Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/417/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne zo 6. novembra 2013

sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 6. novembra 2013 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín ţalobu, ktorou

sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe okrem iného uviedla,

ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto

jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský

súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 23. júla 2013 č.k. -24 návrh

ţalobkyne na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 324,54 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu zamietol.

2

Uvedený rozsudok Okresného súdu Trenčín napadla ţalobkyňa odvolaním

argumentujúc tým, ţe v danom prípade došlo k vadám uvedených v

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (ust. § 205

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/; v konaní rozhodoval vylúčený sudca

(ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ a rozhodnutie súdu prvého

stupňa spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci tým, ţe sa nepouţilo správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne sa zistil skutkový stav (ust. § 205

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ) .

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 6. novembra 2013 sp. zn.

odvolanie ţalobkyne odmietol podľa ako podané oneskorene.

Uviedol, ţe napadnutý rozsudok okresného súdu bol ţalobkyni doručený

dňa 20. augusta 2013, ţalobkyňa doručila odvolanie prostredníctvom kuriéra na okresný súd

dňa 5. septembra 2013, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň

4. septembra 2013, preto ţalobkyňa podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej

15-dňovej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla,

aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), a to z dôvodu, ţe odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané

na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,

ale ţalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so

sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako

S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 4. septembra 2013, teda v čase, keď ešte márne

neuplynula lehota na podanie odvolania ( ). Označená doručovateľská

spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné.

3

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.

Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky

osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom

konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne

doručené dňa 20. augusta 2013 (č.l. 26 rub spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty

na podanie odvolania bol deň 4. septembra 2013 (streda), tak ako aj vo svojom rozhodnutí

konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín je zjavné, ţe odvolanie proti rozsudku

o ţalobnom návrhu bolo podané na tomto súde osobne dňa 5. augusta 2013. Z tejto

skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania.

Zo ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 65 spisu) o odovzdaní zásielky (s jej popisom

,,POH – NŠ – 22 x odvolanie voči rozsudku o zamietnutí ţaloby-dvojmo“) na prepravu

spoločnosti R. (detaily zásielky k prepravnému listu), o ktorom odvolací súd v čase

rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu) súčasne

vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Trenčín tejto

spoločnosti dňa 4. septembra 2013, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.

Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia

však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo

odvolanie odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za ,,orgán, ktorý

má povinnosť ho doručiť“.

Vzhľadom na to, ţe spoločnosť R. je Poštovým regulačným úradom registrovaným

poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové

sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie

a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle

ustanovenia

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala,

ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané,

jej odňal moţnosť konať pred súdom ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová