Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/763/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného E. V., s.r.o. so sídlom F. 4, XXX XX O., proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -24 zo dňa 23. júla 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 324,54 eur z titulu nesprávneho úradného postupu súdu prvého stupňa. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol v primeranej lehote o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci dlžníka žalobcu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 176 dní. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že exekučný súd rozhodol o predmetnej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že 61. deň po jej doručení vydal uznesenie o zamietnutí tejto žiadosti. Z právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2010, resp. v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti, pritom vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takých exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka bola zavedená do právneho poriadku s účinnosťou od 01. 06. 2010 a platí aj pre exekučné konania začaté pred účinnosťou (novely Exekučného poriadku). Pokiaľ ide náhradu skutočnej škody vo výške 125 eur, spočívajúcej v nákladoch na mzdy zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania, žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal výšku skutočných nákladov a ani výpočet čiastkových súm spôsobenej škody. Okrem toho nebola splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku žalobcu (oprávneného) zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a žalobca musel prikročiť k jeho vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov exekučného konania a mohlo by tak dôjsť k dvojitému plneniu v prospech žalobcu (oprávneného). Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvého stupňa zistil, že žalobcom namietaná nečinnosť exekučného súdu v trvaní 176 dní, na podklade ktorej si uplatňoval nárok na sumu 324,54 eur nebola preukázaná. Z oboznámených listinných dôkazov bolo zrejmé, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol 61. deň od jej doručenia. K samotnej situácii prispel žalobca aj tým, že si z dvoch možných alternatív v základnom konaní vybral rozhodcovský súd s rozhodcovským konaním, teda dal prednosť tomuto orgánu pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jedno z rizík jeho podnikania a musí znášať následky takéhoto vlastného výberu. Ak by totiž rozhodcovský súd postupoval takým spôsobom, ako všeobecné súdy a vychádzal by zo súdnej praxe a najmä zo o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalších zákonov chrániacich spotrebiteľa, k danej situácii by vôbec nemuselo dôjsť. Na tomto základe súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú (čo sa týka oboch uplatnených nárokov) zamietol v celom rozsahu, nakoľko žiadna škoda spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vzniknúť nemohla, pričom exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pri neexistencii procesnej, zákonnej i poriadkovej lehoty) v primeranej lehote, keď príslušné rozhodnutie vydal v 61. deň po jej doručení.

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s ), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval žalobca za nestranného. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Žalobca tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo na kontradiktórny súdny proces bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle , mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa . Žalobcovi nebol z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR, ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na uvedené žalobca požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi doručený 20. 08. 2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti, zákonná lehota na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť 21. 08. 2013 (deň nasledujúci po doručení napadnutého rozsudku) a jej posledný deň pripadol na stredu 04. 09. 2013. Žalobca doručil odvolanie prostredníctvom kuriéra vo štvrtok 05. 09. 2013, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa ako oneskorene podané, pričom odvolaním žalobcu sa po obsahovej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.