Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
53d/394953.8fa6a1.pdf
PDF · 97.08 KB
No categories available
2Cdo/79/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 79/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti ţalovanému P. O.,
bývajúcemu v B., o zaplatenie 10,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3 Ro 269/2013, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013 sp. zn. 16 Co 448/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 22. mája 2013 č. k. 3 Ro 269/2013-7 konanie
zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, ţe výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku, prevzal právny zástupca ţalobcu 11. apríla 2013 a ţalobca súdny poplatok
16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca odvolanie, v ktorom uviedol, ţe v tejto veci
podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho ţalobcovi. Takýto
postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky uţ v niektorých prípadoch (viď nález z 2. júna
2008 sp. zn. II. ÚS 148/08) označil za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného
postupu dopustil, uloţil, aby v ďalšom vychádzal z toho, ţe právne účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd prvého
stupňa to v danom prípade nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné
predpoklady pre tento postup; poplatok bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho
vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 21. novembra 2013
sp. zn. 16 Co 448/2013 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Vyslovil, ţe ţiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, ţe príkaz vyplývajúci pre okresný súd z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/2008, ktorý vyslovil porušenie základného práva
ţalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania, sa týkal len podania z 24. júla 2006 urobeného
ţalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom,
s dôrazom na to, ţe právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania. Dospel k záveru, ţe splnenie príkazu vyplývajúceho z nálezu, aby okresný súd
o podaní ţalobcu konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, vyţaduje od ţalobcu preukázať, ţe
návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013, je totoţný s návrhom
doručeným okresnému súdu v roku 2006, čo však ţalobca nesplnil. Okresný súd postupoval
preto správne, keď podanie ţalobcu doručené súdu 11. marca 2013 zapísal ako nový návrh
na začatie konania a neakceptoval tvrdenie ţalobcu o nemoţnosti vyrubiť súdny poplatok pre
uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 71/1992 Zb. Dospel k správnemu úsudku, podľa
ktorého podaním návrhu došlého na súd 11. marca 2013 vznikla ţalobcovi poplatková
povinnosť a správne konanie pre nesplnenie si tejto povinnosti zastavil. Okresný súd týmto
postupom neodňal ţalobcovi moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil. Obranu ţalobcu spočívajúcu v tom, ţe po rozhodnutí ústavného súdu
originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 nemohol jednotlivým všeobecným
súdom predloţiť, lebo boli priloţené k jeho ústavným sťaţnostiam a následne zaslané
Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, povaţoval za nenáleţitú. Poukázal na to, ţe
uţ Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 25. septembra 2012, konajúc o sťaţnosti
č. 50645/2008, reagoval na tento argument ţalobcu. Skonštatoval, ţe vo formulári sťaţnosti
ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, ţe sa súdu nemajú predkladať
originály dokumentov na účely individuálnej sťaţnosti a ţe napriek tejto inštrukcii ţalobca
k svojmu podaniu priloţil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepoţiadal, jeho argument
o nemoţnosti predloţiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudrţateľný (bod 38
odôvodnenia rozhodnutia). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe mu v konaní bola
odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal
uţ v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči bol
protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania
bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie
konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred
súdom konať. So zreteľom na to ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 5/2014,
2 Cdo 15/2014, 2 Cdo 35/2014, 2 Cdo 333/2013, 2 Cdo 430/2013, 2 Cdo 432/2013,
2 Cdo 434/2013, 2 Cdo 465/2013, 2 Cdo 450/2013, 3 Cdo 410/2013, 3 Cdo 435/2013,
3 Cdo 445/2013, 4 Cdo 5/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 80/2014, 7 Cdo 46/2014,
8 Cdo 47/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ
ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová