Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fe9/400501.738fca.pdf
PDF · 121.65 KB
No categories available
3Tost/43/2016
N a j v y š š í s ú d 3Tost/43/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany
Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci vyţiadanej
osoby I. K. v konaní o návrhu krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach
na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 9. novembra 2016 v Bratislave sťaţnosť
vyţiadanej osoby I. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2016, sp. zn.
6Ntc/34/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa z r u š u j e uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 6Ntc/34/2016, z 18. októbra 2016.
Podľa § 16 ods. 3 písm. c/ zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
sa I. K., nar. X. v K., trvale bytom K., J. X./X., p r e p ú š ť a z vydávacej väzby.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 6Ntc/34/2016, z 18. októbra 2016
rozhodol podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej
len ZEZR) o vzatí I. K. do vydávacej väzby. Lehota vydávacej väzby začala plynúť
18. októbra 2016 a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia
slobody v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť I. K.. V sťaţnosti uviedol:
„Trvám na tom, ţe v mojom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na zadrţanie,
v dôsledku čoho je vylúčené, aby boli splnené podmienky na vzatie do väzby a následne
splnené zákonné predpoklady na vzatie do vydávacej väzby. Namietam, ţe sudca neskúmal
materiálne predpoklady väzby a strohé konštatovanie, ţe sú splnené podmienky pre ďalšie
trvanie väzby ohľadne vyţiadanej osoby slovenského štátneho občana I. K.,
a to z dôvodov podľa § 16 ods. 1 o EZR, t. j. z dôvodov vydávacej väzby, zakladá
nespreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivý proces.
Podľa môjho názoru neboli splnené zákonné podmienky na moje vzatie do väzby a v tejto
súvislosti poukazujem na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze,
podľa ktorého v prípade jeho ponechania na slobode môţe súd rozhodnúť o uloţení
primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania. I keď v zmysle § 15 ods. 2 o EZR súd nie je viazaný dôvodmi väzby podľa
Tr. poriadku platného v SR, pripúšťa sa aj táto medzinárodná norma ponechanie zadrţanej
osoby na slobode s uloţením primeraných opatrení, alebo obmedzení v súlade na § 82
Tr. poriadku. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Najvyšší súd SR vyhovel mojej
sťaţnosti, napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ma z väzby na slobodu.“
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por.,
v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu
§ 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté
výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú,
alebo nie sú v sťaţnosti uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým
výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť
napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych
predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je nezákonné,
a preto je potrebné ho zrušiť, i keď z iných dôvodov, ako uviedol sťaţovateľ vo svojej
sťaţnosti.
Z predloţeného spisového materiálu vyplývajú nasledovné základné fakty:
- dňa 14. septembra 2016 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 6Ntc/34/2016,
podľa § 15 ods. 2 ZEZR, z dôvodov podľa § 15 ods. 1 ZEZR o vzatí vyţiadanej
osoby – I. K. do predbeţnej väzby. Lehota predbeţnej väzby začala plynúť
12. septembra 2016 o 12.15 h. (č. l. 35 – 39),
- dňa 11. októbra 2016 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn.
3Tost/38/2016, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku o zamietnutí sťaţnosti vyţiadanej
osoby – I. K., podanej proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu
(č. l. 75 -77),
- dňa 29. septembra 2016 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, Krajskému súdu
v Košiciach návrh na vzatie vyţiadanej osoby – I. K. do vydávacej väzby
(č. l. 83 – 95),
- dňa 18. októbra 2016 rozhodol Krajský súd v Košiciach (teraz sťaţnosťou napadnutým
uznesením) o vzatí vyţiadanej osoby – I. K. do vydávacej väzby (č. l. 96 – 98).
Pozbavenie osobnej slobody dotknutej osoby formou väzby predstavuje dramatický
zásah do jej základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 Ústavy Slovenskej
republiky. Kľúčovým účelom tohto ustanovenia je zabrániť svojvoľnému
a neospravedlniteľnému pozbaveniu slobody. Aby pozbavenie osobnej slobody bolo súladné
s Ústavou Slovenskej republiky, kladie sa opakovaný dôraz na procesnú a materiálnu
zákonnosť pozbavenia slobody, vyţadujúci úzkostlivú oddanosť vláde práva. S ohľadom
na to nielen samotné rozhodnutie o väzbe musí spĺňať najprísnejšie kritériá zákonnosti (úplný,
konkrétny a presný výrok a kompletné a presvedčivé odôvodnenie), ale i procesný postup
predchádzajúci rozhodnutiu o väzbe, musí zaručovať osobe o pozbavení osobnej slobody,
ktorej sa rozhoduje, dodrţanie všetkých práv tak, aby tento postup mohol byť v konečnom
dôsledku a vo všetkých smeroch označený za spravodlivý, zákonný a súladný s Ústavou
Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa ochrany základných práv
a slobôd.
Medzi tieto práva nesporne patrí aj právo osoby o pozbavení osobnej slobody, ktorej
sa rozhoduje, byť sudcom vypočutý pred rozhodnutím o väzbe v prípadoch, keď si to povaha
veci vyţaduje (výsluch nie je potrebný v prípadoch podľa § 72 ods. 2 piata veta Trestného
poriadku a ani pri rozhodovaní nadriadeného súdu o opravnom prostriedku) a v rámci tohto
výsluchu realizovať tak svoje právo ústne a osobne sa vyjadriť minimálne k návrhu
prokurátora na vzatie do väzby. Iba pri dodrţaní takéhoto postupu je potom moţné
konštatovať procesnú a v nadväznosti na to spravidla i materiálnu zákonnosť pozbavenia
osobnej slobody.
Rozhodnutie o predbeţnej väzbe a vydávacej väzbe v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti
Trestného poriadku. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania
skutku, pre ktorý je osoba vyţiadaná a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71
ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe
je však sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený
účel predbeţnej väzby, a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území
Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom
rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu.
Predbeţná väzba nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca
má však obligatórnu povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú
osobu (§ 15 ods. 2 ZEZR) a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne
k návrhu prokurátora na jej vzatie do predbeţnej väzby.
Vydávacia väzba podľa § 16 ods. 1 ZEZR tak isto ako predbeţná väzba
nie je obligatórna (na rozdiel od vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR), pretoţe sudca
musí pred rozhodnutím vţdy skúmať splnenie minimálne jednej z dvoch podmienok
na pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora a to:
- či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabezpečenie jej prítomnosti
v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, alebo
- či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze.
Ak sudca dospeje k záveru, ţe ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, rozhodne
o ponechaní vyţiadanej osoby na slobode a analogicky podľa § 15 ods. 2 ZEZR môţe
vyţiadanej osobe uloţiť primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 82 Trestného
poriadku. Z uvedeného vyplýva záver o tom, ţe ak má sudca povinnosť skúmať splnenie
aspoň jednej z vyššie uvedených podmienok, musí mať vyžiadaná osoba vždy právo
vyjadriť sa k týmto podmienkam, a tak spochybniť, alebo vyvrátiť ich naplnenie, ktoré
nepochybne prokurátor konštatoval v návrhu na jej vzatie do vydávacej väzby (§ 16 ods. 1
posledná veta ZEZR). Odňatie tohto práva vyţiadanej osobe povaţuje najvyšší súd za váţne
porušenie princípu spravodlivého procesného postupu sudcu pred rozhodnutím o vydávacej
väzbe, a to aj napriek tomu, ţe v ustanovení § 16 ods. 1 ZEZR sa expressis verbis nevyţaduje
vypočutie vyţiadanej osoby.
Pripustenie rozhodnutia sudcu o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby
podľa § 16 ods. 1 ZEZR - ex cathedra – bez výsluchu takejto osoby, by predstavovalo právny
a logický paradox medzi závaţnejším významom a dosahom samotného rozhodnutia
o vydávacej väzbe podľa § 16 ods. 1 ZEZR oproti prísnejším pravidlám (povinný výsluch)
pre rozhodnutie o miernejšom zásahu do práva na osobnú slobodu pri rozhodovaní
o predbeţnej väzbe (je časovo obmedzená na trvanie len 40 dní).
Najvyšší súd uzatvára, že pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej
väzby podľa § 16 ods. 1 ZEZR (nie podľa § 16 ods. 2 ZEZR) je sudca povinný (výnimky
viď vyššie) vypočuť vyžiadanú osobu, a tak jej umožniť ústne a osobne
sa vyjadriť k návrhu prokurátora na jej vzatie do vydávacej väzby a tiež spochybniť
danosť dôvodov na pozitívne rozhodnutie o jej vzatí do vydávacej väzby. Rozhodnutie
ex cathedra je možné, len ak sudca rozhodne o ponechaní vyžiadanej osoby na slobode.
Iba takýmto procesným postupom realizované pozbavenie osobnej slobody vyžiadanej
osoby možno považovať za súladné s významom výnimky (väzba) zásahu do jej práva
na osobnú slobodu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Rozhodnutie o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR
je rozhodnutím nevyhnutným (bez moţnosti skúmania existencie akýchkoľvek dôvodov
väzby, či nahradenia väzby), procesno–technického charakteru, ktorého jediným účelom
je zabezpečenie „hladkého“ odovzdania vyţiadanej osoby orgánom cudzieho štátu. Súd tak
rozhodne len vtedy, ak:
- vyţiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo
- po tom, ako bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, vţdy však len
po tom, ako vyţiadanej osobe uţ bola predtým osobná sloboda obmedzená, či uţ vo forme
zadrţania podľa § 13 ZEZR alebo rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 ZEZR (predbeţná väzba)
alebo vo forme výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v čase rozhodovania vykonáva (k tomu
viď § 29 ZEZR).
Z ust. § 13 ods. 1 ZEZR, § 15 ods. 2 ZEZR, § 19 ods. 2, ods. 3 ZEZR i § 22 ods. 3
ZEZR vyplýva, ţe vyţiadaná osoba bola opakovane vypočutá a nakoľko rozhodnutie
o jej vzatí do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR je povinným a bezpodmienečne
nevyhnutným, bolo by jej opakované vypočutie len formálnym aţ formalistickým,
bez akéhokoľvek významu a opodstatnenia. Preto je moţné o vzatí vyţiadanej osoby
do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR rozhodnúť ex cathedra (podobne viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tost/8/2015, z 30. marca 2015).
Ţiada sa dodať, ţe procesný postup a samotné rozhodnutie o vydávacej väzbe nemôţe
prebiehať len formálne, ale musí zodpovedať poţiadavkám zákonnosti vyplývajúcim
zo zákona o európskom zatýkacom rozkaze, z čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 5 ods. 1 písm. f/, ods. 4 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
Preto je potrebné postupovať tak, aby pozbavenie osobnej slobody vyţiadanej osoby
vydávacou väzbou a procesný postup príslušných orgánov predchádzajúci rozhodnutiu
zodpovedal v čo moţno najširšej miere základným poţiadavkám spravodlivého procesu
a teda aj právu na kontradiktórny postup v konaní o pozbavení osobnej slobody vyţiadanej
osoby (viď Garcia Alva p. Nemecku, rozs. č. 23541/94 z 13.2.2001, Lietzow p. Nemecku,
rozs. č. 24479/94 z 13.2.2001, Skops p. Nemecku, rozs. č. 25116/94 z 13.2.2001). Záruky
ustanovené v čl. 6 Dohovoru sa nevzťahujú stricto sensu iba na súdne konanie,
ale aj na štádiá, ktoré im predchádzajú a ktoré po nich nasledujú (Imbrosia p. Švajčiarsku
rozs. z 21.11.1993). Súdny orgán posudzujúci opravný prostriedok proti rozhodnutiu o väzbe
musí poskytovať záruky vlastné inštancii súdnej povahy. Konanie musí byť kontradiktórne
a v kaţdom prípade musí zaručiť „rovnosť zbraní“ medzi stranami (Sanches - Reisse
p. Švajčiarsku rozs. z 21.10.1986 a ďalšie).
Vyţiadanej osobe - I. K. a ani jeho obhajcovi nebol predloţený návrh prokurátora
na jeho vzatie do vydávacej väzby na vyjadrenie, v dôsledku čoho sa nemohol k návrhu
vyjadriť, menovaný nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu a jeho
prekladom a napokon nebol ani sudcom pred rozhodnutím o vydávacej väzbe vypočutý.
Preto, podľa názoru najvyššieho súdu, nespĺňa procesný postup sudcu pri rozhodovaní o vzatí
vyţiadanej osoby do vydávacej väzby základné zásady štandardného a zákonného postupu
pred rozhodnutím o vydávacej väzbe, a preto ani samotné rozhodnutie nemôţe byť označené
za zákonné.
So zreteľom na uvedené povaţoval najvyšší súd sťaţnosť vyţiadanej osoby - I. K.
za dôvodnú, a preto zrušil napadnuté uznesenie a menovaného prepustil z vydávacej
väzby.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. novembra 2016
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval : JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová