Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/28/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., so sídlom správcu

v T., v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou I.. so sídlom v T., za ktorú

koná J., konateľ a advokát, proti ţalovanému M., bývajúcemu v T. o vypratanie

bytu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. septembra 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu odmieta.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 3. mája 2012 č.k. -105 zamietol ţalobu,

ktorou ţalobca ţiadal uloţiť ţalovanému a pôvodne označenej ţalovanej 2/ (z dôvodu úmrtia

bolo voči nej konanie zastavené) povinnosť vypratať byt č. X. na N., na X. bytového domu

Č., súp. Č. na parc. Č., k. ú. T., zapísaný na L.. Vychádzal zo zistenia, ţe

ţalovaný predmetný byt uţíval na základe nájomnej zmluvy z 12. novembra 2004 uzavretej

so spoločnosťou T.. v likvidácii. Označený právny úkon povaţoval za absolútne neplatný

v zmysle , keďţe nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila

uvedenej obchodnej spoločnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe

nájomná zmluva vznikla medzi účastníkmi konkludentne a to na dobu neurčitú (ţalovaný

uhrádzal od roku 2009 platby nájomného na účet ţalobcu a ten ţiadnu z platieb nevrátil;

správal sa ako prenajímateľ, čo potvrdzuje aj výpoveď z nájmu daná ţalovanému a podanie

ţaloby na vypratanie bytu). Výpoveď nájmu bytu zo 4. marca 2011, ktorú ţalobca dal

ţalovanému, povaţoval za právny úkon nespôsobilý vyvolať ním predpokladaný právny

účinok – zánik nájmu bytu, lebo ţalovanému vznikol uzatvorením manţelstva s L. spoločný

nájom bytu manţelmi a písomná výpoveď nebola daná (doručená) aj manţelke ţalovaného.

2

Ţalovaný má teda právny titul k uţívaniu predmetného bytu, z ktorého dôvodu nemohol

ţalobcovi poskytnúť ochranu v zmysle . Ţalobu o vypratanie

bytu proti ţalovanému povaţoval preto za nedôvodne podanú.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. septembra 2013 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil

v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a ţe v konečnom dôsledku jeho závery viedli k správnemu rozhodnutiu.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal ako predbeţnou otázkou tým, kto bol oprávnený

uzavrieť nájomnú zmluvu ako aj tým, či medzi účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako

čisto faktický. Dospel k záveru, ţe sporný byt je predmetom konkurzného konania

vyhláseného na majetok úpadcu T. a iba správca uvedeného úpadcu bol oprávnený

disponovať s uvedenou nehnuteľnosťou. V súvislosti so vznikom nájomného

vzťahu uviedol, ţe nevyţaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, moţno

ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. rešpektovaním stavu uţívania a poberaním nájomného.

Ak v danej veci ţalobca po dobu viac ako dva roky pristupoval k ţalovanému ako

k nájomcovi, jeho postavenie nijako nespochybnil, platby nájomného od ţalovaného riadne

prijímal a z vystupovania ţalovaného bola zjavná vôľa, aby byt uţíval za odplatu (do

momentu doručenia výpovede mu neboli doručované ţiadne výzvy na vypratanie bytu, jeho

uţívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov

a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne uzavrieť, ţe nájomná zmluva medzi

účastníkmi vznikla konkludentne. K námietke ţalobcu, ţe nemal právo vstupovať do

nájomných vzťahov z dôvodu neexistencie súhlasu veriteľského výboru uviedol, ţe táto

skutočnosť nemôţe spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy. Za správny povaţoval záver

súdu prvého stupňa, podľa ktorého na strane nájomcu vznikol nájomný vzťah, ktorý má

v zmysle charakter spoločného nájmu bytu manţelmi. V súlade so závermi

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. výpoveď z nájmu bytu musí byť

v takomto prípade daná obidvom manţelom a musí byť obidvom aj doručená. Keďţe

v danom prípade sa tak nestalo (výpoveď bola daná a doručená len ţalovanému), chýba tu

existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa ako prejavu vôle adresovanému aj druhému

spoločnému nájomcovi bytu. Súd prvého stupňa dospel teda k správnemu záveru, ţe takáto

výpoveď z nájmu bytu nemôţe vyvolať zánik nájomného vzťahu ani u jedného zo spoločných

nájomcov. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval preto za vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Uvedený rozsudok krajského súdu napadol včas podaným dovolaním ţalobca.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu konajúce

súdy odňali moţnosť konať pred súdom v podobe práva na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. V tejto súvislosti vytýkal súdom, ţe zaloţili svoje rozhodnutia, najmä v otázke

vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, výlučne na jednom názore, ktorý je

navyše v rozpore so znením o konkurze a reštrukturalizácii. Okrem toho

namietal, ţe odvolací súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré

boli ním napádané vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnil tieţ tým,

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pričom zistil, ţe dovolanie

v predmetnej veci nie je prípustné.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení a

Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v , a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto

veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým

by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4 Dovolanie ţalobcu preto podľa prípustné nie je.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

veta druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania ţalobcu v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníkovi

pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným.

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľ nenamietal a ani v konaní

nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to,

či v danom prípade (ne)bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006

sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. septembra 2008 sp. zn. ). Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade

s ustanovením odôvodniť, je totiţ odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými

právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť

náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatky dôvodov rozsudkov konajúcich súdov v tom, ţe

zaloţili svoje rozhodnutia, najmä v otázke vzniku nájomnej zmluvy konkludentným

spôsobom, výlučne na jednom názore a ţe odvolací súd sa dostatočným spôsobom

nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré boli ním v odvolaní napádané vo vzťahu k rozsudku

súdu prvého stupňa, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie

(). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď

na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

(). Ustanovenie , dáva odvolaciemu súdu moţnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa

so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu.

V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

6

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za sporné

a ktoré nie a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, prečo povaţoval zmluvu o nájme

z 12. novembra 2004 za právny úkon absolútne neplatný. V súvislosti s úsudkom, ţe k vzniku

nájomnej zmluvy došlo konkludentne, uviedol rozhodujúce skutočnosti (na strane ţalobcu ako

aj ţalovaného), z ktorých vyvodil, ţe prejavy vôle účastníkov smerovali ku konsenzu

o podstatných obsahových náleţitostiach nájomnej zmluvy a uviedol aj to, akými úvahami sa

pritom riadil. V dôvodoch rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo povaţoval výpoveď

nájmu bytu zo 4. marca 2011, ktorú ţalobca dal ţalovanému, za právny úkon nespôsobilý

vyvolať ním predpokladaný právny účinok – zánik nájmu bytu a teda, prečo predmetný byt

ţalovaný neuţíva neoprávnene. V dôvodoch rozhodnutia sú uvedené aj ustanovenia právneho

predpisu, ktoré okresný súd na vec aplikoval. Odvolací súd sa v podstate stotoţnil so závermi

prvostupňového súdu, pričom na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. Osobitne sa

zaoberal otázkou subjektu, ktorý bol oprávnený počas konkurzu disponovať s uvedenými

nehnuteľnosťami (domom ako celok a predmetným bytom) a dospel k záveru, ţe takýmto

subjektom bol po celý tento čas len správca úpadcu. Bliţšie sa vyjadril aj k otázke uzavretia

nájomnej zmluvy konkludentne, čím reagoval na odvolacie námietky ţalobcu, včítane jeho

námietky, ţe správca nemal k urobeniu právneho úkonu súhlas veriteľského výboru.

V dôvodoch rozhodnutia zaujal stanovisko aj k správnosti záveru súdu prvého stupňa

o vplyve výpovede nájmu bytu zo 4. marca 2011 na nájomný vzťah. Podľa dovolacieho súdu

odvolací súd sa tak vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúcim skutkový

a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie jeho rozsudku v kontexte s dôvodmi uvedenými

v rozsudku súdu prvého stupňa ako celok spĺňa preto parametre zákonného odôvodnenia.

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv ţalobcu.

Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe konajúce súdy mu odňali moţnosť pred

súdom konať v zmysle

V súvislosti s jeho námietkou, podľa ktorej konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, ţe tieto vady sú relevantným dovolacím

dôvodom ( a ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladajú (súčasne) aj prípustnosť dovolania.

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je

prípustné podľa , , a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné

odmietol ( v spojení s veta prvá ) bez toho, aby

mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Ivan Machyniak, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková