Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)550/391329.49f921.pdf
PDF · 100.49 KB
No categories available
3Cdo/410/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 410/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. P. a.s., IČO: X., so
sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., IČO: X., so sídlom v Bratislave,
P., proti odporkyni Ľ. D., bývajúcej v S., o zaplatenie 27,55 €, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 11 Ro 67/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 19. augusta 2013 sp. zn. 13 Co 592/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením zo 17. júla 2013 č.k. 11 Ro 67/2013-14 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006
v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 151/08
(ďalej len „nález“) a/ konštatoval porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, b/ prvostupňovému
súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, ktoré bolo urobené
v zákonom ustanovenej forme, c/ dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na § 5 ods. 1, § 8 a § 13
zákona č. 71/1992 Zb. a s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 namietol, že súd prvého
stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané
procesné predpoklady pre tento postup – poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota
na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 19. augusta 2013 sp. zn.
13 Co 592/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Uviedol, že návrh s dátumom vyhotovenia v roku
2006 nie je návrhom, ktorý došiel na súd 30. marca 2013 a z ktorého súd prvého stupňa
vyrubil súdny poplatok, pričom nie je rozhodujúce, že oba návrhy majú byť podľa tvrdenia
navrhovateľa totožné.
Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov,
ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené v roku 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale
ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD
nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu
na začatie konania. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu
súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie
z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky.
Súd mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel po vydaní nálezu posúdiť, ktoré
návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči,
obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že
návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny
poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo
konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok
odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť
a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež
ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Navrhovateľ už vo viacerých iných – skutkovo a právne obdobných – veciach podal
dovolanie, v ktorom argumentoval rovnako, ako v preskúmavanej veci. Najvyšší súd
k jeho identickej argumentácii v uzneseniach zo 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 336/2013,
sp. zn. 3 Cdo 338/2013, sp. zn. 3 Cdo 341/2013, sp. zn. 3 Cdo 354/2013, sp. zn.
3 Cdo 358/2013, sp. zn. 3 Cdo 366/2013, sp. zn. 3 Cdo 368/2013, sp. zn. 3 Cdo 374/2013,
sp. zn. 3 Cdo 376/2013, sp. zn. 3 Cdo 378/2013, sp. zn. 3 Cdo 386/2013, ako
aj zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 335/20133, sp. zn. 3 Cdo 340/2013, sp. zn.
3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, a z 18. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 331/2013 a sp. zn.
3 Cdo 341/2013, uviedol, že:
1. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p., v prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu, uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je,
2. prípustnosť dovolania navrhovateľa by vzhľadom na to prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., pričom
navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania
z týchto ustanovení nevyplýva,
3. k námietke navrhovateľa, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), treba uviesť, že o odňatie možnosti pred súdom konať
ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv; o takýto prípad ide tiež vtedy,
ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997),
4. navrhovateľ, ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku
2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu
predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že toto jeho podanie
je podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález
a ním vyslovený príkaz ústavného súdu; vzhľadom na to, že z ničoho nevyplývala
totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s jeho podaním z roku 2013,
nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný
postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne
účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa
v roku 2013,
5. pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi
podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie
možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006
a 2013, dovolací súd uvádza, že bolo práve na navrhovateľovi, aby v súlade
so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura
scripta sunt“) uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým
sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,
konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006,
6. pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková
povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu v roku 2013 a že – vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady
pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup,
ale ani postup odvolacieho súdu zákonu; postupom súdov, ktorý bol v súlade
so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení
navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
Na týchto záveroch (1. až 6.) zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci, v ktorej
(tak, ako vo svojich skorších, vyššie označených rozhodnutiach) konštatuje, že v dovolacom
konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo
ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z § 239 O.s.p. So zreteľom na to odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková