemecku, rozs. č. 23541/94 z 13.2.2001, Lietzow p. Nemecku,

rozs. č. 24479/94 z 13.2.2001, Skops p. Nemecku, rozs. č. 25116/94 z 13.2.2001). Záruky

ustanovené v čl. 6 Dohovoru sa nevzťahujú stricto sensu iba na súdne konanie,

ale aj na štádiá, ktoré im predchádzajú a ktoré po nich nasledujú (Imbrosia p. Švajčiarsku

rozs. z 21.11.1993). Súdny orgán posudzujúci opravný prostriedok proti rozhodnutiu o väzbe

musí poskytovať záruky vlastné inštancii súdnej povahy. Konanie musí byť kontradiktórne

a v kaţdom prípade musí zaručiť „rovnosť zbraní“ medzi stranami (Sanches - Reisse

p. Švajčiarsku rozs. z 21.10.1986 a ďalšie).

Vyţiadanej osobe - I. K. a ani jeho obhajcovi nebol predloţený návrh prokurátora

na jeho vzatie do vydávacej väzby na vyjadrenie, v dôsledku čoho sa nemohol k návrhu

vyjadriť, menovaný nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu a jeho

prekladom a napokon nebol ani sudcom pred rozhodnutím o vydávacej väzbe vypočutý.

Preto, podľa názoru najvyššieho súdu, nespĺňa procesný postup sudcu pri rozhodovaní o vzatí

vyţiadanej osoby do vydávacej väzby základné zásady štandardného a zákonného postupu

pred rozhodnutím o vydávacej väzbe, a preto ani samotné rozhodnutie nemôţe byť označené

za zákonné.

7

So zreteľom na uvedené povaţoval najvyšší súd sťaţnosť vyţiadanej osoby - I. K.

za dôvodnú, a preto zrušil napadnuté uznesenie a menovaného prepustil z vydávacej

väzby.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. novembra 2016

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová