Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f87/398452.452fbd.pdf
PDF · 175.2 KB
No categories available
6ECdo/29/2015
Najvyšší súd 6 ECdo 29/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., v mene ktorej koná ako konateľ advokát D..,
proti povinnej J., bývajúcej v S., o vymoženie 1 035,68 EUR s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5 Er 541/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2014 sp. zn. 5 CoE 267/2013 takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 1 035,68 EUR s príslušenstvom
v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S. a.s. z 26.5.2009 sp. zn. X. (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uznesením z 19. júna 2013 č. k. 5 Er 541/2009-21 exekučné konanie
zastavil a náhradu trov exekúcie nepriznal. Zastavenie exekučného konania odôvodnil
nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský
súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc
z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere
(vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu
charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá
individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania žaloby voči nej oprávnenou
na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa
ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací
súd“) uznesením z 10. júla 2014 sp. zn. 5 CoE 267/2013 uznesenie exekučného súdu potvrdil,
zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania a povinnej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Potvrdenie uznesenia o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241
ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny
dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 Cdo 41/2003; 6 Cdo 73/2013; 6 ECdo 3/2013, 6 Co 41/2013; 6 ECdo 171/2013,
6 CoE 53/2013; 6 ECdo 256/2013, 6 CoE 109/2013; 6 ECdo 268/2013, 6 CoE 116/2013;
6 ECdo 269/2013, 6 CoE 117/2013; 6 ECdo 278/2013, 6 CoE 133/2013; 6 ECdo 283/2013,
6 CoE 19/2013; 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013; 2 ECdo 262/2014; 4 ECdo 173/2014,
4 CoE 75/2014, 3 ECdo 45/2013, 3 Co 43/2013; 4 ECdo 174/2014, 4 CoE 75/2014;
5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013; 8 ECdo 179/2014; 8 ECdo 152/2014, 8 CoE 85/2014;
8 ECdo 190/2014, 8 CoE 108/2014; 8 ECdo 205/2014, 8 CoE 119/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo
vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V súvislosti
s namietanou vadou podľa ustanovenia § 237 písm. b/ O. s. p. dovolací súd dopĺňa len, že
námietka oprávnenej nie je dôvodná. Odhliadnuc od skutočnosti, že predmetné ustanovenie sa
zaoberá otázkou právnej subjektivity účastníkov konania (§ 19 O. s. p. v súvislosti s § 7 a § 18
a nasl. Občianskeho zákonníka) a ich existencie, resp. neexistencie v právnom zmysle slova
(pozri aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 15/2011, 6 Cdo 345/2013 alebo
6 Cdo 454/2013) a nie prípustnosťou vedľajšieho účastníctva, oprávnená nepozná ani
podrobnosti tejto exekučnej veci, keďže o žiadnom vedľajšom účastníkovi nie je
v predmetnom spise zmienka, už len preto nemožno považovať jej tvrdenia za relevantné.
V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) dovolací súd už ďalšie
dôvody neuvádza.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková